.robertovi Ficovi sa podaril geniálny ťah: do funkcie ministra spravodlivosti vytiahol človeka, ktorého nikto nekritizuje. Spokojní sú advokáti aj mimovládky, opatrné nadšenie cítiť aj z médií. Tomáš Borec je iný svet ako Štefan Harabin, navonok nemá nič spoločné ani so smeráckymi právnikmi (Glváč, Madej, Mamojka). Borec však zrejme nebude ani Luciou Žitňanskou – vzhľadom na jeho povahu totiž ťažko predpokladať, že pôjde do zásadných sporov s takou vervou ako bývalá ministerka spravodlivosti. Kto je vlastne Borec a prečo prijal Ficovu ponuku?
.ideálny šéf
Borec pochádza z rodiny diplomata, jeho otec pôsobil na ambasáde v Budapešti – v minulosti bol dokonca šéfom odboru zahraničnej politiky v prezidentskej kancelárii Rudolfa Schustera. Budúci minister Borec vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. „Na to, že je Bratislavčan, to bol celkom príjemný, sympatický chalan. Žiadny frajer,” spomína s úsmevom advokát Milan Galanda, pôvodom z Oravy, ktorý trénoval Borca na škole basketbal. Aj Borcovi spolužiaci si ho pamätajú ako seriózneho, solídneho človeka, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť.
Borec končil právo v zlomovom roku 1989, keď sa šikovným mladým ľuďom otvoril svet. Borec to využil na študijné pobyty v Londýne a Bruseli, kde získal množstvo kontaktov. Ako advokát začínal u renomovaného Jána Havláta. V polovici 90. rokov – v ére mečiarizmu – bola táto advokátska kancelária pod obrovským tlakom, keďže Havlát zastupoval aj uneseného prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho.
V roku 2000 si založil Borec vlastnú advokátsku kanceláriu, ktorá rieši najmä obchodné spory. Podľa ľudí z brandže sa však nikdy neuchádzal o štátne zákazky, keďže v takom prípade by zrejme musel odvádzať povinné percentá z „víťazných” tendrov. Dnes patrí jeho kancelária k špičke, Borec zastupoval aj veľké zahraničné firmy typu Microsoft. „Bol to ideálny šéf. Nebazíroval na maličkostiach, vždy bol pokojný, kamarátsky, pozitívne naladený. Nikdy neprenášal negatívne emócie na iných,” spomína advokát, ktorý začínal u Borca ako koncipient.
.stretnutie so Sulíkom
V roku 2004 sa stal Borec členom disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (SAK), ktorá rieši prešľapy svojich členov. Podľa Galandu bol jeho „senát” vždy prísny, nikdy si nevšimol prejavy falošnej solidarity. Samotný Borec však naňho pôsobil ako férový a korektný človek. Rešpekt si získal aj vďaka pôsobeniu v medzinárodných rozhodcovských súdoch, výborne ovláda aj právnickú angličtinu.
V júni 2010 sa stal Borec predsedom SAK. Medzi jeho podporovateľov patril najmä advokát Ondrej Mularčík, za jeho zvolenie hlasovali aj mladí právnici ako Radoslav Procházka. Po dvadsiatich rokoch, keď bol vo funkcii šéfa komory skostnatený Štefan Detvai, si totiž väčšina želala zmenu. Borec bol ideálny kompromis, s ktorým napokon súhlasila aj časť starších advokátov (Hreždovič, Olej). Od jeho nástupu do funkcie je komora pružnejšia, lepšie komunikuje: mnohí privítali aj Borcov nápad zaviesť Deň advokácie, ktorým komora oceňuje zaslúžilých členov.
Keď sa stal Richard Sulík predsedom parlamentu, stretol sa aj s novým šéfom advokátskej komory Borcom. Ten mu na stretnutie priniesol knihu svojho otca, bývalého diplomata s názvom – Moderná biznis etiketa pre manažérov. Borec mu ju odovzdal s tým, že nejde o narážku na Sulíkov obed s diplomatmi: vraj mu len nechcel darovať knižku o paragrafoch. „Pôsobil na mňa príjemným a korektným dojmom. Knižku som si so záujmom prečítal,” spomína na stretnutie Sulík.
.odstup od politiky
Inak si však držal Borec od politiky vždy odstup. Doteraz ho nikto nevnímal ako ľavičiara, ktorých je v advokácii všeobecne veľmi málo. V súkromnom sektore pôsobí aj Borcova manželka zubárka, s ktorou má tri deti, takže by sa hodil skôr do vlády SDKÚ a KDH ako Smeru. Na druhej strane, Borec jazdí na motorke, hrá golf a obľubuje autá značky Mercedes: na rozdiel od niektorých sociálnych demokratov však nemusí vysvetľovať, kde na to vzal.
