Na jeseň 2006 sa ozvala devoloperská firma Lordship, ktorá sa stala majiteľom niektorých pozemkov v blízkosti Kamenného námestia. Spúšťa vraj veľkorysý projekt: V marci 2007 začne búrať komplex hotela Kyjev a obchodného domu, aby v centre Bratislavy vyrástlo nové, modernejšie Centre Plaza. Už na Vianoce roku 2009 sme sa mali prechádzať po nových promenádach, užívať si nové multikino, športové priestory, dva nové hotely či celkom nový obchodný dom.
Z veľkolepého projektu napokon nebolo nič. Proti sa postavil vtedajší starosta Starého Mesta Andrej Petrek, ktorý vyhlásil, že takéto megaštruktúry v centre Bratislavy nemajú čo hľadať. Aj vtedajší hlavný architekt Bratislavy Štefan Šľachta bol pri búraní opatrný, hoci pre .týždeň povedal, že komplex, ktorý navrhol v šesťdesiatych rokoch architekt Ivan Matušík, je už opotrebovaný, nie je už ani stopercentne funkčný a nevyhovuje ani urbanistické riešenie priestoru. Na obranu architektonického diela sa však vtedy rázne postavila skupina architektov združená v organizácii DOCOMOMO, ktorá skúma, dokumentuje a propaguje pamiatky modernej architektúry.
Investor napokon musel svoj projekt stiahnuť. Hotel Kyjev, ktorý vlastní, však naďalej chátral a celé jeho okolie pustlo. Dnes už nepripomína to veľkolepé architektonické dielo, ktoré pobúrilo Bratislavčanov svojou arogantnosťou k okoliu, ale zároveň aj prekvapilo vysokou kvalitou modernej architektúry.
.po piatich rokoch
Príbeh pokračuje po piatich rokoch tam, kde zastal. Plány na prestavbu Kamenného námestia ožívajú, firma Lordship má nové plány a chce konečne zúročiť svoju investíciu. A opäť sa hovorí aj o búraní. Preto sa znovu ozvali aj architekti zo skupiny DOCOMOMO a tentoraz sa k nim pridali aj aktivisti zo združenia Bratislava otvorene, ktoré sa výrazne angažovalo proti búraniu PKO. A opäť je dôležité, ako budú celý proces manažovať predstavitelia mesta, ktorí majú rozhodovanie o tejto veci v rukách.
Hlavní aktéri mesta sú dnes iní ako v roku 2007. Bratislava má nového primátora, v Starom Meste nahradila starostu Petreka Tatiana Rosová a hlavnou architektkou mesta je Ingrid Konrádová. Dôležitou postavou v tomto prípade je ešte jedna osoba – riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová, v ktorej rukách je rozhodovanie o tom, či bude komplex arch. Matušíka na Kamennom námestí vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O takomto riešení sa hovorilo už aj pred piatimi rokmi, pamiatkari dostali v tejto veci viacero podnetov, ale dodnes sa nerozhodli. Rozhodovanie to nie je celkom jednoduché, tá stavba vždy mala a aj má svojich vyznávačov i odporcov.
Keď v roku 1960 vypísalo ministerstvo obchodu verejnú architektonickú súťaž na nový obchodný dom a hotel, prekvapivo ju vtedy vyhral ešte len tridsaťročný architekt Ivan Matušík, dnes už jeden z bardov slovenskej architektúry. Jeho návrh síce presvedčil svojou kvalitou, ale zároveň pobúril najmä tým, ako drzo sa včlenil do tradičnej mestskej štruktúry, ktorú vybúraním ulíc a domov výrazne narušil. Ale tak sa v tom čase budovali v centrách európskych metropol mnohé veľké stavby. Historici architektúry pripomínajú, že Matušíkov projekt vznikol v čase, ktorý bol v architektúre obdobím veľkých gest. Vtedy vznikali veľkorysé architektonické koncepty, a ten Matušíkov nadchol svojou ambíciou „pretvoriť provinčné mesto na metropolu“, ako tento počin komentoval profesor Emil Belluš. Projekt sa však nedotiahol celkom do konca, akoby jeho budovatelia napokon stratili odvahu a nezbúrali všetky torzá obytných budov okolo hotela a obchodného domu, nedobudovali sa ani parkoviská a garáže, ako navrhoval architekt. To oslabilo celkové pôsobenie stavby.
