Na mieste tejto tragédie zahynul poľský prezident Lech Kaczynski a ďalších 95 predstaviteľov politickej, vojenskej a náboženskej elity národa. Hoci od tejto tragédie uplynú tento týždeň dva roky, okolnosti toho, čo sa v ten deň naozaj stalo, stále vyvolávajú pochybnosti.
.môžu za to piloti
Ruská komisia na čele s generál Tatianou Anodinovou uverejnila v januári roku 2011 správu, podľa ktorej sú za leteckú haváriu zodpovední poľskí piloti. Pri riadení sa mali dopustiť školských chýb a čeliť tlaku politikov, ktorí sa nachádzali na palube lietadla.
Rusi v správe tvrdili, že lietadlo sa nachádzalo v príliš nízkej výške, nerozhodli sa včas zrušiť manéver pristávania a odletieť na iné letisko, v dôsledku čoho zachytil vládny Tupolev-154 kmeň brezy, ktorá spôsobila odtrhnutie krídla. Podľa správy sa tiež v čase tragédie nachádzal v kokpite lietadla veliteľ poľského letectva generál Andrzej Blasik, ktorému sa našiel v krvi alkohol. Podľa ruských médií to bol dôkaz, že bol opitý a na pilotov vyvíjal nátlak, aby pristali aj v zlom počasí.
Tatiana Anodinová ani jediným slovom v správe neuviedla, že služba na ruskom letisku počas pristávania nesprávne navádzala poľské lietadlo na pristávací runway, keď posádka dostala z letiska nesprávne súradnice. Posádku poľského Tupoleva až do samého konca nechali vo vedomí, že udržiava správny kurz, aj keď v skutočnosti boli odchýlení už o 50 metrov a nachádzali sa príliš vľavo. Správa z riadiacej veže letiska napriek tomu pokračovala v riadení pristávania, akoby bolo všetko v poriadku, čo podporila slovami „ste na kurze, pokračujte v zostupe”. Všetky tieto zistenia však vyšli najavo až v júli 2011, vďaka práci poľskej komisie, ktorú viedol Jerzy Miller.
.správa troch profesorov
Úplne iné zistenia toho, čo sa v apríli 2010 v Smolensku stalo, však boli prezentované 27. marca tohto roku v Európskom parlamente v Bruseli. Počas verejného vypočutia tu boli zverejnené výsledky výskumu troch profesorov, ktorí pracujú v západných výskumných inštitúciách. V svojich zisteniach sa odvolávali na analýzu satelitných snímok a dát, ktoré boli zaznamenané dvoma zariadeniami americkej výroby, konkrétne záznamami palubného počítača FMS a systému včasného varovania TAWS.
Profesor fyziky Kazimierz Nowaczyk z University of Maryland v Spojených štátoch na týchto záznamových zariadeniach zistil, že krátko pred katastrofou došlo na palube lietadla k dvom explóziám. Iný vedec, profesor Waldemar Binienda, ktorý pracuje pre NASA, zase potvrdil, že je nemožné a zákonmi aerodynamiky vylúčené, aby breza s priemerom 30 centimetrov mohla spôsobiť odtrhnutie 40-metrového krídla 80-tonového lietadla a to aby následne odletelo do vzdialenosti 111 metrov. Tak ďaleko sa krídlo podľa neho mohlo dostať iba následkom explózie. Napokon, toto zistenie potvrdzuje aj nedávna nehoda podobného lietadla v Rusku. Lietadlo počas núdzového pristávania narazilo do niekoľkých stromov bez toho, aby došlo k niečomu podobnému, ako malo dôjsť v Smolensku.
