Rowan Williams bude viesť od 1. januára budúceho roka už len študentov cambridgeskej Magdalene College. Vráti sa tam, odkiaľ vyšiel – do akademického prostredia. Čo predchádzalo jeho rozhodnutiu?
.cirkev v čase štiepenia
O dôvodoch svojej rezignácie nechcel Williams veľmi rozprávať. V rozhovore pre britskú Press Association len nejasne hovoril o potrebe uvažovať, modliť sa a revidovať svoje možnosti. Pritom doterajšie pôsobenie vyhodnotil ako krízový manažment. Po skutočných dôvodoch však netreba zložito pátrať, pretože sú všeobecne známe. Anglikánske spoločenstvo, ktoré tvorí 38 samostatných provincií, prekonáva v posledných rokoch najhlbšiu krízu od svojho vzniku v 16. storočí. Sčasti k nej prispel aj samotný Rowan Williams, zároveň sa však do veľkej miery len ocitol vo vleku zmien, ktoré nedokázal ovplyvniť ani zo svojej pozície „prvého medzi rovnými“. Obava, že do histórie sa zapíše ako prímas, ktorý viedol cirkev v čase jej definitívneho rozštiepenia, ho zrejme vydesila natoľko, že to radšej vzdal.
Prvú nezastaviteľnú lavínu v anglikánskom spoločenstve spustilo schválenie svätenia žien v roku 1992. O dva roky prijala kňazskú vysviacku prvá žena. Pre nesúhlas s týmto rozhodnutím prestúpilo do katolíckej cirkvi asi 500 ženatých anglikánskych kňazov, kde mnohí naďalej vykonávajú kňazskú službu. V nasledujúcich rokoch viaceré anglikánske provincie pristúpili aj k biskupským sväteniam žien. Katharine Jefferts Schori je dokonca na čele americkej episkopálnej cirkvi, ktorá je taktiež v anglikánskom zväzku. V štyridsiatich štyroch anglických diecézach zatiaľ biskupky nepôsobia, čo sa však čoskoro zmení. Definitívne rozhodnutie padne už počas letnej synody a veľa napovedá už fakt, že protestujú len dve diecézy – Londýn a Chichester.
.prvý homosexuálny biskup
Rovnako citlivou témou sú homosexuálne zväzky, ktoré akceptujú a požehnávajú v niektorých anglikánskych provinciách. V roku 2003 bol za biskupa amerického New Hampshiru vysvätený aj prvý homosexuál Gene Robinson, ktorý je rozvedený a žije so svojím partnerom. Niektoré africké anglikánske cirkvi, ktoré patria medzi najväčšie (vyše polovica z 80 miliónov anglikánov žije na africkom kontinente) a najdynamickejšie sa rozvíjajúce, na to reagovali prerušením kontaktov s episkopálnou cirkvou.
Tie anglikánske komunity, podľa ktorých tieto kroky odporujú biblickému učeniu a cirkevnej tradícii, sa medzitým začali združovať v konzervatívnom Tradicionalistickom anglikánskom spoločenstve. Neprehliadnuteľný signál vyslali v roku 2008, keď sa na takzvanej Lambethskej konferencii, na ktorej anglikánski biskupi každých desať rokov uvažujú o ďalšom smerovaní cirkvi, odmietla zúčastniť až štvrtina pozvaných. Nespokojní biskupi vtedy zorganizovali vlastný summit v Jeruzaleme.
Na rastúci počet žiadostí o prestup do katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI. reagoval koncom roka 2009, keď podpísal apoštolskú konštitúciu Anglicanorum coetibus, ktorou zjednodušil a rozšíril možnosti konverzie na katolicizmus. Na základe tohto dokumentu boli doteraz zriadené aj dva cirkevné celky, tzv. personálne ordinariáty v Anglicku a USA, v rámci ktorých môžu „anglikánski“ katolíci uchovávať niektoré svoje tradície. Zatiaľ sa do nich konzervatívni anglikáni masovo nehrnú. Konvertovali len piati biskupi, niekoľko desiatok kňazov a zopár stoviek veriacich. To svedčí o tom, že ešte dávajú šancu svojej materskej cirkvi. Otázne je, dokedy.
