Severoatlantická aliancia sa pripravuje na odchod z Afganistanu v roku 2014 a jediné, čo dnes zostáva určiť, je rozsah jej porážky.
.keď už Taliban nie je nepriateľ
Ako sa sardonicky vyjadril jeden z vysokopostavených predstaviteľov Pakistanu: „Pamätám si na obdobie, keď Američania hovorili, že dobrý Talibanec je len mŕtvy Talibanec. Potom začali hovoriť o oddelení tých, s ktorými sa dá zmieriť, od nezmieriteľných. A teraz hovoria, že Talibanci nie sú ich nepriatelia.“ V skutočnosti sú NATO a Taliban na bojisku stále nepriateľmi. Ale v zúfalom úsilí zanechať po sebe stabilný Afganistan bojujú Američania a ich spojenci zároveň o to, aby Taliban zapojili do politického procesu. Taliban sa však za rokovací stôl neponáhľa a nedávno dokonca rozhovory jednostranne prerušil. Keďže západní vojaci sú aj tak definitívne na odchode, Taliban už takmer nič netlačí ku kompromisu.
Severoatlantickú alianciu síce do Afganistanu priviedla skôr prítomnosť al-Káidy, hrôzovláda Talibanu však dodala tejto intervencii morálny rozmer. Západní politici pri návštevách krajiny vždy ochotne navštívili nejakú tú nedávno otvorenú školu pre dievčatá a zdôraznili pokrok, ktorý bol zaznamenaný v oblasti práv žien. Američania pritom stále tvrdia, že účasť Talibanu na politickom procese závisí od toho, či Taliban prijme súčasnú afganskú ústavu, v ktorej je zakotvená ochrana ľudských práv a rozličné záväzky na dodržiavanie rodovej rovnosti. Lenže v Afganistane skutočnosť nikdy nedosahovala métu, akú vykreslili slová na papieri. Ako hovorí minister zahraničných vecí jednej členskej krajiny Európskej únie: „Tri štvrtiny obyvateľstva si ústavu fakticky ani nemôžu prečítať, pretože sú negramotné.“
.čo bude s právami žien?
Aj za súčasnej vlády zostáva situácia afganských žien dosť zlá. Len pred dvoma týždňami vydala organizácia Human Rights Watch správu o osude stoviek žien, ktoré sú momentálne zadržiavané v afganských väzniciach za „zločiny proti morálke“. Takéto „zločiny“ v skutočnosti neraz predstavuje napríklad odpor voči nanútenému manželstvu či dokonca sťažovanie sa na znásilnenie.
Ale ženy a dievčatá sú na tom aspoň kde-tu lepšie, najmä v školstve a v mestách – a práve tieto úspechy budú ohrozené, ak Taliban v Afganistane znovu získa vplyv. Musí to byť trpká pilulka najmä pre Hillary Clintonovú, ktorá predstavila presadzovanie práv žien ako leitmotív svojho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí USA.
Skutočnosť je však taká, že vlaňajšie zabitie Usámu bin Ládina poskytlo americkej vláde „emocionálnu pointu“, vďaka ktorej teraz môže ospravedlniť stiahnutie vojsk z Afganistanu. Ciele NATO v tejto krajine sa už teraz minimalizovali a sú zamerané výhradne na bezpečnosť: aby sa Afganistan už nikdy nestal azylom teroristov a aby sa nepremenil na chaos, v ktorom správa verejných vecí načisto zlyhala. Nanešťastie, ani len tieto minimálne ciele sa možno nepodarí dosiahnuť.
Cieľom úsilia NATO bol výcvik a vybavenie afganských ozbrojených síl, aby mohli prevziať krajinu z rúk amerických vojsk. Lenže financovanie afganskej armády stojí osem až deväť miliárd amerických dolárov ročne. Skúsme si predstaviť, či bude Západ aj naďalej ochotný investovať do Afganistanu až takéto vysoké sumy. Ak to tak nebude, stane sa presne to, čo povedal Carl Bildt, švédsky minister zahraničných vecí, minulý víkend na bruselskom fóre: „Stotisíc ľudí od nás dostalo výcvik a zbraň a potom z nich urobíme nezamestnaných.“
Pritom aj keby sa afganská armáda ani po odchode NATO nerozpadla, je celkom možné, že Afganistan zachváti občianska vojna. Dosť pravdepodobným následkom takejto občianskej vojny by bola ďalšia radikalizácia pakistanského Talibanu, pretože kmeňové, vojenské a náboženské väzby z oboch strán hraníc tak ľahko nepopustia.
.pakistanská hrozba
Keď bol v Spojených štátoch amerických zvolený za prezidenta Barack Obama, súkromne raz označil Pakistan za „najdesivejšiu krajinu na svete“. A pravda je rozhodne taká, že afganský problém nemožno oddeliť od osudu omnoho väčšieho suseda, teda Pakistanu, čo zdôrazňuje aj používanie nepekne znejúceho termínu „AfPak“. Západ sa chvatne usiluje vypratať svoje vojská z Afganistanu, pritom však hrozí, že zanedbá pakistanský problém.