Do tretice, výsledky svojho výskumu zverejnil aj profesor Gregory Szuladzinski z Analytical Laboratories Pty v Sydney, čo je jedna z popredných firiem zaoberajúcich sa leteckými nehodami na svete. Vychádzajúc zo satelitných snímok smolenskej katastrofy si myslí, že predná časť lietadla, čiže kokpit, sa po nehode nachádzala v prirodzenej polohe, zatiaľ čo stredná časť lietadla a krídla boli obrátené podvozkom smerom hore. Podľa jeho názoru takáto poloha vylučuje možnosť, že by išlo o dôsledok havárie pri pristávaní. Takúto polohu lietadla, naopak, vysvetľuje iba možný výbuch pred pristátím.
Analýza fotografii ukázala, že lietadlo bolo poškodené zvnútra, akoby následkom sily pôsobiacej zvnútra. Desaťmetrová časť trupu lietadla je prázdna, akoby všetky káble, batožina a prístroje, ktoré sa tam nachádzali, boli vytlačené zvnútra smerom von.
Jednoznačne sa potvrdilo, že telo generála Blasika bolo nájdené za kokpitom, takže v čase havárie sa tam nenachádzal a nemohol na letcov vyvíjať nátlak. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa mu v krvi našiel alkohol, ani to nie je možné. Tvrdí to americký patológ profesor Michael Baden, ktorý okrem iného vykonal pitvu Johna F. Kennedyho. Podľa jeho názoru, keby aj generál Blasik požíval alkohol pred katastrofou, musel sa mu z tela sám vytratiť. Lekári by totiž stopy po jeho konzumácii museli nájsť v pečeni, a nič také sa v ruskej správe netvrdí.
.atentát na prezidenta?
Všetci vyššie spomínaní vedci sa zhodli, že by o katastrofe dokázali povedať viac, keby mali priamy prístup k hmotným dôkazom. Ruská strana však Poliakom nechce odovzdať zvyšky lietadla vrátane originálov čiernych skriniek. Vrak vládneho Tupoleva medzitým Rusi znehodnotili rozpílením a mechanickým rozbitím všetkých okien. Zvyšky lietadla dodnes ležia na letisku v Smolensku. Skúmať už nemožno ani samotné miesto nehody, kde boli vyrezané všetky stromy a navezené nové vrstvy pôdy.
To všetko spôsobuje, že v poľskej spoločnosti sa čoraz častejšie hovorí, že pasažieri prezidentského lietadla boli obeťami atentátu. Ešte pred pol rokom bol takýto názor považovaný za konšpiračnú teóriu a ten, kto to vyslovil, bol vysmiaty. Dnes hypotézu o tom, že išlo o atentát, verejne zastávajú známe osobnosti a nikoho to už neprekvapuje. Nedávno o tom na stránkach najčítanejšieho poľského týždenníka Uważam Rze hovoril napríklad Marek Król, bývalý šéfredaktor centristického týždenníka Wprost a tiež bývalý tajomník ústredného výboru poľskej komunistickej strany. Podľa Króla Rusi zabili Lecha Kaczynského preto, že sa mu tým chceli pomstiť za jeho politiku voči Gruzínsku počas kaukazkej vojny v roku 2008. Podľa neho bola zmyslom tohto zločinu lekcia, ktorú si mali vziať politici, ktorí sú kritickí voči Moskve. Akcie takéhoto typu sú plne v logike ruských špeciálnych služieb, s ktorými je spojený Vladimír Putin.
.rusi nehovoria pravdu
Smolenská katastrofa zostáva aj dva roky po tragédii vecou, ktorá vyvoláva v poľskej spoločnosti silné emócie a má významný vplyv na domácu politiku.
Opozícia kritizuje vládu najmä za to, že umožnila Rusom, aby sami viedli vyšetrovanie a rezignovali na vlastné vyšetrovanie. Všetky významné zistenia, ku ktorým za uplynulé mesiace došlo, neboli výsledkom práce poľských prokurátorov, ale profesorov zo západných inštitúcii, ktorí sa začali o príčiny tragédie zaujímať z vlastného záujmu. Nuž, a preto nikoho nemôže prekvapiť, že všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Poliakov si myslí, že ruská strana nehovorí o tragédii pravdu a že na odhalenie skutočných okolností tragédie si ešte budeme musieť počkať.
