.zdá sa, že fajčiarom marihuany, v ktorých vidia súčasné zákony páchateľov trestného činu, praje spoločenská atmosféra ako nikdy predtým. Bulvár sleduje príbeh známeho tanečníka Petra Modrovského, ktorého prichytili policajti s vrecúškom obsahujúcim jednu dávku marihuany. Tanečník s pokorou hovorí, že je pripravený akceptovať akýkoľvek trest. Sympatie verejnosti zrejme patria skôr Modrovskému než prísnym zákonom, na základe ktorých mu môže byť teoreticky vymeraný až trojročný trest väzenia. Populárny raper Majk Spirit zas vzbudil rozruch na poslednom Slávikovi, keď vzdal v priamom prenose hold „zázračnej zelenej rastline“ a Modrovského problémy označil za „veľký trapas pre slovenský štát a jeho zákony“.
A ak Robert Fico v súvislosti s týmito zákonmi píše, že ide o „smiešne tvrdý trest“, je už len otázkou času, keď sa v duchu objednávky doby aj nastupujúceho premiéra zmenia paragrafy v prospech užívateľov marihuany.
.väzenie za trávu?
Slovenské zákony sú naozaj neobyčajne prísne. V mnohých európskych štátoch by mohli byť delikventi typu Modrovského sankcionovaní iba pokutou. A napríklad v niektorých regiónoch Nemecka by za malú dávku na osobnú spotrebu nedostali ani len peňažný trest.
Ale porovnávanie s liberálnejším okolím nie je rozhodujúcim argumentom za dekriminalizáciu. Ťažko nájsť totiž racionálny dôvod, pre ktorý by mala byť držba marihuany na osobnú spotrebu spoločenskou hrozbou na úrovni trestného činu. Robert Fico má teda pravdu, ak kritizuje právny prístup, ktorý chce riešiť problémy tým, že z nich vytvára trestný čin. Ako ďalej tvrdí právnik Fico, naozaj nemá zmysel, aby si mal mladý človek, prichytený s malou dávkou, niesol do konca života biľag odsúdenia a zápis v registri trestov.
Potiaľto sa politici pohybujú v správnom teréne – ak prikročia k dekriminalizácii a za marihuanu na osobnú spotrebu už nebude ani teoreticky hroziť väzenie, tak len opravia neprimerane prísne paragrafy. Napokon, súdy už dnes často udeľujú fajčiarom marihuany mierne tresty. A prísne – rozhodne nie symbolické – pokuty by mal obsahovať aj nový zákon.
.príliš dobrý imidž
Dekriminalizačné ťaženie má však jedno vážne riziko: relativizáciu škodlivosti marihuany v očiach mladých ľudí. Politici by si preto mali dávať pozor na symboly a aj na posolstvá, s ktorými odôvodňujú potrebu miernejších zákonov. Predstavitelia SaS sa napríklad v minulosti zúčastnili na pochode Marihuana March, ktorého cieľom nie je len dekriminalizácia, ale aj legalizácia a propagácia marihuany. Aj Robert Fico spomenul marihuanu negatívne iba ako vstupnú bránu k tvrdým drogám. Na Slovensku tak máme absurdný stav. Na jednej strane neprimerane tvrdé zákony, na druhej strane rozšírenú mienku, podľa ktorej sa samotná marihuana vníma ako rovnako škodlivá, ak nie dokonca menej škodlivejšia, než legálny tabak a alkohol.
Lenže imidž marihuany je lepší než skutočnosť. Jedna dávka marihuany denne je totiž naozaj nebezpečnejšia než cigaretka či jeden pohárik. Vôbec nie preto, že by bola marihuana vstupenkou k tvrdým drogám. To je skôr mýtus, ktorý zvlášť na Slovensku neplatí. Proti marihuane sa dá postaviť vážnejšia obžaloba.
.možné následky
Predovšetkým platí, že sa marihuana čoraz viac stáva drogou detí. Od roku 1999 až dvojnásobne stúpol jej konzum medzi 15-16-ročnými stredoškolákmi. Na rozdiel od spomínanej cigarety pravidelné užívanie malých dávok mení vedomie aj vnímanie skutočnosti. Dôsledkom je znížená až otupená vôľa a ľahostajnosť ako životný štýl. Teda presne to, čo sa ľudovo rozumie pod „prehulenosťou“.
Keďže obsah látky THC v tejto droge je dnes päťnásobne vyšší než v časoch, keď si ju pofajčievala kvetinová generácia 60. rokov, sú závažnejšie aj psychické následky. Posledné vedecké štúdie preukazujú, že za istých okolností môže byť spúšťačom psychotických ochorení. Zvlášť ohrozenými sú práve mladí ľudia, ktorých centrálna nervová sústava sa ešte len vyvíja. Holandskí výskumníci z Maastrichtu približne pred rokom uverejnili v British Medical Journal výsledky rozsiahlej štúdie, ktoré potvrdili ďalšie negatíva. Posledných desať rokov pozorovali 1 923 mladých ľudí vo veku 14 až 24 rokov a došli k záveru, že pravidelní konzumenti marihuany majú výrazne vyššie riziko výskytu psychotických príznakov, ktoré sa prejavujú ako schizofrénia. O súvislosti konopí so schizofréniou sa síce hovorí dlhšie, no aj vďaka tejto štúdii sa javí ako podložené, že táto vážna duševná choroba môže byť naozaj dôsledok užívania marihuany. Marihuana podľa všetkého významne ohrozuje tých jedincov, ktorí majú pre schizofréniu genetickú predispozíciu. Zrejme podobne riziková je marihuana aj u ľudí náchylných k depresii.