A to by tiež bola veľká chyba, pretože situácia v Pakistane nie je o nič menej desivá, ako bola vtedy, keď do Bieleho domu nastúpil Barack Obama. Carl Bildt, ktorý Pakistan nie tak dávno navštívil, o ňom hovoril ako o krajine, ktorú drží v pazúroch „hysterický antiamerikanizmus“. Táto nálada sa môže ešte vystupňovať, keďže Pakistanci sa dozvedeli, že žiadny americký vojak nezastane pred súdom a nebude obvinený za nálet vzdušných síl NATO, ktorý vlani v novembri zabil dvadsaťštyri pakistanských vojakov.
Pakistanské médiá a veľká časť pakistanskej vládnucej vrstvy sú dnes načisto posadnuté predstavou, že Spojené štáty americké sa úskokom pokúšajú získať pakistanské nukleárne zbrane. Pakistan preto v reakcii na toto presvedčenie vyrába čoraz viac nukleárnych zbraní a rozmiestňuje ich po celej krajine. Vzhľadom na všadeprítomnú radikalizáciu názorov a množstvo štiepnych materiálov, ktoré sa tu produkujú, začína americká nočná mora „nestrážených nukleárnych zbraní“ nadobúdať až nepríjemne realistické kontúry.
.problém je v mentalite
Výsledkom je, že Spojené štáty americké budú musieť aj naďalej zostať hlboko zaangažované v protiteroristickom boji v južnej Ázii. Lenže útoky bezpilotných lietadiel na džihádistov v kmeňových oblastiach Pakistanu – ktoré sú dosiaľ zdrojom najväčších amerických úspechov – predstavujú dvojsečnú zbraň. Iste, tieto útoky účinne zdecimovali vedenie al-Káidy. Ale zároveň podporujú hrozivý antiamerikanizmus, ktorý sa môže stať živnou pôdou pre ďalšiu generáciu teroristov.
Ako sa k tejto téme vyjadril istý vysoký pakistanský predstaviteľ: „Už aspoň päťkrát zabili tretieho vo velení al-Káidy. Lenže na tretiu najvyššiu pozíciu vo velení al-Káidy zakaždým nastúpi nový človek. Problémom je mentalita, čo plodí al-Káidu, ktorú potom treba poraziť.“ Nanešťastie, práve táto mentalita je dnes znovu na vzostupe – a to v Pakistane aj v Afganistane.
Autor je hlavný zahraničný komentátor Financial Times
.keď už Taliban nie je nepriateľ
Ako sa sardonicky vyjadril jeden z vysokopostavených predstaviteľov Pakistanu: „Pamätám si na obdobie, keď Američania hovorili, že dobrý Talibanec je len mŕtvy Talibanec. Potom začali hovoriť o oddelení tých, s ktorými sa dá zmieriť, od nezmieriteľných. A teraz hovoria, že Talibanci nie sú ich nepriatelia.“ V skutočnosti sú NATO a Taliban na bojisku stále nepriateľmi. Ale v zúfalom úsilí zanechať po sebe stabilný Afganistan bojujú Američania a ich spojenci zároveň o to, aby Taliban zapojili do politického procesu. Taliban sa však za rokovací stôl neponáhľa a nedávno dokonca rozhovory jednostranne prerušil. Keďže západní vojaci sú aj tak definitívne na odchode, Taliban už takmer nič netlačí ku kompromisu.
Severoatlantickú alianciu síce do Afganistanu priviedla skôr prítomnosť al-Káidy, hrôzovláda Talibanu však dodala tejto intervencii morálny rozmer. Západní politici pri návštevách krajiny vždy ochotne navštívili nejakú tú nedávno otvorenú školu pre dievčatá a zdôraznili pokrok, ktorý bol zaznamenaný v oblasti práv žien. Američania pritom stále tvrdia, že účasť Talibanu na politickom procese závisí od toho, či Taliban prijme súčasnú afganskú ústavu, v ktorej je zakotvená ochrana ľudských práv a rozličné záväzky na dodržiavanie rodovej rovnosti. Lenže v Afganistane skutočnosť nikdy nedosahovala métu, akú vykreslili slová na papieri. Ako hovorí minister zahraničných vecí jednej členskej krajiny Európskej únie: „Tri štvrtiny obyvateľstva si ústavu fakticky ani nemôžu prečítať, pretože sú negramotné.“
.čo bude s právami žien?
Aj za súčasnej vlády zostáva situácia afganských žien dosť zlá. Len pred dvoma týždňami vydala organizácia Human Rights Watch správu o osude stoviek žien, ktoré sú momentálne zadržiavané v afganských väzniciach za „zločiny proti morálke“. Takéto „zločiny“ v skutočnosti neraz predstavuje napríklad odpor voči nanútenému manželstvu či dokonca sťažovanie sa na znásilnenie.
