.január 2006. Na Špeciálny súd v Pezinku prichádza subtílny, skromne pôsobiaci štyridsiatnik v ošúchanom sivom saku. Na prvý pohľad pripomína zanedbaného úradníka zo socialistických 80. rokov. V tej chvíli nikto netuší, že svedectvo tohto dobrácky vyzerajúceho „ujka“ bude jedným z najdôležitejších v procese s vplyvným podnikateľom Jozefom Majským. Mariána Šebeščáka totiž štyri roky, ktoré si dovtedy odsedel za tunelovanie nebankových subjektov B.M.G.Invest a Horizont Slovakia, vôbec nezlomili, naopak.
Počas dvoch hodín je plný energie a chrlí zmes bonmotov aj šokujúcich informácií o Majského úlohe v kauze, v ktorej prišli tisícky dôverčivých ľudí o stovky miliónov korún. Novinári si nestíhajú robiť poznámky, Majského advokát Peter Filip je viditeľne nervózny. Z miery ho vyvedie najmä Šebeščákova veta: „To nebola pyramídová hra, ale surový podvod. Majský nič nepodpisoval, no v skutočnosti to celé riadil. Ako mafiánsky bos.“ Filip sa vzápätí snažil spochybniť Šebeščákov duševný stav, pričom mu ustavične kládol otázky typu: „Ako na vás vplýva väzba?“
.obetný baránok?
Šebeščák, samozrejme, nebol v prípade tunelovania nebankoviek nevinný. Pôvodne bol síce radovým zamestnacom B.M.G.Invest, neskôr sa však stal – z vôle Vladimíra Fruniho – aj konateľom firmy. A z titulu tejto funkcie nielenže vedel, čo sa deje, ale od novembra 2001 bol aj priamym aktérom rokovaní o predaji nebankoviek medzi Vladimírom Frunim, Dávidom Brtvom, Patrikom Pachingerom a Jozefom Majským. Keďže ako jediný sa rozhodol opísať systém, akým odtekali zo spomínaných firiem peniaze oklamaných klientov na účty hlavných aktérov kauzy, čelil aj vyhrážkam, že ak nezmení výpoveď v prospech Majského, z väzenia sa tak skoro nedostane.
Šebeščák sa ani na súde netváril, že nemá s týmto podvodom nič spoločné. Z ničoho sa nesnažil vyvliecť, akurát tvrdil, že len plnil Fruniho pokyny, pričom sám seba označil za obetného baránka, respektíve bieleho koňa. „Posielal ma na služobné cesty a pribalil mi vždy nejakú kočku, následne volali manželke. Chceli ma diskreditovať,“ sťažoval sa napríklad súdu. Pri pohľade naňho bolo jasné, že Fruni si nemohol vybrať lepšie: submisívny Šebeščák mu totiž v čase najväčších podvodov poslúžil ako vynikajúci ochranný štít.
.dôveryhodný svedok
To však nič nemení na sile jeho výpovede: najmä vo vzťahu k Majskému, kde vystupoval v pozícii svedka. Šebeščák totiž mimoriadne precízne opísal spôsob, akým mali Majský s Frunim tunelovať nebankovky, pričom tok peňazí kreslil aj na tabuľu. „Ak to nie je tak, nech Majský vysvetlí, ako je možné, že budova našej firmy na Dunajskej prešla do vlastníctva Sipoxu,“ povedal okrem iného Šebeščák. Zároveň upozornil, že jedna z Majského zmeniek bola zaevidovaná v účtovníctve Horizontu, hoci podnikateľ tvrdil, že nemá s kauzou nič spoločné.
„Prečo by Fruni volal akurát Majskému, že potrebuje zmluvy o predaji B.M.G. a Horizontu?“ pýtal sa tiež Šebeščák, pričom narážal na známe video, kde Fruni volá Majskému zo svojej chorvátskej vily. „Jeho výpoveď bola autentická a dôveryhodná,“ hovorí pre .týždeň aj s odstupom šiestich rokov dozorujúci prokurátor Ján Šanta z Úradu Špeciálnej prokuratúry. Okrem toho, Šebeščák čelil aj krížovému výsluchu – zo strany obžaloby aj obhajoby, ktorý tiež zvládol bez toho, aby si zásadne protirečil.
.chudobný príbuzný
Šebeščák navyše stále svedčil rovnako: ako svedok v prípravnom konaní aj na súde s Majským, respektíve ako obvinený vo vlastnej kauze tunelovania nebankových subjektov. Na rozdiel od Fruniho, ktorý sa napokon rozhodol – v rozpore s pôvodným svedectvom pred policajným vyšetrovateľom – na súde Majského kryť. Keď začal rozvíjať konšpiračné teórie, že jeho skvelý biznis znemožnil komplot Dzurindovej vlády a tajnej služby, bolo jasné, že väzba skôr uškodila Frunimu ako Šebeščákovi.
