.ešte si pamätáte, prečo bol pred dvoma rokmi založený euroval? Gigantický objem garancií vo výške trištvrte bilióna eur (440 mld. eur od štátov eurozóny, 60 mld. z rozpočtu EÚ a 250 z Medzinárodného menového fondu) mali zabezpečiť, že táto „jadrová zbraň“ nikdy nebude musieť byť použitá. Mal vytvoriť ochrannú bariéru okolo ostatných krajín eurozóny, udržať „nákazu“ za gréckymi hranicami. Aby sa do problémov nedostalo Írsko, Portugalsko, Španielsko, ale najmä obrovské Taliansko. Nepodarilo sa. Írsko a Portugalsko požiadali o pomoc o pol roka neskôr, do Grécka musel ísť ďalší záchranný úver a Taliansko v lete 2011 zachraňovala ECB. Práve talianske zaváhanie naplno odhalilo, že euroval je len lacnou kartónovou maketou, skrývajúcou pár petárd. A tiež odhalilo, že zbrane hromadného ničenia v podobe peňazí daňových poplatníkov sú ukryté v ECB.
.prečo zas euroval
K vystupňovaniu absurdného rozporu medzi mediálnym obrazom eurovalu ako zázračného mešca, ktorý zachráni Európu, a realitou, došlo po bombastickom minuloročnom októbrovom summite. Politici na ňom schválili nové právomoci eurovalu a zároveň bohorovne sľúbili navýšenie jeho efektívnej veľkosti na viac než bilión eur. A to šalamúnskym použitím finančnej páky. Po ponižujúcej návšteve Číny, odkiaľ sa európski politici vrátili s prázdnym klobúkom, začalo byť jasné, že asi nebude čo pákovať a slovenská vláda padla zbytočne. Iba pár týždňov po „prelomovom“ summite, kde politici sľubovali bilióny eur, musel euroval pre obavy z nedostatku záujmu posunúť emisiu dlhopisov na pokrytie úverov Írsku v smiešnom objeme 3 miliardy eur. A tak koncom roka opäť zasiahla ECB so záplavou bilióna nových eur.
Keďže centrálna banka, nakupujúca dlhopisy, imidžu ECB ako modernej nezávislej inštitúcie príliš nepridáva, snaha prehodiť záchranárske práce na inú európsku inštitúciu sa neskončila ani po prvotných neúspechoch s EFSF. Euroval mal byť podľa slov Angely Merkelovej dočasným nástrojom. V súlade s heslom „Nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“ sa však rozhodlo, že euroval nezanikne podľa plánov v roku 2013, ale bude transformovaný na jeho stálu podobu s názvom Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Dramatické zhoršovanie dlhovej krízy minulý rok však viedlo k presunutiu vzniku ESM už do leta 2012 s tým, že EFSF ešte nezanikne a bude fungovať až do pôvodného termínu v roku 2013. Čiže z jedného dočasného nástroja budú dva paralelne fungujúce fondy. No ani to údajne nestačí.
.záchrankyňa ECB
Po chvíľkach pokoja, vykúpených záplavou nových eur z ECB, začínajú opäť rásť rizikové prirážky niektorých krajín. Situácia je asi najkritickejšia v Španielsku. Táto krajina ešte nikdy nebola tak blízko bankrotu. Španielsko nie je schopné plniť fiškálne ciele EÚ, podľa španielskeho združenia podnikateľov dosiahne deficit 6,1 % namiesto nedávno upraveného cieľa 5,3 %. Praskajúca bublina v nehnuteľnostiach skôr či neskôr odkryje nesolventnosť španielskych bánk, ktoré držia 400 miliárd eur úverov, naviazaných na nehnuteľnosti (40 percent HDP). Celkový dlh (štát spolu so súkromnou sférou) Španielska dosiahol v roku 2011 363 percent HDP.
Taliansky premiér Mário Monti preto varuje pred hroziacou španielskou fiškálnou katastrofou, ktorá by mohla vyčerpať kapacity existujúcich a plánovaných záchranných mechanizmov. Vyzýva na navýšenie dohodnutej kapacity ESM (500 mld. eur). A nie je sám. Proti je však Nemecko, ktoré pevne drží európsku peňaženku v rukách. Dnes sa však zdá, že Nemecko v mnohom ustúpi, a k niektorej z foriem navýšenia nakoniec naozaj dôjde.