V roku 2006 bol Matušíkov obchodný dom a hotel na Kamennom námestí zaradený do medzinárodného registra pamiatok moderného hnutia. Preto je tu aj snaha vyhlásiť stavbu za národnú kultúrnu pamiatku. „Na Slovensku je len pár stavieb modernej architektúry, ktoré stoja za to, aby boli takto pamiatkovo chránené,“ pripomína historička architektúry Henrieta Moravčíková, ktorá spolu s kolegami podala pred dvoma rokmi kvalifikovaný podnet na Pamiatkový úrad SR, ale pamiatkari sa ešte k veci nevyjadrili. „Je to stále v ich rukách,“ dodáva Moravčíková. Ak by sa z komplexu stala pamiatka, celá diskusia o jeho budúcnosti by mala inú podobu ako teraz, pretože o búraní by už reč nemohla byť.
Ak by bol hotel Kyjev či obchodný dom zbúraný v deväťdesiatych rokoch, možno by to Bratislavčania prijali celkom normálne, vtedy sa v Bratislave búralo bez väčších zábran i obmedzení, ale doba sa zmenila. Mesto sa mení rýchlejšie, ako sú jeho obyvatelia ochotní a schopní stráviť, a tak proti búraniu čoraz viac silnie hlas odpor verejnosti. Aj nedávny prípad – snaha zbúrať budovu PKO, ktorá ani zďaleka nie je architektonicky taká významná ako komplex na Kamennom námestí – ukázal, že obyvatelia mesta už netúžia po ďalších nových nákupných centrách či luxusných bytoch, skôr bránia to, čo Bratislave dodáva genia loci, teda PKO, Cvernovku a pre mladšie generácie už k centru Bratislavy neodmysliteľne patrí aj budova na Kamennom námestí.
.problém: verejné priestory
No Kamenné námestie dnes nie je príjemným fungujúcou súčasťou centra Bratislavy. S tým, aké zanedbané sú dnes verejné priestory na Kamennom námestí, má problém aj hlavná architekta Bratislavy. „Pri budovaní architektonického komplexu nebol dotiahnutý urbanistický koncept,“ zdôrazňuje vážnu chybu minulosti Ingrid Konrad. Hlavná architektka zastáva názor, že Matušíkov komplex nie je vhodné búrať. Dokonca prízvukuje, že podľa zvyklostí Európskej únie si v prípade takejto architektonicky hodnotnej stavby môže architekt uplatňovať autorské práva, ktoré investor musí rešpektovať. „Žiaľ, v tomto prípade sa investor s architektom nedohodli,“ pripomína Ingrid Konrad. Rokuje s investorom a aj jeho iniciatívy na zmenu na Kamennom námestí považuje za legitímne. „Je právom každého občana tohto mesta iniciovať zmeny platných územnoplánovacích dokumentov. Bola by som rada, keby sme sa v tomto prípade dohodli na ideovej architektonickej a urbanistickej súťaži, ktorá by riešila nielen Kamenné námestie, priľahlé Námestie SNP, priestor pred Starou tržnicou ale aj začiatok Dunajskej i Špitálskej ulice. Ak sa tento priestor má dostavovať, potrebujeme nové nápady, aby sem z hľadiska verejného priestoru prišla nová kvalita. Treba zobrať papier a začať kresliť, a na to sú predsa verejné súťaže.“
Zatiaľ má však hlavná architektka, ktorá sa do Bratislavy vrátila po mnohých rokoch života vo Viedni, pocit, že jej veľa ľudí nerozumie, keď hovorí o základnom probléme Bratislavy – o zanedbaných verejných priestoroch, ktoré nefungujú. Aj v okolí Kamenného námestia akoby mesto vnútorne vymieralo. Prispieva k tomu aj spustnutý hotel Kyjev, ktorý by po rokoch chátrania mal pôsobiť dojmom, že ani nie je dôvod, prečo ho zachovať.
Ingrid Konrád očakáva odbornú diskusiu o ochrane pamiatok z druhej polovice 20. storočia, teda či aj Matušíkova stavba bude zhodnotená ako národná kultúrna pamiatka so špeciálnym ochranným režimom. Sama pozná z Viedne podobné pamiatkovo chránené stavby modernej architektúry, ktoré sú kvalitne zrekonštruované a spĺňajú aj požiadavky dnešnej doby. Pre investora to neznamená, že musí zachovať všetko v pôvodnom stave, spolu s odborníkmi je možné nájsť spôsob, ako prispôsobiť pamiatkovo chránený objekt nárokom dnešných užívateľov a nezničiť jeho základné hodnoty. „Nie je to jednoduché, ale mali by sme sa už vedieť postaviť aj k ochrane architektonických pamiatok 20. storočia,“ dodáva hlavná architektka.
