Možno to bude znieť prekvapivo, ale bola to jeho matka, Panna Mária. Zdroj tohto prekvapivého tvrdenia je nemenej prekvapivý. Nemecká mystička zo začiatku 19. storočia, blahoslavená Anna Katarína Emmerichová, mala vízie, ktoré zapísal nemecký romantický básnik Clemens von Brentano a ich preklad vyšiel aj po slovensky. V týchto zjaveniach sa o Márii píše iba krátko, spomína sa však domček neďaleko Efezu, kde na konci svojho života žila. Po zverejnení týchto vízii začali Máriin domček hľadať archeológovia, až ruiny domčeka podobné tým, ktoré opísala Emmerichová, našiel francúzsky kňaz a archeológ Julien Gouyet. Vatikán bol, pochopiteľne, opatrný, ale po dvoch ďalších obsiahlejších archeologických výskumoch bolo toto miesto napokon uznané za pútne a zmienku o ňom dnes nájdete aj v komentároch k slovenským prekladom Biblie. Napokon, Meryemanu, ako Máriinmu domčeku hovoria Turci, navštívili aj niekoľkí pápeži.
Ako však vieme, že sa tu nachádzala prvá krížová cesta? Rovnako ako všetko ostatné. Anna Katarína Emmerichová vo svojich znameniach opísala nasledovnú scénu: „Panna Mária umiestnila okolo svojho domu kamene, ktoré jej pripomínali zastavenia krížovej cesty. Videla som ju, ako sa prechádza so svojou pomocníčkou symbolickými miestami mučenia Pána. Rozjímala a modlila sa. Pri každej stanici obe ženy pobozkali zem a pripomínali si utrpenie Pána.“ Toľko Emmerichová. Prirodzene, nájsť spomínané kamene je nemožné. Archeológovia však zistili, že na mieste, kde Mária žila, sa niekoľko storočí po jej usnutí konali púte a ľudia sa v okolí domu modlili. Modlili sa aj krížovú cestu? Stála tu prvá kalvária? Ťažko povedať, je to rovnako pravdepodobné ako nepravdepodobné. Dôležitejšie je však niečo iné, čo je pre katolíkov a veriacich kresťanov viac ako architektúra či iná pamiatka. Ak sa Mária modlila krížovú cestu, ak sa napriek svojmu utrpeniu matky, ktorá počas tej hroznej cesty prišla o svojho syna, stále k tejto ceste vracala, je to modlitba, ktorá musí mať ohromnú cenu a magickú moc.
Ako však vieme, že sa tu nachádzala prvá krížová cesta? Rovnako ako všetko ostatné. Anna Katarína Emmerichová vo svojich znameniach opísala nasledovnú scénu: „Panna Mária umiestnila okolo svojho domu kamene, ktoré jej pripomínali zastavenia krížovej cesty. Videla som ju, ako sa prechádza so svojou pomocníčkou symbolickými miestami mučenia Pána. Rozjímala a modlila sa. Pri každej stanici obe ženy pobozkali zem a pripomínali si utrpenie Pána.“ Toľko Emmerichová. Prirodzene, nájsť spomínané kamene je nemožné. Archeológovia však zistili, že na mieste, kde Mária žila, sa niekoľko storočí po jej usnutí konali púte a ľudia sa v okolí domu modlili. Modlili sa aj krížovú cestu? Stála tu prvá kalvária? Ťažko povedať, je to rovnako pravdepodobné ako nepravdepodobné. Dôležitejšie je však niečo iné, čo je pre katolíkov a veriacich kresťanov viac ako architektúra či iná pamiatka. Ak sa Mária modlila krížovú cestu, ak sa napriek svojmu utrpeniu matky, ktorá počas tej hroznej cesty prišla o svojho syna, stále k tejto ceste vracala, je to modlitba, ktorá musí mať ohromnú cenu a magickú moc.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.