Autor je šéfredaktor poľskej revue Fronda a spolupracovník .týždňa.
.môžu za to piloti
Ruská komisia na čele s generál Tatianou Anodinovou uverejnila v januári roku 2011 správu, podľa ktorej sú za leteckú haváriu zodpovední poľskí piloti. Pri riadení sa mali dopustiť školských chýb a čeliť tlaku politikov, ktorí sa nachádzali na palube lietadla.
Rusi v správe tvrdili, že lietadlo sa nachádzalo v príliš nízkej výške, nerozhodli sa včas zrušiť manéver pristávania a odletieť na iné letisko, v dôsledku čoho zachytil vládny Tupolev-154 kmeň brezy, ktorá spôsobila odtrhnutie krídla. Podľa správy sa tiež v čase tragédie nachádzal v kokpite lietadla veliteľ poľského letectva generál Andrzej Blasik, ktorému sa našiel v krvi alkohol. Podľa ruských médií to bol dôkaz, že bol opitý a na pilotov vyvíjal nátlak, aby pristali aj v zlom počasí.
Tatiana Anodinová ani jediným slovom v správe neuviedla, že služba na ruskom letisku počas pristávania nesprávne navádzala poľské lietadlo na pristávací runway, keď posádka dostala z letiska nesprávne súradnice. Posádku poľského Tupoleva až do samého konca nechali vo vedomí, že udržiava správny kurz, aj keď v skutočnosti boli odchýlení už o 50 metrov a nachádzali sa príliš vľavo. Správa z riadiacej veže letiska napriek tomu pokračovala v riadení pristávania, akoby bolo všetko v poriadku, čo podporila slovami „ste na kurze, pokračujte v zostupe”. Všetky tieto zistenia však vyšli najavo až v júli 2011, vďaka práci poľskej komisie, ktorú viedol Jerzy Miller.
.správa troch profesorov
Úplne iné zistenia toho, čo sa v apríli 2010 v Smolensku stalo, však boli prezentované 27. marca tohto roku v Európskom parlamente v Bruseli. Počas verejného vypočutia tu boli zverejnené výsledky výskumu troch profesorov, ktorí pracujú v západných výskumných inštitúciách. V svojich zisteniach sa odvolávali na analýzu satelitných snímok a dát, ktoré boli zaznamenané dvoma zariadeniami americkej výroby, konkrétne záznamami palubného počítača FMS a systému včasného varovania TAWS.
Profesor fyziky Kazimierz Nowaczyk z University of Maryland v Spojených štátoch na týchto záznamových zariadeniach zistil, že krátko pred katastrofou došlo na palube lietadla k dvom explóziám. Iný vedec, profesor Waldemar Binienda, ktorý pracuje pre NASA, zase potvrdil, že je nemožné a zákonmi aerodynamiky vylúčené, aby breza s priemerom 30 centimetrov mohla spôsobiť odtrhnutie 40-metrového krídla 80-tonového lietadla a to aby následne odletelo do vzdialenosti 111 metrov. Tak ďaleko sa krídlo podľa neho mohlo dostať iba následkom explózie. Napokon, toto zistenie potvrdzuje aj nedávna nehoda podobného lietadla v Rusku. Lietadlo počas núdzového pristávania narazilo do niekoľkých stromov bez toho, aby došlo k niečomu podobnému, ako malo dôjsť v Smolensku.
Do tretice, výsledky svojho výskumu zverejnil aj profesor Gregory Szuladzinski z Analytical Laboratories Pty v Sydney, čo je jedna z popredných firiem zaoberajúcich sa leteckými nehodami na svete. Vychádzajúc zo satelitných snímok smolenskej katastrofy si myslí, že predná časť lietadla, čiže kokpit, sa po nehode nachádzala v prirodzenej polohe, zatiaľ čo stredná časť lietadla a krídla boli obrátené podvozkom smerom hore. Podľa jeho názoru takáto poloha vylučuje možnosť, že by išlo o dôsledok havárie pri pristávaní. Takúto polohu lietadla, naopak, vysvetľuje iba možný výbuch pred pristátím.
