Žiadny alkohol a rešpekt voči autoritám. Tento sladký portrét 23-ročného strelca, ktorý v dvoch francúzskych mestách v priebehu niekoľkých dní chladnokrvne zabil sedem ľudí, veľmi rýchlo zmenil farby a ukázal tvár radikálneho islamistu, vycvičeného priamo v kolíske teroru: v afganských táboroch al-Káidy.
Ba ani jeho policajný register z Francúzska nebol taký biely ako zuby, ktoré odhaľoval široký úsmev dnes už mŕtveho mladíka, nahnevaného na svet. Meraha po 30-hodinovej vyjednávacej dráme nakoniec zastrelilo v jeho dome špeciálne komando. Poslednými slovami vyjadril ľútosť iba nad tým, že nestihol zabiť viac obetí.
.terorista bez brady
Mohamed Merah bol potomok tretej generácie prisťahovalcov z Alžírska. Tak ako býva už klasikou v záznamoch mladistvých delikventov, aj on pochádzal z mnohopočetnej rodiny, ktorú vlastný otec opustil, keď bol ešte dieťa. Bol štvrtým z piatich detí. Mladosť prežil v drogovej štvrti Izard na severe Toulouse, kde si väčšina jeho kamarátov privyrábala dealovaním. On odmietal alkohol a iba príležitostne ho bolo vidieť s cigaretou v ústach. Žil si vo svete futbalu a motoriek, občas aj ukradnutých. Pre priateľov bol dobrým, tichým spoločníkom. Sníval o tom, ako si postaví vilu, a o lepšej budúcnosti. „Nikdy nehovoril o politike či náboženstve, akoby ho to ani nezaujímalo. Občas som ho stretol v mešite, ale nebol veľmi praktizujúcim moslimom,“ tak opísal Meraha jeden z jeho kamarátov, ktorý chcel zostať v anonymite. Merah sa nedržal ani tej islamskej tradície, ktorá mužom káže pestovať si bradu, nikdy nenosil tradičný islamský odev.
Brutálnu popravu siedmich nevinných ľudí vrátane detí Merahovi známi odsúdili. „Nemôžem tomu veriť, hnusí sa mi to,“ povedal médiám jeden z kamarátov vraha, ktorý sa s ním videl medzi poslednými.
.z opravára islamista
Kedy prišlo k zlomovému bodu, v ktorom sa z mladého opravára karosérií stal mudžahedín horiaci nenávisťou voči krajine, ktorú si jeho starí rodičia vybrali s vidinou lepšieho života, nie je úplne jasné. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že jeho cesta k radikalizácii mala viacero zastávok.
Robotník v dielni na opravy karosérií si vyslúžil za húževnatosť dobré hodnotenie. Postupne sa však vo štvrti Izard zviditeľnil najmä prehreškami voči zákonu. Kradne, nadáva, jazdí bez vodičského preukazu, dostane zopár podmienok, až pokým to za násilnú krádež nedotiahne na 18 mesiacov do väzenia. V jeho zápisnici je aj odporúčanie na dohľad psychológa pre asociálne správanie. Po viac ako roku za mrežami prichádza prvá rana od života, keď ho majster v dielni odmieta zamestnať. A postupne ďalšie. „Pokúšal sa dostať do armády, ale bez úspechu,“ povedal ďalší z jeho kamarátov. Jeho kandidatúru zamietli práve pre spomínaný register trestov. Vojenskej kariére dáva však ešte jednu šancu, keď sa pokúsi dostať do cudzineckých légií. Neúspešne.
Pribúdajú aj sťažnosti susedov na zastrašovanie: Merah núti deti pozerať násilné videá popráv al-Káidy.
Parížsky prokurátor François Molins zhrnul profil Meraha jasnými slovami: „Mal násilný profil... problémy so správaním už ako maloletý, prejavy extrémneho násilia sa vyskytli iba v nedávnej minulosti.“
.pakistansko-afganská hranica
Aj napriek týmto prečinom bol v hľadáčiku francúzskych tajných skôr starší brat Mohameda, Abdelkader, ktorý po akcii skončil v rukách polície. Podľa zdrojov z ministerstva vnútra bol známy pre svoje radikálne názory i zovňajšok a čoraz častejšie cesty do Egypta, do školy Koránu. Mohameda si tajné služby začínajú všímať až okolo roku 2008, je podozrivý z napojenia na islamistické skupiny vo Francúzsku. Približne v tom čase však v jeho pase pribúdajú aj pečiatky mnohých blízkovýchodných krajín a Iraku či Afganistanu. Z Izraela sa údajne pokúšal dostať do Palestíny. Tieto cesty mu pomáhal organizovať brat. Susedia potvrdili, že po návrate bratov do Francúzska sa vzťahy s matkou vyhrocovali. Mladíci vyvíjali na matku nátlak, aby nosila islamský závoj.