V čase najväčšej slávy si Šebeščák s Frunim užívali v Chorvátsku, kde ich aj na jar 2002 zadržala polícia. Na rozdiel od Fruniho však zrejme Šebeščák nemyslel na budúcnosť, keďže si evidentne nič „neulial“: po prepustení z väzenia totiž tvrdil, že má len dlhy, časť záhrady a 800 korún v hotovosti. Pri pohľade na spustnutého Šebeščáka v lacnej bunde a s malým ruksakom na pleci mu ani nebolo ťažké uveriť. Na rozdiel od Fruniho, o ktorom na súde tvrdil, že má na zahraničných účtoch uložené veľké sumy peňazí, po ktorých nikto nepátra. Ešte pred predajom nebankoviek mal údajne vybrať viac ako pol miliardy korún v hotovosti.
.ťažký život
Ani život na slobode sa nevyvíjal podľa Šebeščákových predstáv: po rozvode s manželkou Katarínou, s ktorou žil v sídliskovom byte neďaleko Košíc, odišiel do Česka. Dôvodom bolo zrejme aj to, že hoci mal vysokoškolské vzdelanie, na Slovensku si nevedel nájsť prácu. „Nerobím na stavbe, ale je to robotnícka profesia,“ povedal Šebeščák denníku Plus 1 deň. Ako zámočník zarábal necelé štyri eurá na hodinu. „V podstate pracujem sedem dní v týždni, naháňam hodiny.“
Šebeščák býval na robotníckej ubytovni v Prahe, do Košíc chodil len raz za dva mesiace – autobusom. „Lístok Praha – Košice stojí iba 500 korún a dajú vám aj kávu zadarmo.“ Podľa denníka SME sa pokúšal predávať aj vodné filtre. Šebeščák bol silný cukrovkár, príčina jeho smrti však nie je známa. Podrobnosti nevedel minulý týždeň Špecializovaný trestný súd v Pezinku ani prokurátor Šanta. Na pokračovanie procesu s Majským však nemá jeho smrť žiadny vplyv: Šebeščák už totiž vypovedal, takže v prípade potreby môže súd jeho svedectvo kedykoľvek prečítať.
.naivný človek
Šebeščák zrejme nebol – na rozdiel od Fruniho či Majského – žiadny špekulant. Pôsobil skôr dojmom jednoduchého, naivného človeka, ktorý sa chcel mať chvíľu dobre. Stačilo mu, že u Fruniho mal pred desiatimi rokmi slušný plat (okolo 30-tisíc korún mesačne), pričom ako manažér firmy si mohol občas vyhodiť z kopýtka aj na chorvátskom pobreží. Akosi však pritom pozabudol, že sa automaticky stal aj spolupáchateľom jedného z najväčších podvodov v novodobej histórii Slovenska.
Jeho príbeh je napriek tomu smutným paradoxom: pokým Šebeščák zomrel ako chudobný, zabudnutý robotník kdesi v Prahe, hlavný aktér kauzy Majský sa promenáduje po bratislavských uliciach a navonok sa tvári, akoby sa nič nestalo. A to aj napriek tomu, že Špeciálny súd ho ešte v apríli 2007 odsúdil na dvanásť rokov väzenia za trestné činy podvodu a založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Majský je podozrivý aj zo sprenevery 40 miliónov korún, ktoré mali byť po krachu nebankoviek stiahnuté z košických pobočiek a prevezené do sídla jeho firmy Sipox v Bratislave.
.zlomený Majský
Majský si užíva slobodu z dvoch dôvodov: prvým je postoj Najvyššieho súdu, ktorý už tradične ruší a vracia späť rozsudky v citlivých kauzách (Bielik, Čuňo), pričom v tomto prípade ešte nariadil vypočutie jedného nepodstatného svedka (exriaditeľ Novy Vladimír Železný). Druhým dôvodom sú obštrukcie Majského advokátov, respektíve iných obžalovaných (Brtva), pre ktoré nie je proces dodnes uzavretý.
