Napriek tomu, že termín druhej premiéry Pohanov pripadol na slávnosť Zvestovania Pána, inscenácia nie je náboženskou agitkou. Práve naopak, poukazuje na fakt, že za vierou jednotlivcov sa môžu ukrývať aj zištné pohnútky. Akákoľvek zaslepenosť – modlami či majetkom – vedie k prehliadaniu duše človeka, čo generuje nepochopenie až nenávisť. Pohania úlohu viery a náboženstva nespochybňujú, iba sa snažia divákov primať, aby si sami zadefinovali, aké miesto v ich životoch zohrávajú.
Hra nebohej ukrajinskej dramatičky Anny Jablonskej, ktorá vlani zahynula pri teroristickom útoku na moskovskom letisku Domodedovo, je sondou do nefungujúcej rodiny, ktorej členovia sa v tom lepšom prípade prehliadajú, v tom horšom si fyzicky a psychicky ubližujú. Otec (Marián Geišberg), ktorý si nechce priznať, že jeho hudobný talent dohasína, necíti voči rodine ani emocionálne, ani materiálne záväzky. Matka (Zuzana Fialová), ktorá cez deň funguje ako realitná maklérka a po večeroch šije buržoázii záclony, narieka, že je na všetko sama. Postpubertálna dcéra (Alexandra Palatínusová), nepochopená rodičmi, sa vláči pre peniaze s chlapmi a trápi láskou k mužovi, ktorý ju odmietol.
Spúšťajúcim mechanizmom zmien je príchod babičky (Božidara Turzonovová), silne pravoslávne veriacej, ktorá celý život „zasvätila“ cestovaniu po kláštoroch. Jej patetické, ale úprimne mienené zvolania: „Všetko je v rukách božích!“ postupne prinášajú svoje plody, keď sused (František Kovár) prestane piť, matka predá lukratívne kancelárie a otec si nájde dobre platenú prácu. Zázraky si však vyberú svoju obeť, a to na tom najcitlivejšom mieste. Pomôže Boh znovu alebo sa bude treba utiekať k šamanizmu? Kam až siahajú hranice viery?
Réžie Pohanov sa ujal Marián Amsler, ktorý spolu s dramaturgičkou Romanou Maliti poňal prvú časť inscenácie prevažne realisticky, hoci aj do nej zakomponoval nadprirodzené prvky vo forme dvoch kde-tu sa objaviacich postáv besov. Hoci bola výtvarná stránka Juraja Kuchárka a Martina Kotúčka naturalistická, aj ona nadobudla symbolické vyznenie – rozbúraný byt v rekonštrukcii ako metafora rozbitých vzťahov. Druhé dejstvo, ktoré sa odohráva v sterilnej nemocničnej chodbe, pracovalo oveľa viac s metafyzickou rovinou textu. Ruka v ruke s ňou išla aj výborná hudba Slava Solovica – vyvolávajúca napätie, miestami znepokojivá, ktorej súčasťou bol aj elektronický šum predznamenávajúci stretnutie s nadprirodzenom.
Hoci bol priestor medzi jednotlivé postavy rozdelený rovnomerne, do centra pozornosti sa vďaka réžii, ale najmä hereckému výkonu „prepašovala“ Božidara Turzonovová, ktorá obdarila babičku nenásilnou neoblomnosťou vo výraze aj slove a nespochybniteľným sebavedomím. Tvárny výkon predviedla Zuzana Fialová, ktorá časté zvraty nálady v prvom dejstve odohrala s absolútnou prirodzenosťou. Postavu matky poňala ako ženu, ktorá balansuje na hranici zvnútornenia viery a jej naučeného precítenia. Veľký talent má študentka VŠMU Alexandra Palatínusová, ktorej srd, bolesť, zaľúbenosť, nepochopenie či vzdor boli maximálne autentické. Duševné rozpoloženie svojich postáv presne uchopili aj František Kovár, Marián Geišberg či Peter Trník.
Poctou autorke Anne Jablonskej sú jej básne, ako aj video scény z letiska, ktoré realizačný tím nenásilne zakomponoval do inscenácie.
