A ja som sa začal čudovať, pretože ľuďom to ani veľmi neprekážalo. Pokojne sa štverali cez nezmyslenú prekážku do budovy na akúsi slávnosť.
Mne to však pripadalo nemožné. Rozhodol som sa veci zmeniť. V tej chvíli sa mi zjavila technika mojich mladých rokov, fúrik a lopata, akou som v bani nakladal uhlie. Začal som teda odvážať kamenie a postupne robiť niečo ako priesmyk cez veľký a zbytočný násyp. Ale bolo mi čoraz viac smutno, lebo ľuďom naokolo to bolo naďalej ľahostajné. Stále sa po oboch stranách cez nezmyselnú prekážku snažili dostať na slávnosť. Vtedy, uprostred práce, telo ako z olova, som sa spotený posadil na naložený fúrik. A prebudil som sa.
Preto som tento rok svoj veľkonočný pozdrav poslal hlavne vám, ktorým sa aj na jar krátia dni, ktorí sa zodierate, namáhate, boríte s prekážkami, a ste v tom úplne sami.
Vám, čo namáhavo trasujete cestu do krajiny, o ktorej sa vám pritom zdá, že do nej už ani nevstúpite.
Vám, čo zmierujete, odpúšťate, hľadáte cesty k ľuďom, odstraňujete zranenia, delíte sa aj s tým, čo by ste potrebovali sami. Vám, čo v láske aspoň fúkate rany, trpezlivo nesiete svoje ťažké bremeno a súcitne aj starosti svojich blížnych.
Vám, čo ste chorí, smutní, neúspešní, odmietnutí, čo rátate len svoje rany a straty. Vám všetkým, čo ste uprostred veľkej depresie a krízy stále nestratili nádej.
Ježiš to ku koncu prežíval veľmi podobne. Aj on vtedy prehral vo voľbách. Ľudia dali hlas Barabášovi a on skončil vieme ako. Ešte aj tí najvernejší priatelia ho opustili. Ale napriek tomu nás práve Ježiš najviac obdaroval. Vďaka nemu napríklad vieme, že aj nepochopiteľný, tragický a bolestný príbeh, plný samoty a nepochopenia, môže mať zmysel, nádejné vyústenie a budúcnosť. A môže sa stať darom pre tých, čo prídu po nás.
Nech je mier v tejto krajine.
Mne to však pripadalo nemožné. Rozhodol som sa veci zmeniť. V tej chvíli sa mi zjavila technika mojich mladých rokov, fúrik a lopata, akou som v bani nakladal uhlie. Začal som teda odvážať kamenie a postupne robiť niečo ako priesmyk cez veľký a zbytočný násyp. Ale bolo mi čoraz viac smutno, lebo ľuďom naokolo to bolo naďalej ľahostajné. Stále sa po oboch stranách cez nezmyselnú prekážku snažili dostať na slávnosť. Vtedy, uprostred práce, telo ako z olova, som sa spotený posadil na naložený fúrik. A prebudil som sa.
Preto som tento rok svoj veľkonočný pozdrav poslal hlavne vám, ktorým sa aj na jar krátia dni, ktorí sa zodierate, namáhate, boríte s prekážkami, a ste v tom úplne sami.
Vám, čo namáhavo trasujete cestu do krajiny, o ktorej sa vám pritom zdá, že do nej už ani nevstúpite.
Vám, čo zmierujete, odpúšťate, hľadáte cesty k ľuďom, odstraňujete zranenia, delíte sa aj s tým, čo by ste potrebovali sami. Vám, čo v láske aspoň fúkate rany, trpezlivo nesiete svoje ťažké bremeno a súcitne aj starosti svojich blížnych.
Vám, čo ste chorí, smutní, neúspešní, odmietnutí, čo rátate len svoje rany a straty. Vám všetkým, čo ste uprostred veľkej depresie a krízy stále nestratili nádej.
Ježiš to ku koncu prežíval veľmi podobne. Aj on vtedy prehral vo voľbách. Ľudia dali hlas Barabášovi a on skončil vieme ako. Ešte aj tí najvernejší priatelia ho opustili. Ale napriek tomu nás práve Ježiš najviac obdaroval. Vďaka nemu napríklad vieme, že aj nepochopiteľný, tragický a bolestný príbeh, plný samoty a nepochopenia, môže mať zmysel, nádejné vyústenie a budúcnosť. A môže sa stať darom pre tých, čo prídu po nás.
Nech je mier v tejto krajine.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.