Po signáloch, ktoré predchádzali rokovaniu PES, neprekvapilo predĺženie pozastaveného členstva Smeru nikoho. Podmienky, za akých môže Ficova strana získať späť aspoň pozorovateľský status, však prekvapujú. Najmä preto, že do pozoruhodného svetla stavajú ani nie Smer, ale – eurosocialistickú stranu.
Napriek kritike, ktorou Rasmussen sprchoval Fica pred vynesením verdiktu, predseda strany, ktorá bola penalizovaná práve a len pre koalíciu so SNS, sa môže cítiť ako víťaz. Vyhlásenie, že „Smer by sa mohol vrátiť aj v dnešnej koaličnej zostave“, totiž znamená krkolomný zvrat oproti pozícii pred rokom, keď najvyšším príkazom bola tzv. Berlínska deklarácia, ktorá zakazuje „akékoľvek zoskupovanie alebo spoluprácu (...) s politickou stranou podnecujúcou rasové a etnické predsudky či nenávisť“. Od otázky, či SNS za rok z tej definície „vyrástla“, neexistuje zbytočnejšia. Presne tak, ako neexistuje smiešnejšie zdôvodnenie, než že „Fico dal jasne najavo, že Ján Slota a jeho strana neovplyvňujú hlavné body vládnej politiky“. Toto je úplne frapantné najmä vo svetle nezmyselnej agendy, ktorú SNS diktuje celej slovenskej politike. Tvrdenie, že chrbtica nepatrí medzi najvyvinutejšie orgány euroľavice, môže dnes dať NR SR do najbližšej deklarácie.
Špekulovať o motívoch zmeneného postoja eurosocialistov je zbytočné i predčasné, keďže v pozadí sa zrejme križuje mnohosť záujmov a vplyvov. Fico sa však môže cítiť lepšie – oddelenie budúceho verdiktu od spolupráce so SNS potvrdzuje jeho optiku, že pozastavenie bolo iba akýmsi testom. Keďže počas neho „vláda neprijala žiadne vyhlásenie ani rozhodnutie, aby mohla byť obvinená z extrémizmu“, zmiernenie so sľubom otvorených dverí je v logike vývoja...
Pre pozorovateľa, ktorý má aspoň hrubú predstavu, čo je PES, Smer i Slota, môže byť jedno, či sa slovenská ľavica zaradí späť do šíku o rok, dva či vôbec. Zmäkčenie pozície PES má však i skrytejšie kontexty: Ak si v Európe nájdete dobrý dôvod, napríklad robiť „sociálnu politiku“, máte šancu obhájiť si každú koalíciu. (Napokon, s HZDS socialisti nemajú problém vôbec.) Zásadná vec však je, že prípadný pozitívny „rozsudok“ PES ovplyvní tvorbu a stratégiu koaličných spojenectiev na Slovensku už pre ďalšie voľby. V tomto svetle je úplná maličkosť, že uznesenie s prísľubom akejsi výnimky pre jednu konkrétnu extrémnu pravicu vyzerá temer na precedens v dejinách eurosocialistov.
Hoci veľká politika je eldorádo silných paradoxov, záverečné apropo je zvlášť krikľavé. Vyhliadky Smeru vyzerajú zjavne zlepšené v situácii, keď Ficova strana nielenže sadá na agendu Jána Slotu, ale ako najsilnejší subjekt koalície s najvyššou zodpovednosťou ju sama aktívne rozvíja – osobne Fico napríklad výrokmi o „úplnej drzosti“ požiadavky na vzájomné ospravedlnenie Slovákov a Maďarov, či naposledy neslýchanými formuláciami k Sólyomovej návšteve. To už bol moment, keď prestávalo byť jasné, či rozpráva predseda slovenskej alebo severokórejskej vlády, eventuálne Gustáv Husák s jeho výrokom „hranice nie sú korzo“.
Slovenská scéna sa za Fica výrazne nacionalizuje a hoci aj o Csákym sa dá rozprávať dlho, je nesporné, kto nesie hlavnú zodpovednosť. A to je presne situácia, v ktorej šéf eurosocialistov hovorí, že „oceňuje pokrok, ktorý dosiahol Smer v ekonomickej a sociálnej politike“ a vyzýva na ďalší „dialóg“, pretože „Smer medzi nás patrí“.
