Tí nešpekulovali nad zložitými slovnými spojeniami a pocit nádej premietli do verbálnej istoty pre všetkých. K základným istotám pritom v čase stále sa prehlbujúcej hospodárskej i sociálnej krízy vzhliada čoraz viac ľudí. Neustále vytváranie pocitu istoty bolo pritom rozhodujúcim magnetom nielen pre skalných, ale aj plávajúcich, teda nie úplne istých podporovateľov Smeru. Ficova strana prezentovala svoje posolstvo jednotne, s veľkou presnosťou sa tak vtesnala do volebného ihriska istôt, ktoré pre tohtoročný volebný zápas precízne namodelovala.
Druhým fenoménom volieb bol strach. Prvýkrát od spoločenských zmien v roku 1989 nešlo o účelovú clonu mocenského zastrašovania, vzájomného vykresľovania sa politikov ako dobrých a zlých, červených či modrých. Pri marcových voľbách totiž zohral svoje strach o základné hodnoty každodenného bytia. Fenomén strachu pritom nemobilizovali strany svojimi sloganmi, ale úplne nenásilným spôsobom a pod rúškom povinných mediálnych informácií z gorilích protestov sa dostával vďaka médiám takmer do všetkých voličských príbytkov. Od Kútov po Sobrance mohli voliči sledovať, ako si čoraz väčší počet policajtov nevie poradiť s ľuďmi, pre ktorých zápas o hodnoty politickej kultúry a morálky bol len dobrou zámienkou na výtržnosti. Pouliční i futbaloví vagabundi tak zmobilizovali aj tých, ktorí boli rozhodnutí nevoliť. Gorila sa zapíše do histórie nielen ako hnutie, ktoré poodkrylo špinu a machinácie z vysokej politiky, ale aj ako fenomén, ktorý prebudil u ľudí ich pudové správanie. A práve preto alebo vďaka tomu tu dnes máme vládu jednej strany.
Fenomén strachu a nádeje postavil Smer pred vážnu výzvu. Ako počas nadchádzajúcich štyroch rokov aspoň čiastočne prinavrátiť dôveru ľudí k politikom? Ako presvedčiť verejnosť, že vládna funkcia nie je len dobrým cieľom na dosiahnutie majetkových prospechov. Aby cesta, na ktorú sa vydal Robert Fico, bola aspoň čiastočne úspešná, musí byť od samého začiatku maximálne priehľadná. To znamená, že premiér musí pokračovať v otvorenej komunikácii a v prípade konfliktu bude konať rýchlo a rázne. Posledné týždne naznačujú, že tento princíp pochopil. A určite na to nepotreboval žiadnych poradcov a samozvaných mediálnych mágov.
Autor je bývalý politik SDĽ a hovorca primátora Bratislavy.
Druhým fenoménom volieb bol strach. Prvýkrát od spoločenských zmien v roku 1989 nešlo o účelovú clonu mocenského zastrašovania, vzájomného vykresľovania sa politikov ako dobrých a zlých, červených či modrých. Pri marcových voľbách totiž zohral svoje strach o základné hodnoty každodenného bytia. Fenomén strachu pritom nemobilizovali strany svojimi sloganmi, ale úplne nenásilným spôsobom a pod rúškom povinných mediálnych informácií z gorilích protestov sa dostával vďaka médiám takmer do všetkých voličských príbytkov. Od Kútov po Sobrance mohli voliči sledovať, ako si čoraz väčší počet policajtov nevie poradiť s ľuďmi, pre ktorých zápas o hodnoty politickej kultúry a morálky bol len dobrou zámienkou na výtržnosti. Pouliční i futbaloví vagabundi tak zmobilizovali aj tých, ktorí boli rozhodnutí nevoliť. Gorila sa zapíše do histórie nielen ako hnutie, ktoré poodkrylo špinu a machinácie z vysokej politiky, ale aj ako fenomén, ktorý prebudil u ľudí ich pudové správanie. A práve preto alebo vďaka tomu tu dnes máme vládu jednej strany.
Fenomén strachu a nádeje postavil Smer pred vážnu výzvu. Ako počas nadchádzajúcich štyroch rokov aspoň čiastočne prinavrátiť dôveru ľudí k politikom? Ako presvedčiť verejnosť, že vládna funkcia nie je len dobrým cieľom na dosiahnutie majetkových prospechov. Aby cesta, na ktorú sa vydal Robert Fico, bola aspoň čiastočne úspešná, musí byť od samého začiatku maximálne priehľadná. To znamená, že premiér musí pokračovať v otvorenej komunikácii a v prípade konfliktu bude konať rýchlo a rázne. Posledné týždne naznačujú, že tento princíp pochopil. A určite na to nepotreboval žiadnych poradcov a samozvaných mediálnych mágov.
Autor je bývalý politik SDĽ a hovorca primátora Bratislavy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.