.slabý líder Williams
Kde stál počas týchto vnútorných zápasov arcibiskup Williams? Ťažko povedať. Podporuje biskupské svätenie žien. V novembri 2007 sa v Londýne stretol s homosexuálnymi kňazmi a s ich partnermi na stretnutí s názvom Súčasný stav a budúce možnosti pre lesby a gejov v cirkvi. Počas aktuálnej búrlivej diskusie o novej definícii manželského zväzku, ktorá sa podľa návrhu premiéra Davida Camerona má vzťahovať aj na zväzky osôb rovnakého pohlavia, jeho hlas vôbec nepočuť.
Na druhej strane, v protestantskom svete asi neexistuje väčší fanúšik pápeža Benedikta XVI. ako Rowan Williams. Dokonca aj svoju rezignáciu oznámil len niekoľko dní po súkromnom stretnutí s Benediktom XVI. a spoločnej modlitbe v jednom z rímskych kláštorov. „Williams je jediným veľkým lídrom kresťanskej cirkvi, ktorý po boku pápeža pokľakol pred Sviatosťou oltárnou,“ všimol si portál Vatican Insider.
Bývalý profesor na prestížnych univerzitách Oxford a Cambridge, nositeľ desiatky čestných doktorátov, polyglot hovoriaci ôsmimi jazykmi či autor kvalitnej poézie si po niekoľkých rokoch asi sám uvedomil, že jeho miesto je v akademickom prostredí, kde môže v tieni kníh uvažovať, hľadať a aj pochybovať. Od cirkevného lídra sa však očakáva presný opak.
.politické presahy
Aj keď je arcibiskup z Canterbury predovšetkým duchovným lídrom anglikánskeho spoločenstva, jeho pôsobenie má výrazný politický rozmer. Napokon, anglikáni sú štátnou cirkvou. Najhviezdnejšou chvíľou každého canterburského arcibiskupa môže byť korunovácia nového monarchu, ktorý je formálnym lídrom anglikánov. Vzhľadom na pevné zdravie kráľovnej Alžbety II. si Rowan Williams mohol vychutnať aspoň sobáš princa Williama a Catherine Middleton v minulom roku.
Canterburský arcibiskup je s druhým najvyšším anglikánskym prelátom, arcibiskupom z Yorku a spolu s dvadsiatimi štyrmi služobne najstaršími anglikánskymi biskupmi tiež členom Snemovne lordov. Úzky kontakt s ním udržiava nielen kráľovná, ale aj premiér či opozičný líder.
Z dôvodu duchovno-politického významu anglikánskeho prímasa sa na jeho výbere podieľajú nielen cirkevní, ale aj politickí predstavitelia. Hlavnú zodpovednosť pri výbere má tzv. Nominačná komisia Koruny, ktorá pozostáva zo šestnástich členov s právom voľby a z ďalších troch bez tohto práva. Ešte predtým sa naprieč anglikánskym spoločenstvom vedú rozsiahle konzultácie, ktoré majú identifikovať aktuálne potreby cirkvi. Komisia následne skonštruuje profil vhodného adepta a vyberie dvoch kandidátov, z ktorých je jeden hlavný a druhý „záložný“.
.niet čo závidieť
Formálna povinnosť odporučiť kandidáta na post arcibiskupa z Canterbury prináleží premiérovi. Ten spravidla rešpektuje výber komisie, pričom k výberu kandidáta v zálohe prichádza len vtedy, ak nastanú nejaké výnimočné okolnosti. Po tom, čo panovník rozhodne o vymenovaní konkrétnej osoby, úrad premiéra zverejní meno designovaného arcibiskupa. Následne ešte kráľovské rozhodnutie formálne potvrdí zbor kanonikov canterburskej katedrály formou voľby, ktorá musí byť ďalej potvrdená komisiou diecéznych biskupov. Až po tejto mnohostupňovej procedúre vzdá nový arcibiskup hold panovníkovi a je slávnostne intronizovaný v priestoroch canterburskej katedrály.
Novému arcibiskupovi však nebude čo závidieť. Na čelo cirkvi sa postaví v jej najťažšom období a bude musieť vyvinúť oveľa väčšie úsilie ako jeho predchodca, aby sa anglikánske spoločenstvo nerozpadlo už po najbližšej Lambethskej konferencii v roku 2018.
