Kazateľ Terry Pratchett, ktorý podporoval eutanáziu, vďaka tomu prekonal akéhokoľvek pápeža, pastora alebo rabína. Keď zomrel minulý rok Christopher Hitchens, pred jeho bytom vznikla svätyňa, ako keď zomrela princezná Diana. Nie pieta, ale celibrita je najvyššia cnosť.
Medzi uctievanými je aj Tony Judt. Dva roky predtým, než v roku 2010 Judt zomrel, žil chorý a paralyzovaný s motorickou poruchou, čo pomohlo okolo neho vytvoriť mystické prostredie. Judt bol pre akademickú ľavicu hrdina odvtedy, čo notoricky volal, aby Izrael spáchal národnú samovraždu. Navrhoval, aby sa Izrael vzdal nároku byť domovinou židovského národa a vymeniť tento koncept za postsionistickú identitu, ako súčasť prevažne palestínskeho štátu. Judt vedel, že žije v Spojených štátoch a že jeho právo vyjadrovať sa na podporu toho istého cieľa, ktorý majú aj ľudia, čo neuznávajú existenciu štátu Izrael, je v slobdnom štáte ústavne chránené. Takéto poznanie mu však nebránilo hanobiť jeho názorových oponentov – napríklad Newta Gingricha a Dicka Cheneyho – a nazývať ich stelesnením „domáceho amerického fašizmu“. Netolerancia liberálov voči konzervativizmu bola vždy znakom intelektuálskych snobov. Pred 150 rokmi si robil John Stuart Mill posmešky z toryovcov a považoval ich za „najhlúpejšiu stranu“ a aj dnes Goerge Monbiot v denníku Guardian rozvíja pochybné vedecké výskumy, aby ho to viedlo k záveru, že „konzervativizmus prosperuje vďaka nízkej inteligencii“.
Judt však počas svojho života videl, ako jeho milovaná sociálna demokracia zažila úpadok. Tento proces sa od jeho smrti iba urýchlil. Súčasná kríza ukazuje Európe, čo sa celé desaťročia snažila ignorovať, sľuby o sociálnych istotách boli vždy iba ilúziou. Bolo na ne príliš málo pracujúcich. Európsky model tak narazil na nedostatok Európanov.
Medzi uctievanými je aj Tony Judt. Dva roky predtým, než v roku 2010 Judt zomrel, žil chorý a paralyzovaný s motorickou poruchou, čo pomohlo okolo neho vytvoriť mystické prostredie. Judt bol pre akademickú ľavicu hrdina odvtedy, čo notoricky volal, aby Izrael spáchal národnú samovraždu. Navrhoval, aby sa Izrael vzdal nároku byť domovinou židovského národa a vymeniť tento koncept za postsionistickú identitu, ako súčasť prevažne palestínskeho štátu. Judt vedel, že žije v Spojených štátoch a že jeho právo vyjadrovať sa na podporu toho istého cieľa, ktorý majú aj ľudia, čo neuznávajú existenciu štátu Izrael, je v slobdnom štáte ústavne chránené. Takéto poznanie mu však nebránilo hanobiť jeho názorových oponentov – napríklad Newta Gingricha a Dicka Cheneyho – a nazývať ich stelesnením „domáceho amerického fašizmu“. Netolerancia liberálov voči konzervativizmu bola vždy znakom intelektuálskych snobov. Pred 150 rokmi si robil John Stuart Mill posmešky z toryovcov a považoval ich za „najhlúpejšiu stranu“ a aj dnes Goerge Monbiot v denníku Guardian rozvíja pochybné vedecké výskumy, aby ho to viedlo k záveru, že „konzervativizmus prosperuje vďaka nízkej inteligencii“.
Judt však počas svojho života videl, ako jeho milovaná sociálna demokracia zažila úpadok. Tento proces sa od jeho smrti iba urýchlil. Súčasná kríza ukazuje Európe, čo sa celé desaťročia snažila ignorovať, sľuby o sociálnych istotách boli vždy iba ilúziou. Bolo na ne príliš málo pracujúcich. Európsky model tak narazil na nedostatok Európanov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.