KNIHA Janosch: Hurá do Panamy! (Slovart, 2011)
Nezvykne sa na tomto mieste hovoriť o detských knižkách. Ale ak sú pekné, tak prečo nie? Knižiek pre menšie deti je pritom na trhu neúrekom, ale mnohé si nectia svojho, ešte čistého čitateľa tak, ako by mali či mohli... Výtvarník a spisovateľ Janosch (vlastným menom Horst Eckert, 1931) je v Nemecku kultový, možno najpopulárnejší autor detských (ale nielen detských) kníh. Sú ich desiatky a preložili ich do desiatok jazykov. A sú pôvabné. Obrázky a texty v nich žijú v úplnom mieri, priam v symbióze. Vytvárajú svet, do akého sa vždy oplatí zavítať, lebo v ňom platia rozprávkové pravidlá-nepravidlá. To sa, napríklad, jeden medvedík a jeden tigrík (ten ťahá za sebou Janoschovou trade-mark figúrku – tigrokačičku), čo spolu bývajú v útulnom domčeku s komínom, rozhodnú, že sa vyberú do vysnívanej krajiny, do Panamy, kde škatule rozvoniavajú po banánoch. Medvedík vezme udicu, trigrík červený hrniec (a, samozrejme, tigrokačičku), vyrobia si ukazovateľ – že PANAMA – a vydajú sa jeho smerom v ústrety diaľkam, rovno za nosom popri rieke. Takí sú zabratí do cestovania, že si ani nevšimnú, ako sa po hladine rieky prevaľuje fľaša. Možno v nej bol tajný odkaz. Možno o pirátskom poklade. Fľašu vzala voda preč. Panama je vľavo, povedala líška trigríkovi a medvedíkovi, keď sa jej pýtali.
.zm
KNIHA Mons Kallentoft: Letní smrt (Host, 2011)
Možno, že je už tých nordických detektívok na kníhkupeckých pultoch skutočne priveľa. Ale stačí nové meno, pútavý obal, nový vyšetrovateľ či (v tomto prípade) vyšetrovateľka, aspoň trochu atraktívna zápletka a púšťame sa do ďalšieho „severského krimi". Nič nie je náhoda, ani to, že v letnom, juhošvédskom Linköpingu, ktoré pripomína svojimi teplotami a požiarmi hranice pekla, sa objavujú mŕtvoly mladých dievčat vybielených čistiacim prostriedkom. Čo ich spája? Autor, švédsky novinár a reklamný copywriter, naservíroval inšpektorke Malin Forsovej kokteil indícií, ktoré spájajú potenciálnych páchateľov a páchateľky. Už len treba správne poskladať skladačku. Inšpektorka načúva vnútorným hlasom, riadi sa svojou intuíciou, rozumom, tvrdohlavosťou. Čo s čím súvisí? Lesbické sklony s násilím? Potreba očistiť sa v prítomnosti, lebo minulosť bola duševne i telesne znečisťujúca? Násilnícke sklony vlastných i nevlastných rodičov, prisťahovalcov? Alebo je zabijakom len obyčajná túžba dať všetko do poriadku? Inšpektorka Forsová už knižne vyriešila štyri predchádzajúce prípady, no v tomto diele ju spisovateľ Mons Kallentoft neušetrí ani strachu o svoju dcéru. Možno to s tými sexuálnymi úchylkami a s patologickými dôsledkami týrania a zneužívania autor trochu prehnal. Ale nevadí. Čítajte, a neverte tomu, že všetci týraní a zneužívaní majú v dospelosti násilnícke sklony. Nie je to tak.
.natália Pišútová
KNIHA Milan Kolcun: Štýly krásy v Košiciach (Vydavateľstvo JES, 2011)
Pre Milana Kolcuna je typické, že v každej svojej knihe (toto je štvrtá) o potulkách po Košiciach príde s nejakou novou formou v rámcových častiach, ktoré nie vždy spĺňajú účel, prípadne sa v jednotlivých publikáciách opakujú. Jedno je však isté: Milan Kolcun zakaždým v svojich knižkách (i skutočných potulkách) odkrýva to, čo si obyvateľ či návštevník Košíc nevšimne, alebo to ani nemôže zaregistrovať. „Nadchli ma príbehy krás košickej architektúry. Keď sa dá, vchádzam aj dnu, do domov, na chodby, schodiská a obzvlášť rád na miesta verejnosti neprístupné.“ „Jeho“ architektúra Košíc podľa umeleckých slohov je dokumentovaná fotografiami Alexandra Jirouška, Stanislava Jirouška a Dariny Šimovej. Očíslovanie fotografií však nemá adekvátne vysvetlenie (chýbajú legendy). V Košiciach sa i v rámci jednej budovy dajú nájsť rôzne umelecké slohy (antika, románsky, gotický, renesančný a barokový, klasicizmus a empír, pseudoštýly, secesia a kubizmus, moderna a funkcionalizmus i súčasná architektúra), čo autor nazýva mix štýlov a vysvetľuje, prečo sa tak stalo (zánik a obnovenie v čase). „Z Košíc nemusíme chodiť za umeleckými štýlmi do sveta. Ony prišli z rôznych kútov sem.“ Kolcunova kniha nechce byť odbornou publikáciou, ale populárnym sprievodcom po architektonických pamiatkach i obrazom doby, v ktorej vznikali. V takomto zmysle majú všetky doterajšie publikácie zanieteného Košičana Milana Kolcuna svoju zaujímavosť a hodnotu.