Čo teda vedie úspešného advokáta, aby išiel do politiky? Navyše do vlády Smeru, s ktorou ho zdanlivo nič nespája? Borec má povesť ambiciózneho človeka, zrejme sa teda chcel posunúť v kariére ďalej. Fico mu určite garantoval silnú politickú podporu pre jeho kroky. Podľa advokátov je Borcovou výhodou aj to, že je veľmi pracovitý, pričom na ľudí pôsobí dôveryhodne. Okrem toho je trpezlivý vyjednávač.
Otázne je, či bude mať voľné ruky – pri personálnych nomináciách aj disciplinárnych konaniach. Bratislavský technokrat Borec to nebude mať ľahké ani na východe Slovenska, kde je miera rodinkárstva a korupcie na súdoch vyššia ako inde v krajine. Azda nepodľahne pokušeniu presadzovať v rezorte záujmy advokácie, ktorá stojí pri súdnych konaniach na opačnom brehu ako ministerstvo spravodlivosti.
.nekonfliktný typ
Borec myslí svoj vstup do politiky naozaj vážne: podľa informácií .týždňa totiž zatvára aj svoju advokátsku kanceláriu. „Stratí na tom finančne, takže má zrejme silné odhodlanie robiť zmeny,” myslí si jeden z jeho spolupracovníkov. Mnohí považujú za Borcovu výhodu aj to, že nie je harabinovec ani antiharabinovec – a bude mať teda odstup.
Jeho doteraz vlažný postoj k predsedovi Najvyššieho súdu, respektíve k advokátke Mešencovej, ktorú komora vylúčila zo svojich radov preto, že spolu s políciou odhalila korupciu iného advokáta, však vzbudzuje skôr rozpaky. O Borcovi sa totiž hovorí aj ako o málo razantnom, nekonfliktnom type človeka, čo je v rozvrátenej slovenskej justícii hendikep.
Borec nemusí byť zlý minister spravodlivosti, pri jeho mentalite však netreba čakať ani zázraky. Zrejme urobí zopár užitočných zmien, ktoré dokáže vhodne odprezentovať, čo v dnešnej mediálnej dobe stačí. Borec bude zrejme akýmsi Miroslavom Lajčákom z prvej Ficovej vlády: rešpektovaným nestraníkom, ktorý pomôže Smeru k väčšej akceptácii. S justíciou síce dramaticky nepohne, o to však Ficovi nejde. Dôležité je, že s nomináciou Tomáša Borca prelomil tabu. A o štyri roky možno vytiahne hore aj iných borcov z elitného prostredia, ktoré sa skôr spája s intelektuálnejšou pravicou.
.ideálny šéf
Borec pochádza z rodiny diplomata, jeho otec pôsobil na ambasáde v Budapešti – v minulosti bol dokonca šéfom odboru zahraničnej politiky v prezidentskej kancelárii Rudolfa Schustera. Budúci minister Borec vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. „Na to, že je Bratislavčan, to bol celkom príjemný, sympatický chalan. Žiadny frajer,” spomína s úsmevom advokát Milan Galanda, pôvodom z Oravy, ktorý trénoval Borca na škole basketbal. Aj Borcovi spolužiaci si ho pamätajú ako seriózneho, solídneho človeka, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť.
Borec končil právo v zlomovom roku 1989, keď sa šikovným mladým ľuďom otvoril svet. Borec to využil na študijné pobyty v Londýne a Bruseli, kde získal množstvo kontaktov. Ako advokát začínal u renomovaného Jána Havláta. V polovici 90. rokov – v ére mečiarizmu – bola táto advokátska kancelária pod obrovským tlakom, keďže Havlát zastupoval aj uneseného prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho.
V roku 2000 si založil Borec vlastnú advokátsku kanceláriu, ktorá rieši najmä obchodné spory. Podľa ľudí z brandže sa však nikdy neuchádzal o štátne zákazky, keďže v takom prípade by zrejme musel odvádzať povinné percentá z „víťazných” tendrov. Dnes patrí jeho kancelária k špičke, Borec zastupoval aj veľké zahraničné firmy typu Microsoft. „Bol to ideálny šéf. Nebazíroval na maličkostiach, vždy bol pokojný, kamarátsky, pozitívne naladený. Nikdy neprenášal negatívne emócie na iných,” spomína advokát, ktorý začínal u Borca ako koncipient.
.stretnutie so Sulíkom
V roku 2004 sa stal Borec členom disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (SAK), ktorá rieši prešľapy svojich členov. Podľa Galandu bol jeho „senát” vždy prísny, nikdy si nevšimol prejavy falošnej solidarity. Samotný Borec však naňho pôsobil ako férový a korektný človek. Rešpekt si získal aj vďaka pôsobeniu v medzinárodných rozhodcovských súdoch, výborne ovláda aj právnickú angličtinu.