Ale ženy a dievčatá sú na tom aspoň kde-tu lepšie, najmä v školstve a v mestách – a práve tieto úspechy budú ohrozené, ak Taliban v Afganistane znovu získa vplyv. Musí to byť trpká pilulka najmä pre Hillary Clintonovú, ktorá predstavila presadzovanie práv žien ako leitmotív svojho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí USA.
Skutočnosť je však taká, že vlaňajšie zabitie Usámu bin Ládina poskytlo americkej vláde „emocionálnu pointu“, vďaka ktorej teraz môže ospravedlniť stiahnutie vojsk z Afganistanu. Ciele NATO v tejto krajine sa už teraz minimalizovali a sú zamerané výhradne na bezpečnosť: aby sa Afganistan už nikdy nestal azylom teroristov a aby sa nepremenil na chaos, v ktorom správa verejných vecí načisto zlyhala. Nanešťastie, ani len tieto minimálne ciele sa možno nepodarí dosiahnuť.
Cieľom úsilia NATO bol výcvik a vybavenie afganských ozbrojených síl, aby mohli prevziať krajinu z rúk amerických vojsk. Lenže financovanie afganskej armády stojí osem až deväť miliárd amerických dolárov ročne. Skúsme si predstaviť, či bude Západ aj naďalej ochotný investovať do Afganistanu až takéto vysoké sumy. Ak to tak nebude, stane sa presne to, čo povedal Carl Bildt, švédsky minister zahraničných vecí, minulý víkend na bruselskom fóre: „Stotisíc ľudí od nás dostalo výcvik a zbraň a potom z nich urobíme nezamestnaných.“
Pritom aj keby sa afganská armáda ani po odchode NATO nerozpadla, je celkom možné, že Afganistan zachváti občianska vojna. Dosť pravdepodobným následkom takejto občianskej vojny by bola ďalšia radikalizácia pakistanského Talibanu, pretože kmeňové, vojenské a náboženské väzby z oboch strán hraníc tak ľahko nepopustia.
.pakistanská hrozba
Keď bol v Spojených štátoch amerických zvolený za prezidenta Barack Obama, súkromne raz označil Pakistan za „najdesivejšiu krajinu na svete“. A pravda je rozhodne taká, že afganský problém nemožno oddeliť od osudu omnoho väčšieho suseda, teda Pakistanu, čo zdôrazňuje aj používanie nepekne znejúceho termínu „AfPak“. Západ sa chvatne usiluje vypratať svoje vojská z Afganistanu, pritom však hrozí, že zanedbá pakistanský problém.
A to by tiež bola veľká chyba, pretože situácia v Pakistane nie je o nič menej desivá, ako bola vtedy, keď do Bieleho domu nastúpil Barack Obama. Carl Bildt, ktorý Pakistan nie tak dávno navštívil, o ňom hovoril ako o krajine, ktorú drží v pazúroch „hysterický antiamerikanizmus“. Táto nálada sa môže ešte vystupňovať, keďže Pakistanci sa dozvedeli, že žiadny americký vojak nezastane pred súdom a nebude obvinený za nálet vzdušných síl NATO, ktorý vlani v novembri zabil dvadsaťštyri pakistanských vojakov.
Pakistanské médiá a veľká časť pakistanskej vládnucej vrstvy sú dnes načisto posadnuté predstavou, že Spojené štáty americké sa úskokom pokúšajú získať pakistanské nukleárne zbrane. Pakistan preto v reakcii na toto presvedčenie vyrába čoraz viac nukleárnych zbraní a rozmiestňuje ich po celej krajine. Vzhľadom na všadeprítomnú radikalizáciu názorov a množstvo štiepnych materiálov, ktoré sa tu produkujú, začína americká nočná mora „nestrážených nukleárnych zbraní“ nadobúdať až nepríjemne realistické kontúry.
.problém je v mentalite
Výsledkom je, že Spojené štáty americké budú musieť aj naďalej zostať hlboko zaangažované v protiteroristickom boji v južnej Ázii. Lenže útoky bezpilotných lietadiel na džihádistov v kmeňových oblastiach Pakistanu – ktoré sú dosiaľ zdrojom najväčších amerických úspechov – predstavujú dvojsečnú zbraň. Iste, tieto útoky účinne zdecimovali vedenie al-Káidy. Ale zároveň podporujú hrozivý antiamerikanizmus, ktorý sa môže stať živnou pôdou pre ďalšiu generáciu teroristov.
Ako sa k tejto téme vyjadril istý vysoký pakistanský predstaviteľ: „Už aspoň päťkrát zabili tretieho vo velení al-Káidy. Lenže na tretiu najvyššiu pozíciu vo velení al-Káidy zakaždým nastúpi nový človek. Problémom je mentalita, čo plodí al-Káidu, ktorú potom treba poraziť.“ Nanešťastie, práve táto mentalita je dnes znovu na vzostupe – a to v Pakistane aj v Afganistane.
Autor je hlavný zahraničný komentátor Financial Times
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.