V kruhoch maďarského národného demokratického odporu bola solidarita s Poľskom a Československom evidentná. Zhodne s tým som v lete roku 1989 napísal príslušnú kapitolu do programu strany MDF. V 19. a 20. storočí dejiny často postavili národy nášho priestoru pred dilemu: spolu alebo osobitnými cestami? Veľmocenský vplyv neraz zasiahol, že sme sa usilovali získať lepšie pozície na úkor druhého. V čase veľkého obratu z roku 1989 sme dúfali, že tentoraz sa podarí vystúpiť z diabolského kruhu. Ustálený pojem Vyšehrad dokladá, že do istej miery áno.
Bilancia však nie je uspokojivá. Nepodarilo sa dosiahnuť, aby si obyvatelia štyroch krajín náležite uvedomili vedomie spolupatričnosti. Okrem skupinového pomenovania nejestvuje spoločná symbolika. Naše politické elity sa okúňajú nad možnosťami uplatniť spoločné záujmy. Záslužné by bolo zamyslieť sa, že v Rade Európskej únie je spoločná váha krajín V4 približne totožná s pomerom hlasov Nemecka a Francúzska.
Pritom zrejme jestvujú spoločné záujmy, ktoré vyplývajú z našich hospodárskych pomerov, geopolitického umiestnenia a mentálneho dedičstva. Napríklad v takých ťažkých otázkach ako je energetická istota, poľnohospodárska politika, severojužná dopravná infraštruktúra. Aj starosti Únie sa nás dotýkajú inak ako obyvateľov západnej Európy. Silnejší rokovací partneri, nech sú to rozhodujúci západní veľkí alebo Rusko s čoraz voľnejším interesom o stredoeurópsku spoluprácu, sa s krajinami tohto teritória usilujú narábať s osobitnou záľubou.
Vyšehradská solidarita sa prejavuje iba zriedka. Preto sa v Maďarsku kladne prijalo, keď nedávno tak poľský, ako aj český predseda vlády vyhlásili, aby sa bruselská administrácia nadmieru nemiešala do maďarských záležitostí. Zo Slovenska neprišiel podobný signál, čo bolo v predvolebnom období pochopiteľné. Ale inak je tento vzťah slabým miestom vyšehradskej siete. Pritom spoločné záujmy našich krajín sú závažnejšie ako ich záujmové rozpory. Veľká podobnosť je, že v minulom období obe politické elity zanedbali vynaložiť cieľavedomé úsilie, aby zmenili mentálnu situáciu. Škoda, mohlo sa to odraziť na zmene myslenia dvoch národov jedného o druhom.
Bilancia však nie je uspokojivá. Nepodarilo sa dosiahnuť, aby si obyvatelia štyroch krajín náležite uvedomili vedomie spolupatričnosti. Okrem skupinového pomenovania nejestvuje spoločná symbolika. Naše politické elity sa okúňajú nad možnosťami uplatniť spoločné záujmy. Záslužné by bolo zamyslieť sa, že v Rade Európskej únie je spoločná váha krajín V4 približne totožná s pomerom hlasov Nemecka a Francúzska.
Pritom zrejme jestvujú spoločné záujmy, ktoré vyplývajú z našich hospodárskych pomerov, geopolitického umiestnenia a mentálneho dedičstva. Napríklad v takých ťažkých otázkach ako je energetická istota, poľnohospodárska politika, severojužná dopravná infraštruktúra. Aj starosti Únie sa nás dotýkajú inak ako obyvateľov západnej Európy. Silnejší rokovací partneri, nech sú to rozhodujúci západní veľkí alebo Rusko s čoraz voľnejším interesom o stredoeurópsku spoluprácu, sa s krajinami tohto teritória usilujú narábať s osobitnou záľubou.
Vyšehradská solidarita sa prejavuje iba zriedka. Preto sa v Maďarsku kladne prijalo, keď nedávno tak poľský, ako aj český predseda vlády vyhlásili, aby sa bruselská administrácia nadmieru nemiešala do maďarských záležitostí. Zo Slovenska neprišiel podobný signál, čo bolo v predvolebnom období pochopiteľné. Ale inak je tento vzťah slabým miestom vyšehradskej siete. Pritom spoločné záujmy našich krajín sú závažnejšie ako ich záujmové rozpory. Veľká podobnosť je, že v minulom období obe politické elity zanedbali vynaložiť cieľavedomé úsilie, aby zmenili mentálnu situáciu. Škoda, mohlo sa to odraziť na zmene myslenia dvoch národov jedného o druhom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.