Autori tvoria portál svetkrestanstva.sk
.cirkev v čase štiepenia
O dôvodoch svojej rezignácie nechcel Williams veľmi rozprávať. V rozhovore pre britskú Press Association len nejasne hovoril o potrebe uvažovať, modliť sa a revidovať svoje možnosti. Pritom doterajšie pôsobenie vyhodnotil ako krízový manažment. Po skutočných dôvodoch však netreba zložito pátrať, pretože sú všeobecne známe. Anglikánske spoločenstvo, ktoré tvorí 38 samostatných provincií, prekonáva v posledných rokoch najhlbšiu krízu od svojho vzniku v 16. storočí. Sčasti k nej prispel aj samotný Rowan Williams, zároveň sa však do veľkej miery len ocitol vo vleku zmien, ktoré nedokázal ovplyvniť ani zo svojej pozície „prvého medzi rovnými“. Obava, že do histórie sa zapíše ako prímas, ktorý viedol cirkev v čase jej definitívneho rozštiepenia, ho zrejme vydesila natoľko, že to radšej vzdal.
Prvú nezastaviteľnú lavínu v anglikánskom spoločenstve spustilo schválenie svätenia žien v roku 1992. O dva roky prijala kňazskú vysviacku prvá žena. Pre nesúhlas s týmto rozhodnutím prestúpilo do katolíckej cirkvi asi 500 ženatých anglikánskych kňazov, kde mnohí naďalej vykonávajú kňazskú službu. V nasledujúcich rokoch viaceré anglikánske provincie pristúpili aj k biskupským sväteniam žien. Katharine Jefferts Schori je dokonca na čele americkej episkopálnej cirkvi, ktorá je taktiež v anglikánskom zväzku. V štyridsiatich štyroch anglických diecézach zatiaľ biskupky nepôsobia, čo sa však čoskoro zmení. Definitívne rozhodnutie padne už počas letnej synody a veľa napovedá už fakt, že protestujú len dve diecézy – Londýn a Chichester.
.prvý homosexuálny biskup
Rovnako citlivou témou sú homosexuálne zväzky, ktoré akceptujú a požehnávajú v niektorých anglikánskych provinciách. V roku 2003 bol za biskupa amerického New Hampshiru vysvätený aj prvý homosexuál Gene Robinson, ktorý je rozvedený a žije so svojím partnerom. Niektoré africké anglikánske cirkvi, ktoré patria medzi najväčšie (vyše polovica z 80 miliónov anglikánov žije na africkom kontinente) a najdynamickejšie sa rozvíjajúce, na to reagovali prerušením kontaktov s episkopálnou cirkvou.
Tie anglikánske komunity, podľa ktorých tieto kroky odporujú biblickému učeniu a cirkevnej tradícii, sa medzitým začali združovať v konzervatívnom Tradicionalistickom anglikánskom spoločenstve. Neprehliadnuteľný signál vyslali v roku 2008, keď sa na takzvanej Lambethskej konferencii, na ktorej anglikánski biskupi každých desať rokov uvažujú o ďalšom smerovaní cirkvi, odmietla zúčastniť až štvrtina pozvaných. Nespokojní biskupi vtedy zorganizovali vlastný summit v Jeruzaleme.
Na rastúci počet žiadostí o prestup do katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI. reagoval koncom roka 2009, keď podpísal apoštolskú konštitúciu Anglicanorum coetibus, ktorou zjednodušil a rozšíril možnosti konverzie na katolicizmus. Na základe tohto dokumentu boli doteraz zriadené aj dva cirkevné celky, tzv. personálne ordinariáty v Anglicku a USA, v rámci ktorých môžu „anglikánski“ katolíci uchovávať niektoré svoje tradície. Zatiaľ sa do nich konzervatívni anglikáni masovo nehrnú. Konvertovali len piati biskupi, niekoľko desiatok kňazov a zopár stoviek veriacich. To svedčí o tom, že ešte dávajú šancu svojej materskej cirkvi. Otázne je, dokedy.
