John Carter, podobne ako Burroughsov iný slávny hrdina, Tarzan, reprezentuje azda ten najtradičnejší literárny brak, žiadne ambície, žiadny presah, iba číra, priezračná zábava, čítanie, ktoré sa neodkladá, kým sa dobrodružstvo neskončí. Celkom bez komplexov menejcennosti a bez potreby komusi čosi dokazovať Burroughs, a už by mohlo byť jasné, že nejde o toho beatnika, rozohráva epické rozprávanie medziplanetárnych rozmerov, ktoré sa stalo jedným z ťažiskových inšpiračných zdrojov sci-fi, a ktorého stopy nájdeme vo všetkom, do Hviezdnych vojen až po Avatara.
A teraz je tu film, ktorý vyzerá ako ich nápodoba, ale len do momentu, keď si uvedomíme, že nie John Carter je ten, čo opisuje. Majestátna výprava, 3D, dve aj štvrť hodiny trvajúce dívanie sa na prehliadku toho najšpičkovejšieho a najdrahšieho filmového remesla, ktoré sa dnes dá vidieť. John Carter hľadá zlato, vďaka magickému artefaktu sa ocitne na Marse, ktorý miestni volajú Barsoom, tam sa zapletie do celoplanetárnej intrigy, zorganizuje čosi ako povstanie, ožení sa s princeznou a ešte sa stihne vrátiť na Zem, aby porazil arcizloduchov, ktorí stoja v pozadí a bavia sa. Znie to ako blbosť, je to blbosť, ale nádherne sa pri tom nepremýšľa.
John Carter: Medzi dvoma svetmi je typickým príkladom radostného filmu, ktorý neklame a nepredstiera čosi, čím nie je. Forma v ňom absolútne slúži obsahu, ten však nereprezentuje akúsi hĺbku či čo, ale dejovosť. V relatívne krátkom filme – vzhľadom na pomer filmového času a času príbehu – sa toho udeje neúrekom, ale nič nezostane nedopovedané a žiadna časť nie je oklamaná. Divák pritom nemá pocit, že zhustený dej uháňa vpred neprimerane rýchlo, naopak, ak čosi charakterizuje atmosféru viac ako čokoľvek iné, je to pohodlnosť a prívetivosť. Strihá sa pomaly, kamera si dáva na čas a z celého filmu akoby sálala oná starosvetská atmosféra veľkých filmových rozprávaní, ktoré nestoja na dokončovaní v divákovom vedomí, ale všetko sa poriadne ukáže, so všetkým je čas pomaznať sa očami a poriadne si to vychutnať.
O akomkoľvek vzťahu s realitou vôbec nemá zmysel uvažovať, Mars, ktorý vidíme, a na ktorom sa príbeh odohráva, má s reálnou planétou toho mena spoločný iba názov, nefunguje nič, azda iba menšia gravitácia, vďaka ktorej pozemšťan Carter na Marse takmer lieta, a to je na tom to najkrajšie.
Mainstreamový Hollywood dneška reprezentujú dva typy filmov, jedny sú prihlúpe, aby sa nad nimi dalo premýšľať, druhé sú príliš sofistikované na to, aby sa pri nich nepremýšľalo. John Carter: Medzi dvoma svetmi je filmom, ktorý nie je ani hlúpy, ani múdry, ale je taký akurát. Neuráža, nie je mu cudzia irónia ani sarkazmus a zároveň od diváka nečaká nič iné, len že sa pohodlne posadí do kresla a na dve hodinky aj štvrť sa ponorí do dobrodružstva. Pekní ľudia a pekné digitálne stvory v ňom zažívajú veci, na ktoré je radosť dívať sa. Výborný kus!
Brak? Samozrejme, rovnako ako literárny Burroughs, ale brak, ktorý má dušu, a preto ho milujeme bez ohľadu na to, čo nám vraví rozum. Čosi je v neporiadku so svetom, v ktorom sa minie na takýto film štvrť miliardy dolárov, ale to nie je problém ani jeho tvorcov, ani jeho divákov, je to problém sveta, ktorý také filmy potrebuje, aby sa ľudia cítili aspoň na chvíľu v kine fajn a radi si za to zaplatili.