.investor čaká
Firma Lordship dnes postupuje oveľa opatrnejšie ako pred piatimi rokmi, keď ich nápad búrať a stavať nový komplex narazil na odpor mesta. Navyše je už pre investora výrazne iná situácia – Bratislava má viacero veľkých nákupných centier a veľa nových hotelov. Ponúknuť musí vyššiu kvalitu aj hodnotu, ako stačilo pred piatimi rokmi.
Zástupca Lordshipu Juraj Šaštinský hovorí, že celý projekt revitalizácie a dostavby komplexu Kamenného námestia je ešte len vo fáze prípravy a urbanistická štúdia je vypracovaná vo viacerých variantoch. Čakajú teraz na vyjadrenie zástupcov mesta. Konkrétna podoba projektu sa začne pripravovať až po tom, čo získajú stanovisko mesta.
„Pôvodné budovy budú zakomponované do konceptu komplexu, odstrániť bude potrebné len časti konštrukcie, ktoré sú staticky narušené alebo hygienicky nevyhovujúce,“ tvrdí Juraj Šaštinský. Dodáva, že Kamenné námestie, ktoré bolo v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia významným nákupným a spoločenským bodom, už prestalo byť pre návštevníkov atraktívne a zóna Kamenného námestia je teraz zo spoločenského i komerčného hľadiska umŕtvená. Ľudia ju nemajú dôvod navštevovať, väčšina Kamenným námestím len prechádza. „Naším zámerom je priniesť do centra mesta opäť kvalitu života.“
Petičnú akciu architektov zo skupiny DOCOMOMO a aktivistov vníma Lordship ako legitímne vyjadrenie profesionálneho presvedčenia časti odbornej verejnosti. „Dokážeme sa tiež do veľkej miery stotožniť s bodmi textu ich petície,“ tvrdí Šaštinský. „K žiadosti o zveľadenie Kamenného námestia, ako živého verejného priestoru, a výzve na širšiu verejnú a odbornú diskusiu o budúcej podobe Kamenného námestia sa môžeme bez výhrad pripojiť.“
Všetko je teraz v rukách mesta, najmä Staré Mesto môže celý proces výrazne ovplyvniť. A Staré Mesto sa ozvalo k celej kauze jasným stanoviskom. Vedeniu Starého Mesta síce tiež prekáža neporiadok, ktorý je teraz na Kamennom námestí, ale starostka Tatiana Rosová pre .týždeň povedala: „V prvom rade nesúhlasím s tým, aby bol neporiadok dôvodom na zbúranie nejakej stavby. Neporiadok sa dá odstrániť pomerne rýchlo, ale posudzovanie zbúrania nejakej stavby by malo byť veľmi opatrné. Na Slovensku sme si už zvykli, že búrame stavby po menej ako štyridsiatich rokoch, keď ešte nestihli ani preukázať svoju historickú opodstatnenosť.“ Starostka Rosová pripomína aj fakt, že riešenie Kamenného námestia je zachytené v Územnom pláne zóny (Dunajská a tam sa nepredpokladá žiadne búranie. „Je to niečo ako ‚zákon mesta‘, ale niekto aj s vedomím existencie tohto zákona konal a koná v rozpore s tým. Pripomína mi to obdobie 90. rokov, keď sa opakovane presadzoval súkromný záujem na úkor verejného.“
Aj z týchto slov sa zdá, že myšlienka zbúrať komplex na Kamennom námestí má stále dostatok odporcov.
Z veľkolepého projektu napokon nebolo nič. Proti sa postavil vtedajší starosta Starého Mesta Andrej Petrek, ktorý vyhlásil, že takéto megaštruktúry v centre Bratislavy nemajú čo hľadať. Aj vtedajší hlavný architekt Bratislavy Štefan Šľachta bol pri búraní opatrný, hoci pre .týždeň povedal, že komplex, ktorý navrhol v šesťdesiatych rokoch architekt Ivan Matušík, je už opotrebovaný, nie je už ani stopercentne funkčný a nevyhovuje ani urbanistické riešenie priestoru. Na obranu architektonického diela sa však vtedy rázne postavila skupina architektov združená v organizácii DOCOMOMO, ktorá skúma, dokumentuje a propaguje pamiatky modernej architektúry.
Investor napokon musel svoj projekt stiahnuť. Hotel Kyjev, ktorý vlastní, však naďalej chátral a celé jeho okolie pustlo. Dnes už nepripomína to veľkolepé architektonické dielo, ktoré pobúrilo Bratislavčanov svojou arogantnosťou k okoliu, ale zároveň aj prekvapilo vysokou kvalitou modernej architektúry.
