Palikotove slová žiadne väčšie pobúrenie medzi novinármi nevyvolali. Väčšina hlavných médií je totiž ľavicovo-liberálna a Palikota, ktorý volá po legalizácii potratov, eutanázie či narkotík, považujú za nového ľavicového mesiáša. Robia z neho celebritu a jeho vystúpenia nekritizujú. Zaujímavá bola reakcia iných politikov. Jediný, kto protestoval, bol Aleksander Kwasniewski. Bývalý prezident povedal: „Nebláznime, prosím. Rozumiem o aký zámer ide, ale odmietam takéto súdy.” Bývalý prezident nekritizoval Palikotove zámery odnárodňovania Poliakov, len to, že o týchto plánoch verejne hovoril.
V ľavicovom diskurze je podmienkou modernizácie opustenie tradičnej národnej kultúry, ktorá predstavuje prekážku na ceste k európskosti. Niektorí publicisti píšu, že kým sa v Poľsku nezlegalizujú „homosexuálne manželstvá”, tak sa ani nepostavia diaľnice a z kohútikov nepotečie teplá voda. Hlavnou vecou, ktorej sa treba na ceste k modernite vzdať, je katolícke náboženstvo.
Na Palikotovo vyhlásenie nezaznela žiadna kritika z radov vládnej koalície. Občianska platforma, ktorá patrí do spoločenstva kresťansko-demokratických strán, samu seba považuje za centristicko-pravicovú stranu. Prezident Komorowski, ktorý je z tejto strany, si myslí, že Palikot si zaslúži rešpekt a reprezentuje provládne postoje. A premiér Tusk sa zase svojou vlastnou autoritou zaslúžil, že podpredsedníčkou Sejmu sa stala propotratová politička z Palikotovej strany.
Prečo premiér ani slovom nereagoval na slová ľavicového lídra? Možno bude jeho postoj jasnejší, ak si pripomenieme, čo v roku 1987 v ankete pre mesačník Znak povedal vtedy 30-ročný Donald Tusk: „Čo zostane z poľskosti, keď si odmyslíme celé to vznešeno-ponuro-šmiešne divadlo nesplnených snáh a nenaplnených vízií? Poľskosť je nenormálnosť. Tam, kde iní hovoria o kultúre, civilizácii a zbožnosti, Poliaci kričia Boh, česť a vlasť. Tam, kde iní budujú, milujú a umierajú, my vedieme vojny, ideme do povstania a hynieme. Polskosť nás ohlupuje, zaslepuje a privádza medzi mýty. Ona sama je mýtom. Poľskosť sa spája s prehrou a zlým osudom. A ťažko si to predstaviť inak.”
Ak je poľskosť nenormálnosť, potom je jej odmietnutie znakom normálnosti. A v takejto perspektíve prestávajú Palikotove slová šokovať.
V ľavicovom diskurze je podmienkou modernizácie opustenie tradičnej národnej kultúry, ktorá predstavuje prekážku na ceste k európskosti. Niektorí publicisti píšu, že kým sa v Poľsku nezlegalizujú „homosexuálne manželstvá”, tak sa ani nepostavia diaľnice a z kohútikov nepotečie teplá voda. Hlavnou vecou, ktorej sa treba na ceste k modernite vzdať, je katolícke náboženstvo.
Na Palikotovo vyhlásenie nezaznela žiadna kritika z radov vládnej koalície. Občianska platforma, ktorá patrí do spoločenstva kresťansko-demokratických strán, samu seba považuje za centristicko-pravicovú stranu. Prezident Komorowski, ktorý je z tejto strany, si myslí, že Palikot si zaslúži rešpekt a reprezentuje provládne postoje. A premiér Tusk sa zase svojou vlastnou autoritou zaslúžil, že podpredsedníčkou Sejmu sa stala propotratová politička z Palikotovej strany.
Prečo premiér ani slovom nereagoval na slová ľavicového lídra? Možno bude jeho postoj jasnejší, ak si pripomenieme, čo v roku 1987 v ankete pre mesačník Znak povedal vtedy 30-ročný Donald Tusk: „Čo zostane z poľskosti, keď si odmyslíme celé to vznešeno-ponuro-šmiešne divadlo nesplnených snáh a nenaplnených vízií? Poľskosť je nenormálnosť. Tam, kde iní hovoria o kultúre, civilizácii a zbožnosti, Poliaci kričia Boh, česť a vlasť. Tam, kde iní budujú, milujú a umierajú, my vedieme vojny, ideme do povstania a hynieme. Polskosť nás ohlupuje, zaslepuje a privádza medzi mýty. Ona sama je mýtom. Poľskosť sa spája s prehrou a zlým osudom. A ťažko si to predstaviť inak.”
Ak je poľskosť nenormálnosť, potom je jej odmietnutie znakom normálnosti. A v takejto perspektíve prestávajú Palikotove slová šokovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.