Tak ako potvrdil pre médiá prokurátor Molins, na afgansko-pakistanskom pohraničí trénoval mladý Francúz s džihádistami. Podľa jeho slov mal Merah za sebou dva výcvikové pobyty v Afganistane a Pakistane, čo prepisuje jeho profil na „netypicky autoradikálny“. Netypický preto, lebo mladý terorista sa vraj prihlásil sám, bez toho, aby prišiel známymi filiálkami, a fungoval na vlastné zdroje. Policajné zápisy dokazujú, že jeho tréning v Afganistane nešiel bez komplikácií. Pri cestnej kontrole ho zadržala tamojšia polícia, ktorá ho odovzdala Američanom, a tí ho mali poslať späť do Francúzska. V októbri 2011 sa však vrátil za podobnými cieľmi do Pakistanu, kde jeho pobyt predčasne ukončila žltačka.
.otázniky zostávajú
Vyskladať obraz mladého islamistu pomáhajú nové fakty, no mnohé otázky zostávajú nepochopiteľné. Brutalita, s akou vraždil a nahrával si popravy, ale aj to, ako dokázal uniknúť kontrolnému oku CIA, ktoré práve takýmto prišelcom do Afganistanu zo Západu venuje veľkú pozornosť. Alebo ako si dva roky nezamestnaný dokázal financovať pomerne nákladný života teroristu, ktorý chcel pomstiť smrť palestínskych detí, francúzsku prítomnosť vo vojenských misiách aj zákaz nosenia šatiek vo Francúzsku.
Aj posledný prípad dokazuje, že tajných nielen vo Francúzsku čaká výzva, ako dostať pod kontrolu týchto osamelých vlkov, túžiacich „položiť svoju krajinu na kolená“. Francúzski sociológovia síce varujú pred stigmatizáciou islamskej populácie, no tajné služby upozorňujú, že takýchto extrémne nebezpečných jedincov z nej môže v budúcnosti vzísť ešte viac.
Autorka je publicistka, žije vo Francúzsku.
Ba ani jeho policajný register z Francúzska nebol taký biely ako zuby, ktoré odhaľoval široký úsmev dnes už mŕtveho mladíka, nahnevaného na svet. Meraha po 30-hodinovej vyjednávacej dráme nakoniec zastrelilo v jeho dome špeciálne komando. Poslednými slovami vyjadril ľútosť iba nad tým, že nestihol zabiť viac obetí.
.terorista bez brady
Mohamed Merah bol potomok tretej generácie prisťahovalcov z Alžírska. Tak ako býva už klasikou v záznamoch mladistvých delikventov, aj on pochádzal z mnohopočetnej rodiny, ktorú vlastný otec opustil, keď bol ešte dieťa. Bol štvrtým z piatich detí. Mladosť prežil v drogovej štvrti Izard na severe Toulouse, kde si väčšina jeho kamarátov privyrábala dealovaním. On odmietal alkohol a iba príležitostne ho bolo vidieť s cigaretou v ústach. Žil si vo svete futbalu a motoriek, občas aj ukradnutých. Pre priateľov bol dobrým, tichým spoločníkom. Sníval o tom, ako si postaví vilu, a o lepšej budúcnosti. „Nikdy nehovoril o politike či náboženstve, akoby ho to ani nezaujímalo. Občas som ho stretol v mešite, ale nebol veľmi praktizujúcim moslimom,“ tak opísal Meraha jeden z jeho kamarátov, ktorý chcel zostať v anonymite. Merah sa nedržal ani tej islamskej tradície, ktorá mužom káže pestovať si bradu, nikdy nenosil tradičný islamský odev.
Brutálnu popravu siedmich nevinných ľudí vrátane detí Merahovi známi odsúdili. „Nemôžem tomu veriť, hnusí sa mi to,“ povedal médiám jeden z kamarátov vraha, ktorý sa s ním videl medzi poslednými.
