Prichádzam sem, lebo sa chcem o Európe rozprávať s tými, ktorí Európu milujú najviac – s Afričanmi. Prechádzam Gibraltarským prielivom, kde rok čo rok zomrú stovky afrických utečencovJeden z odhadov hovorí dokonca o dvoch tisícoch.
Tanger je dnes moderné marocké mesto. Pod palmami sa šinú najkrajšie taxíkové mercedesy na svete, v štýle sedemdesiatych rokov, béžové. Livrejovaní čašníci celebrujú v krásnych kaviarňach a čajovniach postkoloniálnu eleganciu, a jeden starý Tangerčan mi nájde cestu k teplákovej súprave mojich snov – falošnej Adidas. To sú tie dobré stránky. Menej dobré je, že na turistov sa lepí také množstvo falošných priateľov, že prechádzajúc prístavným mestečkom ich po chvíli v kuse odháňam
Európa sa zdá tak blízko, stačí preplávať, zaveslovať si na druhú stranu. Pri šálke mätového čaju na „Terase lenivcov“ považuje človek smrtiace prúdy morskej úžiny za výmysel. Keď nie je hmlisto, vidieť dokonca, ako sa na španielskom pobreží krútia vrtule veterných mlynov spolufinancovaných Európskou úniou. Jedna vec mi bola nápadná – zo všetkých vyhliadkových miest pozerajú na Európu len Maročania, nie Afričania, ktorí s námahou prešli Saharu, aby tu uzreli zasľúbenú zem.
Noc, na pobrežnej promenáde. Dvaja Gambijčania žobrú, jeden má skončenú univerzitu. Práve sa zasa zavesil na podvozok nákladiaku, čo si vyžaduje nepredstaviteľné vypätie síl. Už ho pritom trikrát chytili. Cez deň mi v starom meste jeden Senegalčan rozpráva, že jeho priatelia chceli ísť na druhú stranu kúpeným člnom. Práve mu volali z mobilu, keď zomreli v prúde. Napriek tomu to chce risknúť.
Samozrejme, Európa znamená pre všetkých prácu. O našom spoločenstve štátov vedia málo, moja vlasť Rakúsko väčšine nevraví nič, o Slovensku ani nehovoriac. Všetci vedia, že Španielsko sa už neoplatí. Niektorí sú tu už od minulého leta, videli krásne karavany holandských turistov. Väčšina chce ísť do Holandska alebo Dánska, aj Švajčiarsko a Francúzsko sú žiadané.
A čo si myslia o Európskej únii? „Nikdy som o nej nepočul,” hovorí Gambijčan. „Dobrá vec,” hovorí Senegalčan, viac mu nenapadne. „Dobrá vec,” hovorí jeden, čo už pol roka putuje cez africké krajiny. „Je dobré, že v Európe je toľko krajín. Keď budem unavený z jednej, môžem ísť do ďalšej.“ Kríza, ktorú máme, im nestojí za reč.
Tanger je dnes moderné marocké mesto. Pod palmami sa šinú najkrajšie taxíkové mercedesy na svete, v štýle sedemdesiatych rokov, béžové. Livrejovaní čašníci celebrujú v krásnych kaviarňach a čajovniach postkoloniálnu eleganciu, a jeden starý Tangerčan mi nájde cestu k teplákovej súprave mojich snov – falošnej Adidas. To sú tie dobré stránky. Menej dobré je, že na turistov sa lepí také množstvo falošných priateľov, že prechádzajúc prístavným mestečkom ich po chvíli v kuse odháňam
Európa sa zdá tak blízko, stačí preplávať, zaveslovať si na druhú stranu. Pri šálke mätového čaju na „Terase lenivcov“ považuje človek smrtiace prúdy morskej úžiny za výmysel. Keď nie je hmlisto, vidieť dokonca, ako sa na španielskom pobreží krútia vrtule veterných mlynov spolufinancovaných Európskou úniou. Jedna vec mi bola nápadná – zo všetkých vyhliadkových miest pozerajú na Európu len Maročania, nie Afričania, ktorí s námahou prešli Saharu, aby tu uzreli zasľúbenú zem.
Noc, na pobrežnej promenáde. Dvaja Gambijčania žobrú, jeden má skončenú univerzitu. Práve sa zasa zavesil na podvozok nákladiaku, čo si vyžaduje nepredstaviteľné vypätie síl. Už ho pritom trikrát chytili. Cez deň mi v starom meste jeden Senegalčan rozpráva, že jeho priatelia chceli ísť na druhú stranu kúpeným člnom. Práve mu volali z mobilu, keď zomreli v prúde. Napriek tomu to chce risknúť.
Samozrejme, Európa znamená pre všetkých prácu. O našom spoločenstve štátov vedia málo, moja vlasť Rakúsko väčšine nevraví nič, o Slovensku ani nehovoriac. Všetci vedia, že Španielsko sa už neoplatí. Niektorí sú tu už od minulého leta, videli krásne karavany holandských turistov. Väčšina chce ísť do Holandska alebo Dánska, aj Švajčiarsko a Francúzsko sú žiadané.
A čo si myslia o Európskej únii? „Nikdy som o nej nepočul,” hovorí Gambijčan. „Dobrá vec,” hovorí Senegalčan, viac mu nenapadne. „Dobrá vec,” hovorí jeden, čo už pol roka putuje cez africké krajiny. „Je dobré, že v Európe je toľko krajín. Keď budem unavený z jednej, môžem ísť do ďalšej.“ Kríza, ktorú máme, im nestojí za reč.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.