.gabriela Rakúsová
Nezvykne sa na tomto mieste hovoriť o detských knižkách. Ale ak sú pekné, tak prečo nie? Knižiek pre menšie deti je pritom na trhu neúrekom, ale mnohé si nectia svojho, ešte čistého čitateľa tak, ako by mali či mohli... Výtvarník a spisovateľ Janosch (vlastným menom Horst Eckert, 1931) je v Nemecku kultový, možno najpopulárnejší autor detských (ale nielen detských) kníh. Sú ich desiatky a preložili ich do desiatok jazykov. A sú pôvabné. Obrázky a texty v nich žijú v úplnom mieri, priam v symbióze. Vytvárajú svet, do akého sa vždy oplatí zavítať, lebo v ňom platia rozprávkové pravidlá-nepravidlá. To sa, napríklad, jeden medvedík a jeden tigrík (ten ťahá za sebou Janoschovou trade-mark figúrku – tigrokačičku), čo spolu bývajú v útulnom domčeku s komínom, rozhodnú, že sa vyberú do vysnívanej krajiny, do Panamy, kde škatule rozvoniavajú po banánoch. Medvedík vezme udicu, trigrík červený hrniec (a, samozrejme, tigrokačičku), vyrobia si ukazovateľ – že PANAMA – a vydajú sa jeho smerom v ústrety diaľkam, rovno za nosom popri rieke. Takí sú zabratí do cestovania, že si ani nevšimnú, ako sa po hladine rieky prevaľuje fľaša. Možno v nej bol tajný odkaz. Možno o pirátskom poklade. Fľašu vzala voda preč. Panama je vľavo, povedala líška trigríkovi a medvedíkovi, keď sa jej pýtali.
.zm
KNIHA Mons Kallentoft: Letní smrt (Host, 2011)
Možno, že je už tých nordických detektívok na kníhkupeckých pultoch skutočne priveľa. Ale stačí nové meno, pútavý obal, nový vyšetrovateľ či (v tomto prípade) vyšetrovateľka, aspoň trochu atraktívna zápletka a púšťame sa do ďalšieho „severského krimi". Nič nie je náhoda, ani to, že v letnom, juhošvédskom Linköpingu, ktoré pripomína svojimi teplotami a požiarmi hranice pekla, sa objavujú mŕtvoly mladých dievčat vybielených čistiacim prostriedkom. Čo ich spája? Autor, švédsky novinár a reklamný copywriter, naservíroval inšpektorke Malin Forsovej kokteil indícií, ktoré spájajú potenciálnych páchateľov a páchateľky. Už len treba správne poskladať skladačku. Inšpektorka načúva vnútorným hlasom, riadi sa svojou intuíciou, rozumom, tvrdohlavosťou. Čo s čím súvisí? Lesbické sklony s násilím? Potreba očistiť sa v prítomnosti, lebo minulosť bola duševne i telesne znečisťujúca? Násilnícke sklony vlastných i nevlastných rodičov, prisťahovalcov? Alebo je zabijakom len obyčajná túžba dať všetko do poriadku? Inšpektorka Forsová už knižne vyriešila štyri predchádzajúce prípady, no v tomto diele ju spisovateľ Mons Kallentoft neušetrí ani strachu o svoju dcéru. Možno to s tými sexuálnymi úchylkami a s patologickými dôsledkami týrania a zneužívania autor trochu prehnal. Ale nevadí. Čítajte, a neverte tomu, že všetci týraní a zneužívaní majú v dospelosti násilnícke sklony. Nie je to tak.
.natália Pišútová
KNIHA Milan Kolcun: Štýly krásy v Košiciach (Vydavateľstvo JES, 2011)
Pre Milana Kolcuna je typické, že v každej svojej knihe (toto je štvrtá) o potulkách po Košiciach príde s nejakou novou formou v rámcových častiach, ktoré nie vždy spĺňajú účel, prípadne sa v jednotlivých publikáciách opakujú. Jedno je však isté: Milan Kolcun zakaždým v svojich knižkách (i skutočných potulkách) odkrýva to, čo si obyvateľ či návštevník Košíc nevšimne, alebo to ani nemôže zaregistrovať. „Nadchli ma príbehy krás košickej architektúry. Keď sa dá, vchádzam aj dnu, do domov, na chodby, schodiská a obzvlášť rád na miesta verejnosti neprístupné.“ „Jeho“ architektúra Košíc podľa umeleckých slohov je dokumentovaná fotografiami Alexandra Jirouška, Stanislava Jirouška a Dariny Šimovej. Očíslovanie fotografií však nemá adekvátne vysvetlenie (chýbajú legendy). V Košiciach sa i v rámci jednej budovy dajú nájsť rôzne umelecké slohy (antika, románsky, gotický, renesančný a barokový, klasicizmus a empír, pseudoštýly, secesia a kubizmus, moderna a funkcionalizmus i súčasná architektúra), čo autor nazýva mix štýlov a vysvetľuje, prečo sa tak stalo (zánik a obnovenie v čase). „Z Košíc nemusíme chodiť za umeleckými štýlmi do sveta. Ony prišli z rôznych kútov sem.“ Kolcunova kniha nechce byť odbornou publikáciou, ale populárnym sprievodcom po architektonických pamiatkach i obrazom doby, v ktorej vznikali. V takomto zmysle majú všetky doterajšie publikácie zanieteného Košičana Milana Kolcuna svoju zaujímavosť a hodnotu.
.gabriela Rakúsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.