Autor je publicista a dramatik
Anna Jablonská: Pohania. Réžia: Marián Amsler, Scéna a kostýmy: Juraj Kuchárek, Martin Kotúček Hudba: Slavo Solovic Hrajú: Zuzana Fialová, Marián Geišberg, Alexandra Palatínusová, Božidara Turzonovová, František Kovár, Ľubo Kostelný. Činohra SND, premiéra: 24. a 25. marec 2012.
Hra nebohej ukrajinskej dramatičky Anny Jablonskej, ktorá vlani zahynula pri teroristickom útoku na moskovskom letisku Domodedovo, je sondou do nefungujúcej rodiny, ktorej členovia sa v tom lepšom prípade prehliadajú, v tom horšom si fyzicky a psychicky ubližujú. Otec (Marián Geišberg), ktorý si nechce priznať, že jeho hudobný talent dohasína, necíti voči rodine ani emocionálne, ani materiálne záväzky. Matka (Zuzana Fialová), ktorá cez deň funguje ako realitná maklérka a po večeroch šije buržoázii záclony, narieka, že je na všetko sama. Postpubertálna dcéra (Alexandra Palatínusová), nepochopená rodičmi, sa vláči pre peniaze s chlapmi a trápi láskou k mužovi, ktorý ju odmietol.
Spúšťajúcim mechanizmom zmien je príchod babičky (Božidara Turzonovová), silne pravoslávne veriacej, ktorá celý život „zasvätila“ cestovaniu po kláštoroch. Jej patetické, ale úprimne mienené zvolania: „Všetko je v rukách božích!“ postupne prinášajú svoje plody, keď sused (František Kovár) prestane piť, matka predá lukratívne kancelárie a otec si nájde dobre platenú prácu. Zázraky si však vyberú svoju obeť, a to na tom najcitlivejšom mieste. Pomôže Boh znovu alebo sa bude treba utiekať k šamanizmu? Kam až siahajú hranice viery?
Réžie Pohanov sa ujal Marián Amsler, ktorý spolu s dramaturgičkou Romanou Maliti poňal prvú časť inscenácie prevažne realisticky, hoci aj do nej zakomponoval nadprirodzené prvky vo forme dvoch kde-tu sa objaviacich postáv besov. Hoci bola výtvarná stránka Juraja Kuchárka a Martina Kotúčka naturalistická, aj ona nadobudla symbolické vyznenie – rozbúraný byt v rekonštrukcii ako metafora rozbitých vzťahov. Druhé dejstvo, ktoré sa odohráva v sterilnej nemocničnej chodbe, pracovalo oveľa viac s metafyzickou rovinou textu. Ruka v ruke s ňou išla aj výborná hudba Slava Solovica – vyvolávajúca napätie, miestami znepokojivá, ktorej súčasťou bol aj elektronický šum predznamenávajúci stretnutie s nadprirodzenom.
Hoci bol priestor medzi jednotlivé postavy rozdelený rovnomerne, do centra pozornosti sa vďaka réžii, ale najmä hereckému výkonu „prepašovala“ Božidara Turzonovová, ktorá obdarila babičku nenásilnou neoblomnosťou vo výraze aj slove a nespochybniteľným sebavedomím. Tvárny výkon predviedla Zuzana Fialová, ktorá časté zvraty nálady v prvom dejstve odohrala s absolútnou prirodzenosťou. Postavu matky poňala ako ženu, ktorá balansuje na hranici zvnútornenia viery a jej naučeného precítenia. Veľký talent má študentka VŠMU Alexandra Palatínusová, ktorej srd, bolesť, zaľúbenosť, nepochopenie či vzdor boli maximálne autentické. Duševné rozpoloženie svojich postáv presne uchopili aj František Kovár, Marián Geišberg či Peter Trník.
Poctou autorke Anne Jablonskej sú jej básne, ako aj video scény z letiska, ktoré realizačný tím nenásilne zakomponoval do inscenácie.
Autor je publicista a dramatik
Anna Jablonská: Pohania. Réžia: Marián Amsler, Scéna a kostýmy: Juraj Kuchárek, Martin Kotúček Hudba: Slavo Solovic Hrajú: Zuzana Fialová, Marián Geišberg, Alexandra Palatínusová, Božidara Turzonovová, František Kovár, Ľubo Kostelný. Činohra SND, premiéra: 24. a 25. marec 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.