.z opravára islamista
Kedy prišlo k zlomovému bodu, v ktorom sa z mladého opravára karosérií stal mudžahedín horiaci nenávisťou voči krajine, ktorú si jeho starí rodičia vybrali s vidinou lepšieho života, nie je úplne jasné. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že jeho cesta k radikalizácii mala viacero zastávok.
Robotník v dielni na opravy karosérií si vyslúžil za húževnatosť dobré hodnotenie. Postupne sa však vo štvrti Izard zviditeľnil najmä prehreškami voči zákonu. Kradne, nadáva, jazdí bez vodičského preukazu, dostane zopár podmienok, až pokým to za násilnú krádež nedotiahne na 18 mesiacov do väzenia. V jeho zápisnici je aj odporúčanie na dohľad psychológa pre asociálne správanie. Po viac ako roku za mrežami prichádza prvá rana od života, keď ho majster v dielni odmieta zamestnať. A postupne ďalšie. „Pokúšal sa dostať do armády, ale bez úspechu,“ povedal ďalší z jeho kamarátov. Jeho kandidatúru zamietli práve pre spomínaný register trestov. Vojenskej kariére dáva však ešte jednu šancu, keď sa pokúsi dostať do cudzineckých légií. Neúspešne.
Pribúdajú aj sťažnosti susedov na zastrašovanie: Merah núti deti pozerať násilné videá popráv al-Káidy.
Parížsky prokurátor François Molins zhrnul profil Meraha jasnými slovami: „Mal násilný profil... problémy so správaním už ako maloletý, prejavy extrémneho násilia sa vyskytli iba v nedávnej minulosti.“
.pakistansko-afganská hranica
Aj napriek týmto prečinom bol v hľadáčiku francúzskych tajných skôr starší brat Mohameda, Abdelkader, ktorý po akcii skončil v rukách polície. Podľa zdrojov z ministerstva vnútra bol známy pre svoje radikálne názory i zovňajšok a čoraz častejšie cesty do Egypta, do školy Koránu. Mohameda si tajné služby začínajú všímať až okolo roku 2008, je podozrivý z napojenia na islamistické skupiny vo Francúzsku. Približne v tom čase však v jeho pase pribúdajú aj pečiatky mnohých blízkovýchodných krajín a Iraku či Afganistanu. Z Izraela sa údajne pokúšal dostať do Palestíny. Tieto cesty mu pomáhal organizovať brat. Susedia potvrdili, že po návrate bratov do Francúzska sa vzťahy s matkou vyhrocovali. Mladíci vyvíjali na matku nátlak, aby nosila islamský závoj.
Tak ako potvrdil pre médiá prokurátor Molins, na afgansko-pakistanskom pohraničí trénoval mladý Francúz s džihádistami. Podľa jeho slov mal Merah za sebou dva výcvikové pobyty v Afganistane a Pakistane, čo prepisuje jeho profil na „netypicky autoradikálny“. Netypický preto, lebo mladý terorista sa vraj prihlásil sám, bez toho, aby prišiel známymi filiálkami, a fungoval na vlastné zdroje. Policajné zápisy dokazujú, že jeho tréning v Afganistane nešiel bez komplikácií. Pri cestnej kontrole ho zadržala tamojšia polícia, ktorá ho odovzdala Američanom, a tí ho mali poslať späť do Francúzska. V októbri 2011 sa však vrátil za podobnými cieľmi do Pakistanu, kde jeho pobyt predčasne ukončila žltačka.
.otázniky zostávajú
Vyskladať obraz mladého islamistu pomáhajú nové fakty, no mnohé otázky zostávajú nepochopiteľné. Brutalita, s akou vraždil a nahrával si popravy, ale aj to, ako dokázal uniknúť kontrolnému oku CIA, ktoré práve takýmto prišelcom do Afganistanu zo Západu venuje veľkú pozornosť. Alebo ako si dva roky nezamestnaný dokázal financovať pomerne nákladný života teroristu, ktorý chcel pomstiť smrť palestínskych detí, francúzsku prítomnosť vo vojenských misiách aj zákaz nosenia šatiek vo Francúzsku.
Aj posledný prípad dokazuje, že tajných nielen vo Francúzsku čaká výzva, ako dostať pod kontrolu týchto osamelých vlkov, túžiacich „položiť svoju krajinu na kolená“. Francúzski sociológovia síce varujú pred stigmatizáciou islamskej populácie, no tajné služby upozorňujú, že takýchto extrémne nebezpečných jedincov z nej môže v budúcnosti vzísť ešte viac.
Autorka je publicistka, žije vo Francúzsku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.