Niet pochýb o tom, že ak sa aj v tejto chvíli nejaké mladé dievča – očarené televíznymi seriálmi z nemocničného prostredia – rozhoduje pre povolanie zdravotnej sestry, príbuzní či priatelia ju vysmejú. Aby raz nedopadla tak, že bude do kamery ukazovať ponižujúcu pracovnú zmluvu, podľa ktorej je sestričkou len na päťdesiat percent a zvyšok pracovného času je dokumentačnou pracovníčkou. Zdravotné sestričky, ktoré nevydierali štrajkmi, iba dlhé mesiace trpezlivo rokovali, totiž vyšli na hanbu sveta. Na parlamentnom balkóne so slzami v očiach oslavovali nový zákon, ktorý im sľuboval dôstojné platy, no dnes slzy šťastia nahradili slzy poníženia. Kto za to môže?
Začiatkom roka minister Uhliarik prisľúbil štrajkujúcim lekárom vyššie platy, a potom, začiatkom februára, poslanci odhlasovali aj zákon upravujúci minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek bez ohľadu na zamestnávateľa. Bolo to však čisto politické rozhodnutie, ktoré nemalo zabezpečené reálne finančné krytie. Minister Uhliarik šíril predvolebný optimizmus, že ním nastavené reformy ušetria milióny a určite sa nájdu aj rozpočtové rezervy, ale pravicová vláda sa už balila. Takže bolo jasné, že zodpovednosť naplniť sľub sestričkám padne na niekoho iného.
Stalo sa nakoniec to, čo sa dalo čakať. Peniaze na nové platy sestričiek nemajú ani mnohí ambulantní lekári a ani šéfovia nemocníc, preto hľadajú únikové cesty a právne kľučky. Keď teraz kamery snímajú plačúce sestričky s novými zmluvami v rukách a konfrontujú ich s tvrdými tvárami odhodlaných riaditeľov nemocníc, vyzerá to ako dráma o zlom kapitalizme, kde bohatí nedoprajú chudobným.
Lenže so sestričkami sa zohrala cynická politická hra. Poskytla sa im falošná nádej, že peniaze na ich platy sú, stačí, aby poslanci zdvihli ruku. Žiadna politická strana nechcela vyzerať ako partička bez sociálneho cítenia, a tak zákon ľahučko prešiel. Strany sa alibisticky spoliehali na to, že problém bude riešiť niekto iný. Že sa im to vyhne. Uhliarik môže tvrdiť, že keby bol ďalej vo vláde, vyriešil by to, nová ministerka sa bude brániť, že to nezvládol jej predchodca a ona s tým nič nemá.
Sľúbiť sestrám niečo, čo nie je reálne splniť, bolo krutou nezodpovednosťou a politickým hazardom. Ale podieľali sa tom všetci, čo hlasovali v snemovni, čiže 141 poslancov pravice aj ľavice.
Začiatkom roka minister Uhliarik prisľúbil štrajkujúcim lekárom vyššie platy, a potom, začiatkom februára, poslanci odhlasovali aj zákon upravujúci minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek bez ohľadu na zamestnávateľa. Bolo to však čisto politické rozhodnutie, ktoré nemalo zabezpečené reálne finančné krytie. Minister Uhliarik šíril predvolebný optimizmus, že ním nastavené reformy ušetria milióny a určite sa nájdu aj rozpočtové rezervy, ale pravicová vláda sa už balila. Takže bolo jasné, že zodpovednosť naplniť sľub sestričkám padne na niekoho iného.
Stalo sa nakoniec to, čo sa dalo čakať. Peniaze na nové platy sestričiek nemajú ani mnohí ambulantní lekári a ani šéfovia nemocníc, preto hľadajú únikové cesty a právne kľučky. Keď teraz kamery snímajú plačúce sestričky s novými zmluvami v rukách a konfrontujú ich s tvrdými tvárami odhodlaných riaditeľov nemocníc, vyzerá to ako dráma o zlom kapitalizme, kde bohatí nedoprajú chudobným.
Lenže so sestričkami sa zohrala cynická politická hra. Poskytla sa im falošná nádej, že peniaze na ich platy sú, stačí, aby poslanci zdvihli ruku. Žiadna politická strana nechcela vyzerať ako partička bez sociálneho cítenia, a tak zákon ľahučko prešiel. Strany sa alibisticky spoliehali na to, že problém bude riešiť niekto iný. Že sa im to vyhne. Uhliarik môže tvrdiť, že keby bol ďalej vo vláde, vyriešil by to, nová ministerka sa bude brániť, že to nezvládol jej predchodca a ona s tým nič nemá.
Sľúbiť sestrám niečo, čo nie je reálne splniť, bolo krutou nezodpovednosťou a politickým hazardom. Ale podieľali sa tom všetci, čo hlasovali v snemovni, čiže 141 poslancov pravice aj ľavice.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.