Je tu veľký problém. Volá sa otec národa. Kto by ním mal byť. A má to byť len jeden otec, alebo viac otcov? Viac otcov každopádne budí podozrenie. Ale zase viacerí otcovia sú vždy lepší, ako otec neznámy.
Ťažkosti sú ľahko viditeľné. Naše dejiny sú dejinami plnými zákrut, priepastí, vyvrelín, odbočiek, obchádzok, prepadlísk a vrcholkov, takže nie je ľahké nájsť niekoho, kto by týmito dejinami prešiel bez poškvrny. Ale ani to by nebolo to najpodstatnejšie. Podstatné je, že aj keby sa niekto taký našiel, nie je isté, či by sme sa na tom mene všetci svorne a jednohlasne dohodli. Obávam sa, že nie. Vychádzam z reality. SNS navrhuje Hlinku. KDH tiež navrhuje Hlinku. Lenže SNS nebude hlasovať za návrh KDH. Neviem, ako sa rozhodlo KDH, či bude hlasovať za návrh SNS. V každom prípade je to v konečnom dôsledku užitočné súperenie. Jeho výsledný efekt je v tom, že sme sa v posledných týždňoch dozvedeli o Hlinkovi viac ako za predošlých šesťdesiat rokov. A najmä sme sa čosi dozvedeli aj o SNS a o KDH. Som presvedčený, že uzákoňovať otca národa je anachronizmus.
Otcovia národa alebo tí, ktorí sa o národ zaslúžili, by mali mať miesto v našich mysliach a srdciach aj bez uzákoňovania. Je ich pomerne dosť a je jasné, že sa na tých menách nezhodneme jednohlasne. Ale berme to ako plus a nie ako mínus. Znamená to, okrem iného, že ak náš dejinný vývoj nebol jednoznačný, nemôžu byť vnímaní jednoznačne ani jeho aktéri. Skrátka, každý má svoj fanklub. Takže je zbytočné vnucovať niekoho na úkor niekoho iného. Nerobme z nich predmet politických prekáračiek. Dajme im pokoj a nezabúdajme na nich. O to sa má postarať škola a rodičia. Nie parlament. Zdalo by sa, že ak by sme predsa len chceli niekoho vytypovať, museli by sme siahnuť do hlbokej minulosti, aby sme sa zjednotili na mene. Ale aj to je optický klam. Svätopluk? Vyhnal Metodových žiakov, zvolali by cyrilo-metodovci. Ale keby to neurobil, písali by sme azbukou, dôvodili by prívrženci západnej orientácie. Podobne by to dopadlo s Jánošíkom. Pre jedných symbol sociálnej spravodlivosti, pre iných zbojník. Matúš Čák? Slovenský veľmož alebo nadnárodný feudál? Takže, ak sa chcem na niekom dohodnúť, mal by to byť ktosi absolútne neznámy. Taký, čo nikomu nevadí, nikoho neirituje, pretože nikto nevie, kto to je. Preto, ak to naozaj inak nepôjde a bude treba kohosi vybrať, navrhujem zopár náhodne vytiahnutých mien z telefónneho zoznamu.
Mláka Viktor, Podhraday Peter, Škuba Milan, Trokšiar Ignác, Venhart Anton, Kocanda Vojtech, Kocifaj Miloslav, Jdaieh Mahmoud, Jenovčík Oto, Chytrý Zdeno, Illiť Ján, Hrašna Boris. Keby neprešli, sú naporúdzi ďalší kandidáti. Keď budeme hotoví s Otcom, hneď sa pustíme do Matky.
.milan Lasica
Ťažkosti sú ľahko viditeľné. Naše dejiny sú dejinami plnými zákrut, priepastí, vyvrelín, odbočiek, obchádzok, prepadlísk a vrcholkov, takže nie je ľahké nájsť niekoho, kto by týmito dejinami prešiel bez poškvrny. Ale ani to by nebolo to najpodstatnejšie. Podstatné je, že aj keby sa niekto taký našiel, nie je isté, či by sme sa na tom mene všetci svorne a jednohlasne dohodli. Obávam sa, že nie. Vychádzam z reality. SNS navrhuje Hlinku. KDH tiež navrhuje Hlinku. Lenže SNS nebude hlasovať za návrh KDH. Neviem, ako sa rozhodlo KDH, či bude hlasovať za návrh SNS. V každom prípade je to v konečnom dôsledku užitočné súperenie. Jeho výsledný efekt je v tom, že sme sa v posledných týždňoch dozvedeli o Hlinkovi viac ako za predošlých šesťdesiat rokov. A najmä sme sa čosi dozvedeli aj o SNS a o KDH. Som presvedčený, že uzákoňovať otca národa je anachronizmus.
Otcovia národa alebo tí, ktorí sa o národ zaslúžili, by mali mať miesto v našich mysliach a srdciach aj bez uzákoňovania. Je ich pomerne dosť a je jasné, že sa na tých menách nezhodneme jednohlasne. Ale berme to ako plus a nie ako mínus. Znamená to, okrem iného, že ak náš dejinný vývoj nebol jednoznačný, nemôžu byť vnímaní jednoznačne ani jeho aktéri. Skrátka, každý má svoj fanklub. Takže je zbytočné vnucovať niekoho na úkor niekoho iného. Nerobme z nich predmet politických prekáračiek. Dajme im pokoj a nezabúdajme na nich. O to sa má postarať škola a rodičia. Nie parlament. Zdalo by sa, že ak by sme predsa len chceli niekoho vytypovať, museli by sme siahnuť do hlbokej minulosti, aby sme sa zjednotili na mene. Ale aj to je optický klam. Svätopluk? Vyhnal Metodových žiakov, zvolali by cyrilo-metodovci. Ale keby to neurobil, písali by sme azbukou, dôvodili by prívrženci západnej orientácie. Podobne by to dopadlo s Jánošíkom. Pre jedných symbol sociálnej spravodlivosti, pre iných zbojník. Matúš Čák? Slovenský veľmož alebo nadnárodný feudál? Takže, ak sa chcem na niekom dohodnúť, mal by to byť ktosi absolútne neznámy. Taký, čo nikomu nevadí, nikoho neirituje, pretože nikto nevie, kto to je. Preto, ak to naozaj inak nepôjde a bude treba kohosi vybrať, navrhujem zopár náhodne vytiahnutých mien z telefónneho zoznamu.
Mláka Viktor, Podhraday Peter, Škuba Milan, Trokšiar Ignác, Venhart Anton, Kocanda Vojtech, Kocifaj Miloslav, Jdaieh Mahmoud, Jenovčík Oto, Chytrý Zdeno, Illiť Ján, Hrašna Boris. Keby neprešli, sú naporúdzi ďalší kandidáti. Keď budeme hotoví s Otcom, hneď sa pustíme do Matky.
.milan Lasica
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.