Napriek tomu nie je Majskému, symbolu divokých 90. rokov, ktorému kedysi väčšina politikov otvárala dvere, ani veľmi čo závidieť. Keď v jeho prípade prokurátor pred časom žiadal väzbu, dovtedy neohrozený podnikateľ ho žoviálne poklepal po pleci a s úsmevom na tvári sa ho spýtal, či to naozaj myslí vážne. Dnes je Majský podľa ľudí z jeho okolia zlomený človek, ktorý nemôže pokojne spávať. A to aj vďaka Mariánovi Šebeščákovi, ktorý rozkryl štruktúru nebankového megapodvodu.
Počas dvoch hodín je plný energie a chrlí zmes bonmotov aj šokujúcich informácií o Majského úlohe v kauze, v ktorej prišli tisícky dôverčivých ľudí o stovky miliónov korún. Novinári si nestíhajú robiť poznámky, Majského advokát Peter Filip je viditeľne nervózny. Z miery ho vyvedie najmä Šebeščákova veta: „To nebola pyramídová hra, ale surový podvod. Majský nič nepodpisoval, no v skutočnosti to celé riadil. Ako mafiánsky bos.“ Filip sa vzápätí snažil spochybniť Šebeščákov duševný stav, pričom mu ustavične kládol otázky typu: „Ako na vás vplýva väzba?“
.obetný baránok?
Šebeščák, samozrejme, nebol v prípade tunelovania nebankoviek nevinný. Pôvodne bol síce radovým zamestnacom B.M.G.Invest, neskôr sa však stal – z vôle Vladimíra Fruniho – aj konateľom firmy. A z titulu tejto funkcie nielenže vedel, čo sa deje, ale od novembra 2001 bol aj priamym aktérom rokovaní o predaji nebankoviek medzi Vladimírom Frunim, Dávidom Brtvom, Patrikom Pachingerom a Jozefom Majským. Keďže ako jediný sa rozhodol opísať systém, akým odtekali zo spomínaných firiem peniaze oklamaných klientov na účty hlavných aktérov kauzy, čelil aj vyhrážkam, že ak nezmení výpoveď v prospech Majského, z väzenia sa tak skoro nedostane.
Šebeščák sa ani na súde netváril, že nemá s týmto podvodom nič spoločné. Z ničoho sa nesnažil vyvliecť, akurát tvrdil, že len plnil Fruniho pokyny, pričom sám seba označil za obetného baránka, respektíve bieleho koňa. „Posielal ma na služobné cesty a pribalil mi vždy nejakú kočku, následne volali manželke. Chceli ma diskreditovať,“ sťažoval sa napríklad súdu. Pri pohľade naňho bolo jasné, že Fruni si nemohol vybrať lepšie: submisívny Šebeščák mu totiž v čase najväčších podvodov poslúžil ako vynikajúci ochranný štít.
.dôveryhodný svedok
To však nič nemení na sile jeho výpovede: najmä vo vzťahu k Majskému, kde vystupoval v pozícii svedka. Šebeščák totiž mimoriadne precízne opísal spôsob, akým mali Majský s Frunim tunelovať nebankovky, pričom tok peňazí kreslil aj na tabuľu. „Ak to nie je tak, nech Majský vysvetlí, ako je možné, že budova našej firmy na Dunajskej prešla do vlastníctva Sipoxu,“ povedal okrem iného Šebeščák. Zároveň upozornil, že jedna z Majského zmeniek bola zaevidovaná v účtovníctve Horizontu, hoci podnikateľ tvrdil, že nemá s kauzou nič spoločné.
„Prečo by Fruni volal akurát Majskému, že potrebuje zmluvy o predaji B.M.G. a Horizontu?“ pýtal sa tiež Šebeščák, pričom narážal na známe video, kde Fruni volá Majskému zo svojej chorvátskej vily. „Jeho výpoveď bola autentická a dôveryhodná,“ hovorí pre .týždeň aj s odstupom šiestich rokov dozorujúci prokurátor Ján Šanta z Úradu Špeciálnej prokuratúry. Okrem toho, Šebeščák čelil aj krížovému výsluchu – zo strany obžaloby aj obhajoby, ktorý tiež zvládol bez toho, aby si zásadne protirečil.
.chudobný príbuzný
Šebeščák navyše stále svedčil rovnako: ako svedok v prípravnom konaní aj na súde s Majským, respektíve ako obvinený vo vlastnej kauze tunelovania nebankových subjektov. Na rozdiel od Fruniho, ktorý sa napokon rozhodol – v rozpore s pôvodným svedectvom pred policajným vyšetrovateľom – na súde Majského kryť. Keď začal rozvíjať konšpiračné teórie, že jeho skvelý biznis znemožnil komplot Dzurindovej vlády a tajnej služby, bolo jasné, že väzba skôr uškodila Frunimu ako Šebeščákovi.