V júni 2010 sa stal Borec predsedom SAK. Medzi jeho podporovateľov patril najmä advokát Ondrej Mularčík, za jeho zvolenie hlasovali aj mladí právnici ako Radoslav Procházka. Po dvadsiatich rokoch, keď bol vo funkcii šéfa komory skostnatený Štefan Detvai, si totiž väčšina želala zmenu. Borec bol ideálny kompromis, s ktorým napokon súhlasila aj časť starších advokátov (Hreždovič, Olej). Od jeho nástupu do funkcie je komora pružnejšia, lepšie komunikuje: mnohí privítali aj Borcov nápad zaviesť Deň advokácie, ktorým komora oceňuje zaslúžilých členov.
Keď sa stal Richard Sulík predsedom parlamentu, stretol sa aj s novým šéfom advokátskej komory Borcom. Ten mu na stretnutie priniesol knihu svojho otca, bývalého diplomata s názvom – Moderná biznis etiketa pre manažérov. Borec mu ju odovzdal s tým, že nejde o narážku na Sulíkov obed s diplomatmi: vraj mu len nechcel darovať knižku o paragrafoch. „Pôsobil na mňa príjemným a korektným dojmom. Knižku som si so záujmom prečítal,” spomína na stretnutie Sulík.
.odstup od politiky
Inak si však držal Borec od politiky vždy odstup. Doteraz ho nikto nevnímal ako ľavičiara, ktorých je v advokácii všeobecne veľmi málo. V súkromnom sektore pôsobí aj Borcova manželka zubárka, s ktorou má tri deti, takže by sa hodil skôr do vlády SDKÚ a KDH ako Smeru. Na druhej strane, Borec jazdí na motorke, hrá golf a obľubuje autá značky Mercedes: na rozdiel od niektorých sociálnych demokratov však nemusí vysvetľovať, kde na to vzal.
Čo teda vedie úspešného advokáta, aby išiel do politiky? Navyše do vlády Smeru, s ktorou ho zdanlivo nič nespája? Borec má povesť ambiciózneho človeka, zrejme sa teda chcel posunúť v kariére ďalej. Fico mu určite garantoval silnú politickú podporu pre jeho kroky. Podľa advokátov je Borcovou výhodou aj to, že je veľmi pracovitý, pričom na ľudí pôsobí dôveryhodne. Okrem toho je trpezlivý vyjednávač.
Otázne je, či bude mať voľné ruky – pri personálnych nomináciách aj disciplinárnych konaniach. Bratislavský technokrat Borec to nebude mať ľahké ani na východe Slovenska, kde je miera rodinkárstva a korupcie na súdoch vyššia ako inde v krajine. Azda nepodľahne pokušeniu presadzovať v rezorte záujmy advokácie, ktorá stojí pri súdnych konaniach na opačnom brehu ako ministerstvo spravodlivosti.
.nekonfliktný typ
Borec myslí svoj vstup do politiky naozaj vážne: podľa informácií .týždňa totiž zatvára aj svoju advokátsku kanceláriu. „Stratí na tom finančne, takže má zrejme silné odhodlanie robiť zmeny,” myslí si jeden z jeho spolupracovníkov. Mnohí považujú za Borcovu výhodu aj to, že nie je harabinovec ani antiharabinovec – a bude mať teda odstup.
Jeho doteraz vlažný postoj k predsedovi Najvyššieho súdu, respektíve k advokátke Mešencovej, ktorú komora vylúčila zo svojich radov preto, že spolu s políciou odhalila korupciu iného advokáta, však vzbudzuje skôr rozpaky. O Borcovi sa totiž hovorí aj ako o málo razantnom, nekonfliktnom type človeka, čo je v rozvrátenej slovenskej justícii hendikep.
Borec nemusí byť zlý minister spravodlivosti, pri jeho mentalite však netreba čakať ani zázraky. Zrejme urobí zopár užitočných zmien, ktoré dokáže vhodne odprezentovať, čo v dnešnej mediálnej dobe stačí. Borec bude zrejme akýmsi Miroslavom Lajčákom z prvej Ficovej vlády: rešpektovaným nestraníkom, ktorý pomôže Smeru k väčšej akceptácii. S justíciou síce dramaticky nepohne, o to však Ficovi nejde. Dôležité je, že s nomináciou Tomáša Borca prelomil tabu. A o štyri roky možno vytiahne hore aj iných borcov z elitného prostredia, ktoré sa skôr spája s intelektuálnejšou pravicou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.