Je to možné...
.peter Schutz
Napriek kritike, ktorou Rasmussen sprchoval Fica pred vynesením verdiktu, predseda strany, ktorá bola penalizovaná práve a len pre koalíciu so SNS, sa môže cítiť ako víťaz. Vyhlásenie, že „Smer by sa mohol vrátiť aj v dnešnej koaličnej zostave“, totiž znamená krkolomný zvrat oproti pozícii pred rokom, keď najvyšším príkazom bola tzv. Berlínska deklarácia, ktorá zakazuje „akékoľvek zoskupovanie alebo spoluprácu (...) s politickou stranou podnecujúcou rasové a etnické predsudky či nenávisť“. Od otázky, či SNS za rok z tej definície „vyrástla“, neexistuje zbytočnejšia. Presne tak, ako neexistuje smiešnejšie zdôvodnenie, než že „Fico dal jasne najavo, že Ján Slota a jeho strana neovplyvňujú hlavné body vládnej politiky“. Toto je úplne frapantné najmä vo svetle nezmyselnej agendy, ktorú SNS diktuje celej slovenskej politike. Tvrdenie, že chrbtica nepatrí medzi najvyvinutejšie orgány euroľavice, môže dnes dať NR SR do najbližšej deklarácie.
Špekulovať o motívoch zmeneného postoja eurosocialistov je zbytočné i predčasné, keďže v pozadí sa zrejme križuje mnohosť záujmov a vplyvov. Fico sa však môže cítiť lepšie – oddelenie budúceho verdiktu od spolupráce so SNS potvrdzuje jeho optiku, že pozastavenie bolo iba akýmsi testom. Keďže počas neho „vláda neprijala žiadne vyhlásenie ani rozhodnutie, aby mohla byť obvinená z extrémizmu“, zmiernenie so sľubom otvorených dverí je v logike vývoja...
Pre pozorovateľa, ktorý má aspoň hrubú predstavu, čo je PES, Smer i Slota, môže byť jedno, či sa slovenská ľavica zaradí späť do šíku o rok, dva či vôbec. Zmäkčenie pozície PES má však i skrytejšie kontexty: Ak si v Európe nájdete dobrý dôvod, napríklad robiť „sociálnu politiku“, máte šancu obhájiť si každú koalíciu. (Napokon, s HZDS socialisti nemajú problém vôbec.) Zásadná vec však je, že prípadný pozitívny „rozsudok“ PES ovplyvní tvorbu a stratégiu koaličných spojenectiev na Slovensku už pre ďalšie voľby. V tomto svetle je úplná maličkosť, že uznesenie s prísľubom akejsi výnimky pre jednu konkrétnu extrémnu pravicu vyzerá temer na precedens v dejinách eurosocialistov.
Hoci veľká politika je eldorádo silných paradoxov, záverečné apropo je zvlášť krikľavé. Vyhliadky Smeru vyzerajú zjavne zlepšené v situácii, keď Ficova strana nielenže sadá na agendu Jána Slotu, ale ako najsilnejší subjekt koalície s najvyššou zodpovednosťou ju sama aktívne rozvíja – osobne Fico napríklad výrokmi o „úplnej drzosti“ požiadavky na vzájomné ospravedlnenie Slovákov a Maďarov, či naposledy neslýchanými formuláciami k Sólyomovej návšteve. To už bol moment, keď prestávalo byť jasné, či rozpráva predseda slovenskej alebo severokórejskej vlády, eventuálne Gustáv Husák s jeho výrokom „hranice nie sú korzo“.
Slovenská scéna sa za Fica výrazne nacionalizuje a hoci aj o Csákym sa dá rozprávať dlho, je nesporné, kto nesie hlavnú zodpovednosť. A to je presne situácia, v ktorej šéf eurosocialistov hovorí, že „oceňuje pokrok, ktorý dosiahol Smer v ekonomickej a sociálnej politike“ a vyzýva na ďalší „dialóg“, pretože „Smer medzi nás patrí“.
Je to možné...
.peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.