.po piatich rokoch
Príbeh pokračuje po piatich rokoch tam, kde zastal. Plány na prestavbu Kamenného námestia ožívajú, firma Lordship má nové plány a chce konečne zúročiť svoju investíciu. A opäť sa hovorí aj o búraní. Preto sa znovu ozvali aj architekti zo skupiny DOCOMOMO a tentoraz sa k nim pridali aj aktivisti zo združenia Bratislava otvorene, ktoré sa výrazne angažovalo proti búraniu PKO. A opäť je dôležité, ako budú celý proces manažovať predstavitelia mesta, ktorí majú rozhodovanie o tejto veci v rukách.
Hlavní aktéri mesta sú dnes iní ako v roku 2007. Bratislava má nového primátora, v Starom Meste nahradila starostu Petreka Tatiana Rosová a hlavnou architektkou mesta je Ingrid Konrádová. Dôležitou postavou v tomto prípade je ešte jedna osoba – riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová, v ktorej rukách je rozhodovanie o tom, či bude komplex arch. Matušíka na Kamennom námestí vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O takomto riešení sa hovorilo už aj pred piatimi rokmi, pamiatkari dostali v tejto veci viacero podnetov, ale dodnes sa nerozhodli. Rozhodovanie to nie je celkom jednoduché, tá stavba vždy mala a aj má svojich vyznávačov i odporcov.
Keď v roku 1960 vypísalo ministerstvo obchodu verejnú architektonickú súťaž na nový obchodný dom a hotel, prekvapivo ju vtedy vyhral ešte len tridsaťročný architekt Ivan Matušík, dnes už jeden z bardov slovenskej architektúry. Jeho návrh síce presvedčil svojou kvalitou, ale zároveň pobúril najmä tým, ako drzo sa včlenil do tradičnej mestskej štruktúry, ktorú vybúraním ulíc a domov výrazne narušil. Ale tak sa v tom čase budovali v centrách európskych metropol mnohé veľké stavby. Historici architektúry pripomínajú, že Matušíkov projekt vznikol v čase, ktorý bol v architektúre obdobím veľkých gest. Vtedy vznikali veľkorysé architektonické koncepty, a ten Matušíkov nadchol svojou ambíciou „pretvoriť provinčné mesto na metropolu“, ako tento počin komentoval profesor Emil Belluš. Projekt sa však nedotiahol celkom do konca, akoby jeho budovatelia napokon stratili odvahu a nezbúrali všetky torzá obytných budov okolo hotela a obchodného domu, nedobudovali sa ani parkoviská a garáže, ako navrhoval architekt. To oslabilo celkové pôsobenie stavby.
V roku 2006 bol Matušíkov obchodný dom a hotel na Kamennom námestí zaradený do medzinárodného registra pamiatok moderného hnutia. Preto je tu aj snaha vyhlásiť stavbu za národnú kultúrnu pamiatku. „Na Slovensku je len pár stavieb modernej architektúry, ktoré stoja za to, aby boli takto pamiatkovo chránené,“ pripomína historička architektúry Henrieta Moravčíková, ktorá spolu s kolegami podala pred dvoma rokmi kvalifikovaný podnet na Pamiatkový úrad SR, ale pamiatkari sa ešte k veci nevyjadrili. „Je to stále v ich rukách,“ dodáva Moravčíková. Ak by sa z komplexu stala pamiatka, celá diskusia o jeho budúcnosti by mala inú podobu ako teraz, pretože o búraní by už reč nemohla byť.
Ak by bol hotel Kyjev či obchodný dom zbúraný v deväťdesiatych rokoch, možno by to Bratislavčania prijali celkom normálne, vtedy sa v Bratislave búralo bez väčších zábran i obmedzení, ale doba sa zmenila. Mesto sa mení rýchlejšie, ako sú jeho obyvatelia ochotní a schopní stráviť, a tak proti búraniu čoraz viac silnie hlas odpor verejnosti. Aj nedávny prípad – snaha zbúrať budovu PKO, ktorá ani zďaleka nie je architektonicky taká významná ako komplex na Kamennom námestí – ukázal, že obyvatelia mesta už netúžia po ďalších nových nákupných centrách či luxusných bytoch, skôr bránia to, čo Bratislave dodáva genia loci, teda PKO, Cvernovku a pre mladšie generácie už k centru Bratislavy neodmysliteľne patrí aj budova na Kamennom námestí.