V čase najväčšej slávy si Šebeščák s Frunim užívali v Chorvátsku, kde ich aj na jar 2002 zadržala polícia. Na rozdiel od Fruniho však zrejme Šebeščák nemyslel na budúcnosť, keďže si evidentne nič „neulial“: po prepustení z väzenia totiž tvrdil, že má len dlhy, časť záhrady a 800 korún v hotovosti. Pri pohľade na spustnutého Šebeščáka v lacnej bunde a s malým ruksakom na pleci mu ani nebolo ťažké uveriť. Na rozdiel od Fruniho, o ktorom na súde tvrdil, že má na zahraničných účtoch uložené veľké sumy peňazí, po ktorých nikto nepátra. Ešte pred predajom nebankoviek mal údajne vybrať viac ako pol miliardy korún v hotovosti.
.ťažký život
Ani život na slobode sa nevyvíjal podľa Šebeščákových predstáv: po rozvode s manželkou Katarínou, s ktorou žil v sídliskovom byte neďaleko Košíc, odišiel do Česka. Dôvodom bolo zrejme aj to, že hoci mal vysokoškolské vzdelanie, na Slovensku si nevedel nájsť prácu. „Nerobím na stavbe, ale je to robotnícka profesia,“ povedal Šebeščák denníku Plus 1 deň. Ako zámočník zarábal necelé štyri eurá na hodinu. „V podstate pracujem sedem dní v týždni, naháňam hodiny.“
Šebeščák býval na robotníckej ubytovni v Prahe, do Košíc chodil len raz za dva mesiace – autobusom. „Lístok Praha – Košice stojí iba 500 korún a dajú vám aj kávu zadarmo.“ Podľa denníka SME sa pokúšal predávať aj vodné filtre. Šebeščák bol silný cukrovkár, príčina jeho smrti však nie je známa. Podrobnosti nevedel minulý týždeň Špecializovaný trestný súd v Pezinku ani prokurátor Šanta. Na pokračovanie procesu s Majským však nemá jeho smrť žiadny vplyv: Šebeščák už totiž vypovedal, takže v prípade potreby môže súd jeho svedectvo kedykoľvek prečítať.
.naivný človek
Šebeščák zrejme nebol – na rozdiel od Fruniho či Majského – žiadny špekulant. Pôsobil skôr dojmom jednoduchého, naivného človeka, ktorý sa chcel mať chvíľu dobre. Stačilo mu, že u Fruniho mal pred desiatimi rokmi slušný plat (okolo 30-tisíc korún mesačne), pričom ako manažér firmy si mohol občas vyhodiť z kopýtka aj na chorvátskom pobreží. Akosi však pritom pozabudol, že sa automaticky stal aj spolupáchateľom jedného z najväčších podvodov v novodobej histórii Slovenska.
Jeho príbeh je napriek tomu smutným paradoxom: pokým Šebeščák zomrel ako chudobný, zabudnutý robotník kdesi v Prahe, hlavný aktér kauzy Majský sa promenáduje po bratislavských uliciach a navonok sa tvári, akoby sa nič nestalo. A to aj napriek tomu, že Špeciálny súd ho ešte v apríli 2007 odsúdil na dvanásť rokov väzenia za trestné činy podvodu a založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Majský je podozrivý aj zo sprenevery 40 miliónov korún, ktoré mali byť po krachu nebankoviek stiahnuté z košických pobočiek a prevezené do sídla jeho firmy Sipox v Bratislave.
.zlomený Majský
Majský si užíva slobodu z dvoch dôvodov: prvým je postoj Najvyššieho súdu, ktorý už tradične ruší a vracia späť rozsudky v citlivých kauzách (Bielik, Čuňo), pričom v tomto prípade ešte nariadil vypočutie jedného nepodstatného svedka (exriaditeľ Novy Vladimír Železný). Druhým dôvodom sú obštrukcie Majského advokátov, respektíve iných obžalovaných (Brtva), pre ktoré nie je proces dodnes uzavretý.
Napriek tomu nie je Majskému, symbolu divokých 90. rokov, ktorému kedysi väčšina politikov otvárala dvere, ani veľmi čo závidieť. Keď v jeho prípade prokurátor pred časom žiadal väzbu, dovtedy neohrozený podnikateľ ho žoviálne poklepal po pleci a s úsmevom na tvári sa ho spýtal, či to naozaj myslí vážne. Dnes je Majský podľa ľudí z jeho okolia zlomený človek, ktorý nemôže pokojne spávať. A to aj vďaka Mariánovi Šebeščákovi, ktorý rozkryl štruktúru nebankového megapodvodu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.