No ani prípadný biliónový ESM Európu nezachráni. Euroval je síce symbolom ochoty Únie transformovať sa na transferovú úniu, no zároveň aj nevhodným nástrojom na riešenie dlhovej krízy. Jeho schopnosť požičiavať si zdroje na záchranu európskych krajín je totiž nepriamo úmerná intenzite dlhovej krízy. Záväzky ESM majú garantovať krajiny, ktoré sú eurovalom zachraňované, alebo ktoré sa samy zhoršovaním dlhovej krízy blížia k bankrotu. Pripomína to situáciu, keď sa topiaci snaží sám seba vytiahnuť za vlasy. Aj naďalej budú preto pre vývoj v Európe kľúčové nové eurá, vytvorené ECB. Fakt, že v prípade, ak ESM získa bankovú licenciu, potečú v budúcnosti do štátnych dlhopisov okľukou cez úver ESM, nič nezmení na tom, že dlhy sa v Európe riešia a budú riešiť infláciou.
Autor je ekonomický analytik INESS.
.prečo zas euroval
K vystupňovaniu absurdného rozporu medzi mediálnym obrazom eurovalu ako zázračného mešca, ktorý zachráni Európu, a realitou, došlo po bombastickom minuloročnom októbrovom summite. Politici na ňom schválili nové právomoci eurovalu a zároveň bohorovne sľúbili navýšenie jeho efektívnej veľkosti na viac než bilión eur. A to šalamúnskym použitím finančnej páky. Po ponižujúcej návšteve Číny, odkiaľ sa európski politici vrátili s prázdnym klobúkom, začalo byť jasné, že asi nebude čo pákovať a slovenská vláda padla zbytočne. Iba pár týždňov po „prelomovom“ summite, kde politici sľubovali bilióny eur, musel euroval pre obavy z nedostatku záujmu posunúť emisiu dlhopisov na pokrytie úverov Írsku v smiešnom objeme 3 miliardy eur. A tak koncom roka opäť zasiahla ECB so záplavou bilióna nových eur.
Keďže centrálna banka, nakupujúca dlhopisy, imidžu ECB ako modernej nezávislej inštitúcie príliš nepridáva, snaha prehodiť záchranárske práce na inú európsku inštitúciu sa neskončila ani po prvotných neúspechoch s EFSF. Euroval mal byť podľa slov Angely Merkelovej dočasným nástrojom. V súlade s heslom „Nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“ sa však rozhodlo, že euroval nezanikne podľa plánov v roku 2013, ale bude transformovaný na jeho stálu podobu s názvom Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Dramatické zhoršovanie dlhovej krízy minulý rok však viedlo k presunutiu vzniku ESM už do leta 2012 s tým, že EFSF ešte nezanikne a bude fungovať až do pôvodného termínu v roku 2013. Čiže z jedného dočasného nástroja budú dva paralelne fungujúce fondy. No ani to údajne nestačí.
.záchrankyňa ECB
Po chvíľkach pokoja, vykúpených záplavou nových eur z ECB, začínajú opäť rásť rizikové prirážky niektorých krajín. Situácia je asi najkritickejšia v Španielsku. Táto krajina ešte nikdy nebola tak blízko bankrotu. Španielsko nie je schopné plniť fiškálne ciele EÚ, podľa španielskeho združenia podnikateľov dosiahne deficit 6,1 % namiesto nedávno upraveného cieľa 5,3 %. Praskajúca bublina v nehnuteľnostiach skôr či neskôr odkryje nesolventnosť španielskych bánk, ktoré držia 400 miliárd eur úverov, naviazaných na nehnuteľnosti (40 percent HDP). Celkový dlh (štát spolu so súkromnou sférou) Španielska dosiahol v roku 2011 363 percent HDP.
Taliansky premiér Mário Monti preto varuje pred hroziacou španielskou fiškálnou katastrofou, ktorá by mohla vyčerpať kapacity existujúcich a plánovaných záchranných mechanizmov. Vyzýva na navýšenie dohodnutej kapacity ESM (500 mld. eur). A nie je sám. Proti je však Nemecko, ktoré pevne drží európsku peňaženku v rukách. Dnes sa však zdá, že Nemecko v mnohom ustúpi, a k niektorej z foriem navýšenia nakoniec naozaj dôjde.
No ani prípadný biliónový ESM Európu nezachráni. Euroval je síce symbolom ochoty Únie transformovať sa na transferovú úniu, no zároveň aj nevhodným nástrojom na riešenie dlhovej krízy. Jeho schopnosť požičiavať si zdroje na záchranu európskych krajín je totiž nepriamo úmerná intenzite dlhovej krízy. Záväzky ESM majú garantovať krajiny, ktoré sú eurovalom zachraňované, alebo ktoré sa samy zhoršovaním dlhovej krízy blížia k bankrotu. Pripomína to situáciu, keď sa topiaci snaží sám seba vytiahnuť za vlasy. Aj naďalej budú preto pre vývoj v Európe kľúčové nové eurá, vytvorené ECB. Fakt, že v prípade, ak ESM získa bankovú licenciu, potečú v budúcnosti do štátnych dlhopisov okľukou cez úver ESM, nič nezmení na tom, že dlhy sa v Európe riešia a budú riešiť infláciou.
Autor je ekonomický analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.