Autor tohto fejtónu bol pri tom, keď český premiér Petr Nečas v rozhovore pre časopis .týždeň povedal, že osud bývalej slovenskej stredo-pravej vlády je pre „nás“ výstrahou, ako ľahko je možné vládu položiť a naservírovať moc ľavici. Prečo potom ODS a TOP 09 hovoria o predčasných voľbách? Samozrejme, ako varovanie najmenšiemu (a najmenej stabilnému) koaličnému partnerovi – strane Veci verejné (v Česku familiárne nazývanej „veveričky“). Preferencie tejto strany sú hlboko pod piatimi percentami a voľby by znamenali jej koniec. Preto od svojich predchádzajúcich nárokov ustúpila a akceptovala všetko, čo ODS a TOP 09 chceli. Moc chutí lepšie ako bezmoc.
Hlavným cieľom súčasnej českej vlády do konca jej volebného obdobia je dostať deficit verejných financií pod hranicu troch percent HDP. A vláda to robí z pravicového hľadiska zmiešanou politikou: osekávaním štátnych výdajov a zvyšovaním daní, predovšetkým tých nepriamych, ale teraz už aj miernym zvýšením dane z príjmu. Pravicoví voliči asi nadšení nebudú, ale prakticky nemajú kam ísť, pretože vedia, že jediná alternatíva je z ich pohľadu horšia.
Čítal som akúsi štúdiu o postkomunistickom svete v strednej a východnej Európe. Autor argumentoval, že jedinou hrozbou proti súčasnému liberálno-demokratickému režimu, ktorý sa v tomto regióne v roku 1989 ustavil, predstavujú nacionalisticko-konzervatívne sily. Tie sú vraj jedinou alternatívou, ktorá má schopnosť a aj ochotu liberálno-demokratický režim nahradiť iným.
Nuž, neviem. Možno v niektorých krajinách áno. Určite však nie v Českej republike. Tu sú nacionálno-konzervatívne sily veľmi slabé, či skôr neexistujúce. A ani neproklamujú, že by chceli režim zmeniť. Keď si však človek číta internetové stránky českej intelektuálnej ľavice, zarazí ho, ako veľká časť ľudí na ľavici chce presne to: zmeniť súčasný liberálno-demokratický režim. Nielen súčasnú vládu, ale priamo súčasný režim. A nielen v ČR, ale ideálne na celom Západe. A prostriedkami podobnými, ako boli tie, ktoré v novembri 1989 viedli k pádu starého komunistického režimu. Čo znamená neústavnými prostriedkami. Samozrejme, moc na to nemajú a v dohľadnom čase ani mať nebudú. Ale chuť, tú už hej.
Hlavným cieľom súčasnej českej vlády do konca jej volebného obdobia je dostať deficit verejných financií pod hranicu troch percent HDP. A vláda to robí z pravicového hľadiska zmiešanou politikou: osekávaním štátnych výdajov a zvyšovaním daní, predovšetkým tých nepriamych, ale teraz už aj miernym zvýšením dane z príjmu. Pravicoví voliči asi nadšení nebudú, ale prakticky nemajú kam ísť, pretože vedia, že jediná alternatíva je z ich pohľadu horšia.
Čítal som akúsi štúdiu o postkomunistickom svete v strednej a východnej Európe. Autor argumentoval, že jedinou hrozbou proti súčasnému liberálno-demokratickému režimu, ktorý sa v tomto regióne v roku 1989 ustavil, predstavujú nacionalisticko-konzervatívne sily. Tie sú vraj jedinou alternatívou, ktorá má schopnosť a aj ochotu liberálno-demokratický režim nahradiť iným.
Nuž, neviem. Možno v niektorých krajinách áno. Určite však nie v Českej republike. Tu sú nacionálno-konzervatívne sily veľmi slabé, či skôr neexistujúce. A ani neproklamujú, že by chceli režim zmeniť. Keď si však človek číta internetové stránky českej intelektuálnej ľavice, zarazí ho, ako veľká časť ľudí na ľavici chce presne to: zmeniť súčasný liberálno-demokratický režim. Nielen súčasnú vládu, ale priamo súčasný režim. A nielen v ČR, ale ideálne na celom Západe. A prostriedkami podobnými, ako boli tie, ktoré v novembri 1989 viedli k pádu starého komunistického režimu. Čo znamená neústavnými prostriedkami. Samozrejme, moc na to nemajú a v dohľadnom čase ani mať nebudú. Ale chuť, tú už hej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.