Opičie samice prenášajú na chrbtoch svoje malé a v tých najkrkolomnejších pozíciách visia zo stromu či kandelábra a čihajú na ľudí a psov. Psy a opice sú najväčší nepriatelia. Tieto vzájomné nesympatie si odnášajú najmä psy, ktoré sú tu všetky kompletne zjazvené. Niektoré majú vyhryznuté časti tela, vylúpnuté oko, ďalšie krívajú na nohu – to všetko tie vojny s opicami. Trvajú už celé generácie a vždy aj budú. Najviac zo všetkých ľudí si však opice užijú majitelia balkónov. Nie je ich tu v okolí veľa, ale ja medzi nich patrím, a tak mám o zábavu postarané. Špeciálne aj preto, že mám psa. Dnes bola prvá búrka, nebo sa zatmelo, blesky šľahali, a opice sa prišli schovať. Dvere sme rýchlo zavreli, nech sa, potvory, nedostanú dnu, ale to už môj pes zaregistroval inváziu tejto znepriatelenej rasy a začal štekať. Opice sa vyškriabali na okno a začali robiť doslova opičky a provokovať psa. Hneď, ako dobehol k oknu, už preskočili na iné, atď. Je to ale srandovný pocit, keď sa, nič netušiac, pozriete von oknom, ako sa vyvíja búrka a tam sa na vás pozerá malý chlpatý ksichtík, ktorý si kráti čas čakania na koniec dažďa dráždením vášho psa. Pes sa celý trasie, ide ho rozhodiť, a opice si pokojne skáču po rímsach, oknách, parapetoch a potom vyžierajú starú, zaschnutú ryžu z hrnca, ktorý kvasí na balkóne už tri dni (neviem prečo mám drez na balkóne, ale je to tak...) a teraz konečne padne na úžitok. Tieto mestské makaky však nevzbudzujú až také sympatie ako horské a vidiecke langury. To sú nádherné, hebké, bledosivé chlpaté opičky s čiernymi tvárami. Vôbec sa nevenujú kriminalite a bitkám, iba sa tak hojdajú na vetvách konárov a sú veľmi plaché. Tieto opice vzbudzujú rešpekt. Môj indický guru mi raz hovoril príhodu, ako niekde v nejakom chráme bola skupina langurov, a normálne si tam žili a existovali a chodili tam turisti, a tí sa s nimi fotili a kŕmili ich. Až tam raz prišla nejaká skupinka vojakov v civile a jeden zo zábavy zastrelil jednu opicu. Všetky ostatné sa, samozrejme, zľakli a rozutekali. O 20 rokov sa tam ten človek, už na dôchodku, vrátil aj s rodinou. Z ničoho nič sa na neho vrhli inak úplne mierumilovné langury a zabili ho. Keď sa to vyšetrovalo, jeho žena si zrazu spomenula na príhodu spred 20 rokov, keď jej manžel z frajeriny zastrelil opicu. Teraz, aj po takomto čase, mu to jeho kamaráti zrátali. Zapamätali si ho, vybavili starý dlh, a ďalej sa venovali chrámovému životu a foteniu sa s turistami. Môj guru mi tým chcel naznačiť, že si mám opice vážiť, mám ich rešpektovať a rozhodne ich nemám mlátiť palicou, ako to mám vo zvyku, keď mi napádajú môjho psa počas vychádzky. Alebo keď mi priamo pred mojimi očami vtrhnú na balkón a zjedia mi raňajky. Pre .týždeň Dorota Nvotová z planéty opíc.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.