Pre všetky uvedené dôvody je teda legitímne, aby štát nemenil základnú stratégiu a naďalej odstrašoval najmä mladých neinformovaných ľudí. Diskusiu o nevyhnutnej dekriminalizácii marihuany by však politici nemali využiť iba na zbieranie bodov u mladých voličov, ale aj na varovanie, že táto takzvaná ľahká droga nie je symbolom slobody, ale skôr závislosti a vážnych rizík.
A ak Robert Fico v súvislosti s týmito zákonmi píše, že ide o „smiešne tvrdý trest“, je už len otázkou času, keď sa v duchu objednávky doby aj nastupujúceho premiéra zmenia paragrafy v prospech užívateľov marihuany.
.väzenie za trávu?
Slovenské zákony sú naozaj neobyčajne prísne. V mnohých európskych štátoch by mohli byť delikventi typu Modrovského sankcionovaní iba pokutou. A napríklad v niektorých regiónoch Nemecka by za malú dávku na osobnú spotrebu nedostali ani len peňažný trest.
Ale porovnávanie s liberálnejším okolím nie je rozhodujúcim argumentom za dekriminalizáciu. Ťažko nájsť totiž racionálny dôvod, pre ktorý by mala byť držba marihuany na osobnú spotrebu spoločenskou hrozbou na úrovni trestného činu. Robert Fico má teda pravdu, ak kritizuje právny prístup, ktorý chce riešiť problémy tým, že z nich vytvára trestný čin. Ako ďalej tvrdí právnik Fico, naozaj nemá zmysel, aby si mal mladý človek, prichytený s malou dávkou, niesol do konca života biľag odsúdenia a zápis v registri trestov.
Potiaľto sa politici pohybujú v správnom teréne – ak prikročia k dekriminalizácii a za marihuanu na osobnú spotrebu už nebude ani teoreticky hroziť väzenie, tak len opravia neprimerane prísne paragrafy. Napokon, súdy už dnes často udeľujú fajčiarom marihuany mierne tresty. A prísne – rozhodne nie symbolické – pokuty by mal obsahovať aj nový zákon.
.príliš dobrý imidž
Dekriminalizačné ťaženie má však jedno vážne riziko: relativizáciu škodlivosti marihuany v očiach mladých ľudí. Politici by si preto mali dávať pozor na symboly a aj na posolstvá, s ktorými odôvodňujú potrebu miernejších zákonov. Predstavitelia SaS sa napríklad v minulosti zúčastnili na pochode Marihuana March, ktorého cieľom nie je len dekriminalizácia, ale aj legalizácia a propagácia marihuany. Aj Robert Fico spomenul marihuanu negatívne iba ako vstupnú bránu k tvrdým drogám. Na Slovensku tak máme absurdný stav. Na jednej strane neprimerane tvrdé zákony, na druhej strane rozšírenú mienku, podľa ktorej sa samotná marihuana vníma ako rovnako škodlivá, ak nie dokonca menej škodlivejšia, než legálny tabak a alkohol.
Lenže imidž marihuany je lepší než skutočnosť. Jedna dávka marihuany denne je totiž naozaj nebezpečnejšia než cigaretka či jeden pohárik. Vôbec nie preto, že by bola marihuana vstupenkou k tvrdým drogám. To je skôr mýtus, ktorý zvlášť na Slovensku neplatí. Proti marihuane sa dá postaviť vážnejšia obžaloba.
.možné následky
Predovšetkým platí, že sa marihuana čoraz viac stáva drogou detí. Od roku 1999 až dvojnásobne stúpol jej konzum medzi 15-16-ročnými stredoškolákmi. Na rozdiel od spomínanej cigarety pravidelné užívanie malých dávok mení vedomie aj vnímanie skutočnosti. Dôsledkom je znížená až otupená vôľa a ľahostajnosť ako životný štýl. Teda presne to, čo sa ľudovo rozumie pod „prehulenosťou“.
Keďže obsah látky THC v tejto droge je dnes päťnásobne vyšší než v časoch, keď si ju pofajčievala kvetinová generácia 60. rokov, sú závažnejšie aj psychické následky. Posledné vedecké štúdie preukazujú, že za istých okolností môže byť spúšťačom psychotických ochorení. Zvlášť ohrozenými sú práve mladí ľudia, ktorých centrálna nervová sústava sa ešte len vyvíja. Holandskí výskumníci z Maastrichtu približne pred rokom uverejnili v British Medical Journal výsledky rozsiahlej štúdie, ktoré potvrdili ďalšie negatíva. Posledných desať rokov pozorovali 1 923 mladých ľudí vo veku 14 až 24 rokov a došli k záveru, že pravidelní konzumenti marihuany majú výrazne vyššie riziko výskytu psychotických príznakov, ktoré sa prejavujú ako schizofrénia. O súvislosti konopí so schizofréniou sa síce hovorí dlhšie, no aj vďaka tejto štúdii sa javí ako podložené, že táto vážna duševná choroba môže byť naozaj dôsledok užívania marihuany. Marihuana podľa všetkého významne ohrozuje tých jedincov, ktorí majú pre schizofréniu genetickú predispozíciu. Zrejme podobne riziková je marihuana aj u ľudí náchylných k depresii.
Pre všetky uvedené dôvody je teda legitímne, aby štát nemenil základnú stratégiu a naďalej odstrašoval najmä mladých neinformovaných ľudí. Diskusiu o nevyhnutnej dekriminalizácii marihuany by však politici nemali využiť iba na zbieranie bodov u mladých voličov, ale aj na varovanie, že táto takzvaná ľahká droga nie je symbolom slobody, ale skôr závislosti a vážnych rizík.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.