A aj keď jedna lastovička leto nerobí, sotva sa dá pochybovať, že s testovou kultúrou to naše školstvo myslí vážne. Ak sa návody na to, ako pripraviť žiakov na testovanie, stávajú súčasťou metodických odporúčaní pre učiteľov, je to jasný signál, že testovanie sa aj u nás pomaly, ale isto, stáva cieľom i obsahom vzdelávania. Imperatív „obstáť v teste“ je kľúčovou výzvou pre školy, pre učiteľov, pre žiakov aj ich rodičov.
.do koho treba ivestovať
Školské systémy sa už dávnejšie nastavujú podľa výsledkov, aké dosiahli v testovaní PISA. Pre školských politikov je testový úspech v PISA často jediné kritérium, ktorým zdôvodňujú svoje rozhodnutia. V tejto medzinárodnej testovej mašinérii krajina predsa musí byť úspešná, ak nie je, je to fiasko celého vzdelávacieho systému. Testovanie by rovnako malo slúžiť na zistenie kvality škôl a ich vzájomné porovnávanie. Kto uspeje, je lepší a má všestrannú podporu, kto neuspeje, je odsúdený na zánik. Školy cez testovanie skladajú účty, uchádzajú sa o priazeň „spotrebiteľov“. Nekvalita musí preč – čo na tom, že dôvody neúspechu v testovaní vôbec nemusia súvisieť s kvalitou vzdelávacej práce školy. Stačí vedieť ako na to, aby sa výkony žiakov v testovaní zúročili v prospech lepšieho výkonu školy. „Príkladov dobrej praxe“, na ktorých by sa taktiež dal zostaviť súbor tipov, ako má škola čo najlepšie vzísť z testovania, je už totiž celkom dosť. Ponúkajú ich školy v krajinách, ktoré si túto súťažnú disciplínu pestujú už desaťročia.
Najdôležitejšie z tipov sú naporúdzi: Treba dobre pochopiť, že nie všetci žiaci potrebujú alebo sú schopní sa zlepšiť v testovaní. Ani do tých výborných, ani do tých večne zaostávajúcich netreba investovať. Jedni sú totiž výkonní akosi prirodzene, tí druhí škole neprinesú testový profit, aj keby sa im venovalo akokoľvek veľa času a energie. Treba sa teda sústrediť na tých, ktorí sú hraniční. Energia koncentrovaná predovšetkým do týchto žiakov sa škole oplatí, určite stúpne v testovom rebríčku. Žiaci, ktorí patria do tej skupiny, v ktorej je malá nádej, aby škole pri testovaní pomohli, by sa samotného testovania dokonca ani nemali zúčastniť. Treba zabezpečiť ich neprítomnosť v škole aspoň počas testovania, alebo ich z procedúr testovania vylúčiť vôbec. Iste, legitímnejšia je druhá cesta. Preto treba rozšíriť a legitimovať všetky možné siete hendikepov, ktoré sú dôvodom neúčasti na testovaní. A aby tento vylučovací proces nebol príliš individuálny, tak rovno treba vyčleniť a pomenovať všetky možné sociálne, jazykové či etnické skupiny, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou neprispievajú školám k lepšiemu testovému skóre.
.test a ornamenty
Treba si ďalej celkom presne ujasniť, že nie všetko, čo osnovy ponúkajú ako obraz všeobecného vzdelania, je súčasťou testovania. Testovanie jasne stanoví, čo je podstatné a čo je len akýmsi vzdelávacím ornamentom. S ornamentom sa môžeme vo vyučovaní nezáväzne zabaviť, reálnym obsahom vzdelávania sa však musí stať len to, za čo bude škola skladať účty. A to presne v tej podobe, ako to chcú testy a ich zadávatelia. Nezáleží na tom, či sa to kvalifikovaným učiteľom páči, alebo nie, nezáleží na tom, či je to satisfakcia pre tých učiteľov, ktorým sa zdá, že je to príliš málo. Potom sa už stačí len dobre pripraviť na to, že sa zvýši fluktuácia učiteľov, ktorým sa údel úradníckeho pripravovateľa žiakov na testy zdá pritesný a ktorí si ešte stále kladú otázku o tom, či misia škôl nie je aj trochu širšia, ako zlepšovanie testového skóre školy.