.slabý líder Williams
Kde stál počas týchto vnútorných zápasov arcibiskup Williams? Ťažko povedať. Podporuje biskupské svätenie žien. V novembri 2007 sa v Londýne stretol s homosexuálnymi kňazmi a s ich partnermi na stretnutí s názvom Súčasný stav a budúce možnosti pre lesby a gejov v cirkvi. Počas aktuálnej búrlivej diskusie o novej definícii manželského zväzku, ktorá sa podľa návrhu premiéra Davida Camerona má vzťahovať aj na zväzky osôb rovnakého pohlavia, jeho hlas vôbec nepočuť.
Na druhej strane, v protestantskom svete asi neexistuje väčší fanúšik pápeža Benedikta XVI. ako Rowan Williams. Dokonca aj svoju rezignáciu oznámil len niekoľko dní po súkromnom stretnutí s Benediktom XVI. a spoločnej modlitbe v jednom z rímskych kláštorov. „Williams je jediným veľkým lídrom kresťanskej cirkvi, ktorý po boku pápeža pokľakol pred Sviatosťou oltárnou,“ všimol si portál Vatican Insider.
Bývalý profesor na prestížnych univerzitách Oxford a Cambridge, nositeľ desiatky čestných doktorátov, polyglot hovoriaci ôsmimi jazykmi či autor kvalitnej poézie si po niekoľkých rokoch asi sám uvedomil, že jeho miesto je v akademickom prostredí, kde môže v tieni kníh uvažovať, hľadať a aj pochybovať. Od cirkevného lídra sa však očakáva presný opak.
.politické presahy
Aj keď je arcibiskup z Canterbury predovšetkým duchovným lídrom anglikánskeho spoločenstva, jeho pôsobenie má výrazný politický rozmer. Napokon, anglikáni sú štátnou cirkvou. Najhviezdnejšou chvíľou každého canterburského arcibiskupa môže byť korunovácia nového monarchu, ktorý je formálnym lídrom anglikánov. Vzhľadom na pevné zdravie kráľovnej Alžbety II. si Rowan Williams mohol vychutnať aspoň sobáš princa Williama a Catherine Middleton v minulom roku.
Canterburský arcibiskup je s druhým najvyšším anglikánskym prelátom, arcibiskupom z Yorku a spolu s dvadsiatimi štyrmi služobne najstaršími anglikánskymi biskupmi tiež členom Snemovne lordov. Úzky kontakt s ním udržiava nielen kráľovná, ale aj premiér či opozičný líder.
Z dôvodu duchovno-politického významu anglikánskeho prímasa sa na jeho výbere podieľajú nielen cirkevní, ale aj politickí predstavitelia. Hlavnú zodpovednosť pri výbere má tzv. Nominačná komisia Koruny, ktorá pozostáva zo šestnástich členov s právom voľby a z ďalších troch bez tohto práva. Ešte predtým sa naprieč anglikánskym spoločenstvom vedú rozsiahle konzultácie, ktoré majú identifikovať aktuálne potreby cirkvi. Komisia následne skonštruuje profil vhodného adepta a vyberie dvoch kandidátov, z ktorých je jeden hlavný a druhý „záložný“.
.niet čo závidieť
Formálna povinnosť odporučiť kandidáta na post arcibiskupa z Canterbury prináleží premiérovi. Ten spravidla rešpektuje výber komisie, pričom k výberu kandidáta v zálohe prichádza len vtedy, ak nastanú nejaké výnimočné okolnosti. Po tom, čo panovník rozhodne o vymenovaní konkrétnej osoby, úrad premiéra zverejní meno designovaného arcibiskupa. Následne ešte kráľovské rozhodnutie formálne potvrdí zbor kanonikov canterburskej katedrály formou voľby, ktorá musí byť ďalej potvrdená komisiou diecéznych biskupov. Až po tejto mnohostupňovej procedúre vzdá nový arcibiskup hold panovníkovi a je slávnostne intronizovaný v priestoroch canterburskej katedrály.
Novému arcibiskupovi však nebude čo závidieť. Na čelo cirkvi sa postaví v jej najťažšom období a bude musieť vyvinúť oveľa väčšie úsilie ako jeho predchodca, aby sa anglikánske spoločenstvo nerozpadlo už po najbližšej Lambethskej konferencii v roku 2018.
Autori tvoria portál svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.