Súboj patriotov

Rok 2008 bude pre Spojené štáty zaujímavý – chystajú sa prezidentské voľby a Demokratická strana vetrí veľkú šancu. Ak chce dostať do Bieleho domu svojho človeka, musí využiť rozporuplné pocity, ktoré v Američanoch vyvoláva Irak, ale nesmie staviť na človeka, ktorý by robil dojem pacifistu – či rovno slabého vlastenca. A tak hľadá kandidáta so silným programom boja proti medzinárodnému teroru, s rozumným programom pre Irak a s emocionálnym apelom na Američanov, ktorí chcú byť na svoju vlasť stále hrdí. V tomto to majú republikáni, paradoxne, jednoduchšie. Minimálne si môžu pripísať zásluhy za to, že za ich prezidenta sa nezopakovala katastrofa podobná pádu Dvojičiek. A ako hlavného kandidáta zatiaľ majú Rudyho Giulianiho, ktorého meno sa priamo spája s vlnou vlastenectva, ktorá držala Ameriku nad vodou po 11. septembri. Demokratom naklonení voliči podporujú najmä Hillary Clintonovú (53 percent), po nej Baracka Obamu (20 percent) a tretí v ich priazni je bývalý senátor John Edwards (13 percent).  Kým však senátorka Hillary drží vedenie medzi svojimi a zatiaľ aj voči Giulianimu, mínusové body za vlastenectvo si píše Barack Obama. Nepríjemnosti si narobil vyhlásením, že už nenosí na saku malý odznak americkej zástavy, ktorý je medzi americkými politikmi častý. Neprítomnosť zástavky na fazónke si všimli novinári, opýtali sa ho na to a on odpovedal, že ju prestal nosiť, lebo to nepovažuje za nutné a vlastenectvo má v srdci. Možno by mu to bolo u verejnosti prešlo – ale doložil, že zástavku nechal doma práve po 11. septembri 2001. Potom síce vysvetľoval, že to len preto, lebo si všímal mnohých „ozástavkovaných“ Američanov, ktorí sa v skutočnosti nesprávali vlastenecky, ale stigma slabého patriota, ktorý „opustil“ symbol vlasti, keď bolo vlasti ťažko, mu zrejme istý čas zostane. Kampaňoví imidžmejkri budú mať čo robiť.
.mg