Uvedené príklady dobrej praxe si treba vziať k srdcu, lebo sú naozaj reprezentatívne. Pochádzajú zo základných škôl dôsledne reformovaných školských systémov takých krajín, ako sú USA, Austrália či Anglicko.
Centrum pedagogického výskumu SAV.
.do koho treba ivestovať
Školské systémy sa už dávnejšie nastavujú podľa výsledkov, aké dosiahli v testovaní PISA. Pre školských politikov je testový úspech v PISA často jediné kritérium, ktorým zdôvodňujú svoje rozhodnutia. V tejto medzinárodnej testovej mašinérii krajina predsa musí byť úspešná, ak nie je, je to fiasko celého vzdelávacieho systému. Testovanie by rovnako malo slúžiť na zistenie kvality škôl a ich vzájomné porovnávanie. Kto uspeje, je lepší a má všestrannú podporu, kto neuspeje, je odsúdený na zánik. Školy cez testovanie skladajú účty, uchádzajú sa o priazeň „spotrebiteľov“. Nekvalita musí preč – čo na tom, že dôvody neúspechu v testovaní vôbec nemusia súvisieť s kvalitou vzdelávacej práce školy. Stačí vedieť ako na to, aby sa výkony žiakov v testovaní zúročili v prospech lepšieho výkonu školy. „Príkladov dobrej praxe“, na ktorých by sa taktiež dal zostaviť súbor tipov, ako má škola čo najlepšie vzísť z testovania, je už totiž celkom dosť. Ponúkajú ich školy v krajinách, ktoré si túto súťažnú disciplínu pestujú už desaťročia.
Najdôležitejšie z tipov sú naporúdzi: Treba dobre pochopiť, že nie všetci žiaci potrebujú alebo sú schopní sa zlepšiť v testovaní. Ani do tých výborných, ani do tých večne zaostávajúcich netreba investovať. Jedni sú totiž výkonní akosi prirodzene, tí druhí škole neprinesú testový profit, aj keby sa im venovalo akokoľvek veľa času a energie. Treba sa teda sústrediť na tých, ktorí sú hraniční. Energia koncentrovaná predovšetkým do týchto žiakov sa škole oplatí, určite stúpne v testovom rebríčku. Žiaci, ktorí patria do tej skupiny, v ktorej je malá nádej, aby škole pri testovaní pomohli, by sa samotného testovania dokonca ani nemali zúčastniť. Treba zabezpečiť ich neprítomnosť v škole aspoň počas testovania, alebo ich z procedúr testovania vylúčiť vôbec. Iste, legitímnejšia je druhá cesta. Preto treba rozšíriť a legitimovať všetky možné siete hendikepov, ktoré sú dôvodom neúčasti na testovaní. A aby tento vylučovací proces nebol príliš individuálny, tak rovno treba vyčleniť a pomenovať všetky možné sociálne, jazykové či etnické skupiny, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou neprispievajú školám k lepšiemu testovému skóre.
.test a ornamenty
Treba si ďalej celkom presne ujasniť, že nie všetko, čo osnovy ponúkajú ako obraz všeobecného vzdelania, je súčasťou testovania. Testovanie jasne stanoví, čo je podstatné a čo je len akýmsi vzdelávacím ornamentom. S ornamentom sa môžeme vo vyučovaní nezáväzne zabaviť, reálnym obsahom vzdelávania sa však musí stať len to, za čo bude škola skladať účty. A to presne v tej podobe, ako to chcú testy a ich zadávatelia. Nezáleží na tom, či sa to kvalifikovaným učiteľom páči, alebo nie, nezáleží na tom, či je to satisfakcia pre tých učiteľov, ktorým sa zdá, že je to príliš málo. Potom sa už stačí len dobre pripraviť na to, že sa zvýši fluktuácia učiteľov, ktorým sa údel úradníckeho pripravovateľa žiakov na testy zdá pritesný a ktorí si ešte stále kladú otázku o tom, či misia škôl nie je aj trochu širšia, ako zlepšovanie testového skóre školy.
Uvedené príklady dobrej praxe si treba vziať k srdcu, lebo sú naozaj reprezentatívne. Pochádzajú zo základných škôl dôsledne reformovaných školských systémov takých krajín, ako sú USA, Austrália či Anglicko.
Centrum pedagogického výskumu SAV.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.