Vraj je na Slovensku historickým zvykom, že keď tu niekto vytŕča z radu, býva odsunutý na okraj alebo úplne vypudený. Zrejme je v tom naša kvitnúca závisť, provinčná malosť a aj nedostatok elementárnej prajnosti. Presne toto mi napadlo, keď mi Milan Lasica napísal, že Tomáša a jeho manželku fyzicky napadol neúspešný spisovateľ Drahoslav Machala. Tomáš je pojem, má vážnosť a skvelé veci za sebou, Drahoslav Machala nič z toho. Takýto komplex sa zvyčajne rieši ohováraním, podrazmi a lžami. Ale v tomto prípade je rozdiel je až taký veľký, že už nestačili len slová. Závisť, malosť a neprajnosť potrebovali viac. Len fyzické násilie mohlo v trpiacej hlave aspoň na chvíľu utíšiť ten priepastný rozdiel v pociťovanom význame.
Tomáš, je strašné, čo sa Ti s manželkou stalo. Celá redakcia, všetci na vás oboch myslíme. Ale ten fyzický útok znamená aj toto: Ty, Tomáš Janovic, natoľko prekračuješ rámec Slovenska, natoľko si krásny človek a kultivovaná duša, že tým vyvolávaš až nenávisť podpriemerných. A to je vlastne veľké ocenenie.
Tomáš, je strašné, čo sa Ti s manželkou stalo. Celá redakcia, všetci na vás oboch myslíme. Ale ten fyzický útok znamená aj toto: Ty, Tomáš Janovic, natoľko prekračuješ rámec Slovenska, natoľko si krásny človek a kultivovaná duša, že tým vyvolávaš až nenávisť podpriemerných. A to je vlastne veľké ocenenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.