Analýza fotografii ukázala, že lietadlo bolo poškodené zvnútra, akoby následkom sily pôsobiacej zvnútra. Desaťmetrová časť trupu lietadla je prázdna, akoby všetky káble, batožina a prístroje, ktoré sa tam nachádzali, boli vytlačené zvnútra smerom von.
Jednoznačne sa potvrdilo, že telo generála Blasika bolo nájdené za kokpitom, takže v čase havárie sa tam nenachádzal a nemohol na letcov vyvíjať nátlak. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa mu v krvi našiel alkohol, ani to nie je možné. Tvrdí to americký patológ profesor Michael Baden, ktorý okrem iného vykonal pitvu Johna F. Kennedyho. Podľa jeho názoru, keby aj generál Blasik požíval alkohol pred katastrofou, musel sa mu z tela sám vytratiť. Lekári by totiž stopy po jeho konzumácii museli nájsť v pečeni, a nič také sa v ruskej správe netvrdí.
.atentát na prezidenta?
Všetci vyššie spomínaní vedci sa zhodli, že by o katastrofe dokázali povedať viac, keby mali priamy prístup k hmotným dôkazom. Ruská strana však Poliakom nechce odovzdať zvyšky lietadla vrátane originálov čiernych skriniek. Vrak vládneho Tupoleva medzitým Rusi znehodnotili rozpílením a mechanickým rozbitím všetkých okien. Zvyšky lietadla dodnes ležia na letisku v Smolensku. Skúmať už nemožno ani samotné miesto nehody, kde boli vyrezané všetky stromy a navezené nové vrstvy pôdy.
To všetko spôsobuje, že v poľskej spoločnosti sa čoraz častejšie hovorí, že pasažieri prezidentského lietadla boli obeťami atentátu. Ešte pred pol rokom bol takýto názor považovaný za konšpiračnú teóriu a ten, kto to vyslovil, bol vysmiaty. Dnes hypotézu o tom, že išlo o atentát, verejne zastávajú známe osobnosti a nikoho to už neprekvapuje. Nedávno o tom na stránkach najčítanejšieho poľského týždenníka Uważam Rze hovoril napríklad Marek Król, bývalý šéfredaktor centristického týždenníka Wprost a tiež bývalý tajomník ústredného výboru poľskej komunistickej strany. Podľa Króla Rusi zabili Lecha Kaczynského preto, že sa mu tým chceli pomstiť za jeho politiku voči Gruzínsku počas kaukazkej vojny v roku 2008. Podľa neho bola zmyslom tohto zločinu lekcia, ktorú si mali vziať politici, ktorí sú kritickí voči Moskve. Akcie takéhoto typu sú plne v logike ruských špeciálnych služieb, s ktorými je spojený Vladimír Putin.
.rusi nehovoria pravdu
Smolenská katastrofa zostáva aj dva roky po tragédii vecou, ktorá vyvoláva v poľskej spoločnosti silné emócie a má významný vplyv na domácu politiku.
Opozícia kritizuje vládu najmä za to, že umožnila Rusom, aby sami viedli vyšetrovanie a rezignovali na vlastné vyšetrovanie. Všetky významné zistenia, ku ktorým za uplynulé mesiace došlo, neboli výsledkom práce poľských prokurátorov, ale profesorov zo západných inštitúcii, ktorí sa začali o príčiny tragédie zaujímať z vlastného záujmu. Nuž, a preto nikoho nemôže prekvapiť, že všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Poliakov si myslí, že ruská strana nehovorí o tragédii pravdu a že na odhalenie skutočných okolností tragédie si ešte budeme musieť počkať.
Autor je šéfredaktor poľskej revue Fronda a spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.