John Carter: Medzi dvoma svetmi (John Carter, USA, 2012) Réžia: Andrew Stanton Námet: Edgar Rice Burroughs Scenár: Andrew Stanton, Michael Chabon, Mark Andrews Hrajú: Taylor Kitsch, Lynn Collins, Samantha Morton, Ciaran Hinds a ďalší.
A teraz je tu film, ktorý vyzerá ako ich nápodoba, ale len do momentu, keď si uvedomíme, že nie John Carter je ten, čo opisuje. Majestátna výprava, 3D, dve aj štvrť hodiny trvajúce dívanie sa na prehliadku toho najšpičkovejšieho a najdrahšieho filmového remesla, ktoré sa dnes dá vidieť. John Carter hľadá zlato, vďaka magickému artefaktu sa ocitne na Marse, ktorý miestni volajú Barsoom, tam sa zapletie do celoplanetárnej intrigy, zorganizuje čosi ako povstanie, ožení sa s princeznou a ešte sa stihne vrátiť na Zem, aby porazil arcizloduchov, ktorí stoja v pozadí a bavia sa. Znie to ako blbosť, je to blbosť, ale nádherne sa pri tom nepremýšľa.
John Carter: Medzi dvoma svetmi je typickým príkladom radostného filmu, ktorý neklame a nepredstiera čosi, čím nie je. Forma v ňom absolútne slúži obsahu, ten však nereprezentuje akúsi hĺbku či čo, ale dejovosť. V relatívne krátkom filme – vzhľadom na pomer filmového času a času príbehu – sa toho udeje neúrekom, ale nič nezostane nedopovedané a žiadna časť nie je oklamaná. Divák pritom nemá pocit, že zhustený dej uháňa vpred neprimerane rýchlo, naopak, ak čosi charakterizuje atmosféru viac ako čokoľvek iné, je to pohodlnosť a prívetivosť. Strihá sa pomaly, kamera si dáva na čas a z celého filmu akoby sálala oná starosvetská atmosféra veľkých filmových rozprávaní, ktoré nestoja na dokončovaní v divákovom vedomí, ale všetko sa poriadne ukáže, so všetkým je čas pomaznať sa očami a poriadne si to vychutnať.
O akomkoľvek vzťahu s realitou vôbec nemá zmysel uvažovať, Mars, ktorý vidíme, a na ktorom sa príbeh odohráva, má s reálnou planétou toho mena spoločný iba názov, nefunguje nič, azda iba menšia gravitácia, vďaka ktorej pozemšťan Carter na Marse takmer lieta, a to je na tom to najkrajšie.
Mainstreamový Hollywood dneška reprezentujú dva typy filmov, jedny sú prihlúpe, aby sa nad nimi dalo premýšľať, druhé sú príliš sofistikované na to, aby sa pri nich nepremýšľalo. John Carter: Medzi dvoma svetmi je filmom, ktorý nie je ani hlúpy, ani múdry, ale je taký akurát. Neuráža, nie je mu cudzia irónia ani sarkazmus a zároveň od diváka nečaká nič iné, len že sa pohodlne posadí do kresla a na dve hodinky aj štvrť sa ponorí do dobrodružstva. Pekní ľudia a pekné digitálne stvory v ňom zažívajú veci, na ktoré je radosť dívať sa. Výborný kus!
Brak? Samozrejme, rovnako ako literárny Burroughs, ale brak, ktorý má dušu, a preto ho milujeme bez ohľadu na to, čo nám vraví rozum. Čosi je v neporiadku so svetom, v ktorom sa minie na takýto film štvrť miliardy dolárov, ale to nie je problém ani jeho tvorcov, ani jeho divákov, je to problém sveta, ktorý také filmy potrebuje, aby sa ľudia cítili aspoň na chvíľu v kine fajn a radi si za to zaplatili.
John Carter: Medzi dvoma svetmi (John Carter, USA, 2012) Réžia: Andrew Stanton Námet: Edgar Rice Burroughs Scenár: Andrew Stanton, Michael Chabon, Mark Andrews Hrajú: Taylor Kitsch, Lynn Collins, Samantha Morton, Ciaran Hinds a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.