.problém: verejné priestory
No Kamenné námestie dnes nie je príjemným fungujúcou súčasťou centra Bratislavy. S tým, aké zanedbané sú dnes verejné priestory na Kamennom námestí, má problém aj hlavná architekta Bratislavy. „Pri budovaní architektonického komplexu nebol dotiahnutý urbanistický koncept,“ zdôrazňuje vážnu chybu minulosti Ingrid Konrad. Hlavná architektka zastáva názor, že Matušíkov komplex nie je vhodné búrať. Dokonca prízvukuje, že podľa zvyklostí Európskej únie si v prípade takejto architektonicky hodnotnej stavby môže architekt uplatňovať autorské práva, ktoré investor musí rešpektovať. „Žiaľ, v tomto prípade sa investor s architektom nedohodli,“ pripomína Ingrid Konrad. Rokuje s investorom a aj jeho iniciatívy na zmenu na Kamennom námestí považuje za legitímne. „Je právom každého občana tohto mesta iniciovať zmeny platných územnoplánovacích dokumentov. Bola by som rada, keby sme sa v tomto prípade dohodli na ideovej architektonickej a urbanistickej súťaži, ktorá by riešila nielen Kamenné námestie, priľahlé Námestie SNP, priestor pred Starou tržnicou ale aj začiatok Dunajskej i Špitálskej ulice. Ak sa tento priestor má dostavovať, potrebujeme nové nápady, aby sem z hľadiska verejného priestoru prišla nová kvalita. Treba zobrať papier a začať kresliť, a na to sú predsa verejné súťaže.“
Zatiaľ má však hlavná architektka, ktorá sa do Bratislavy vrátila po mnohých rokoch života vo Viedni, pocit, že jej veľa ľudí nerozumie, keď hovorí o základnom probléme Bratislavy – o zanedbaných verejných priestoroch, ktoré nefungujú. Aj v okolí Kamenného námestia akoby mesto vnútorne vymieralo. Prispieva k tomu aj spustnutý hotel Kyjev, ktorý by po rokoch chátrania mal pôsobiť dojmom, že ani nie je dôvod, prečo ho zachovať.
Ingrid Konrád očakáva odbornú diskusiu o ochrane pamiatok z druhej polovice 20. storočia, teda či aj Matušíkova stavba bude zhodnotená ako národná kultúrna pamiatka so špeciálnym ochranným režimom. Sama pozná z Viedne podobné pamiatkovo chránené stavby modernej architektúry, ktoré sú kvalitne zrekonštruované a spĺňajú aj požiadavky dnešnej doby. Pre investora to neznamená, že musí zachovať všetko v pôvodnom stave, spolu s odborníkmi je možné nájsť spôsob, ako prispôsobiť pamiatkovo chránený objekt nárokom dnešných užívateľov a nezničiť jeho základné hodnoty. „Nie je to jednoduché, ale mali by sme sa už vedieť postaviť aj k ochrane architektonických pamiatok 20. storočia,“ dodáva hlavná architektka.
.investor čaká
Firma Lordship dnes postupuje oveľa opatrnejšie ako pred piatimi rokmi, keď ich nápad búrať a stavať nový komplex narazil na odpor mesta. Navyše je už pre investora výrazne iná situácia – Bratislava má viacero veľkých nákupných centier a veľa nových hotelov. Ponúknuť musí vyššiu kvalitu aj hodnotu, ako stačilo pred piatimi rokmi.
Zástupca Lordshipu Juraj Šaštinský hovorí, že celý projekt revitalizácie a dostavby komplexu Kamenného námestia je ešte len vo fáze prípravy a urbanistická štúdia je vypracovaná vo viacerých variantoch. Čakajú teraz na vyjadrenie zástupcov mesta. Konkrétna podoba projektu sa začne pripravovať až po tom, čo získajú stanovisko mesta.
„Pôvodné budovy budú zakomponované do konceptu komplexu, odstrániť bude potrebné len časti konštrukcie, ktoré sú staticky narušené alebo hygienicky nevyhovujúce,“ tvrdí Juraj Šaštinský. Dodáva, že Kamenné námestie, ktoré bolo v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia významným nákupným a spoločenským bodom, už prestalo byť pre návštevníkov atraktívne a zóna Kamenného námestia je teraz zo spoločenského i komerčného hľadiska umŕtvená. Ľudia ju nemajú dôvod navštevovať, väčšina Kamenným námestím len prechádza. „Naším zámerom je priniesť do centra mesta opäť kvalitu života.“
Petičnú akciu architektov zo skupiny DOCOMOMO a aktivistov vníma Lordship ako legitímne vyjadrenie profesionálneho presvedčenia časti odbornej verejnosti. „Dokážeme sa tiež do veľkej miery stotožniť s bodmi textu ich petície,“ tvrdí Šaštinský. „K žiadosti o zveľadenie Kamenného námestia, ako živého verejného priestoru, a výzve na širšiu verejnú a odbornú diskusiu o budúcej podobe Kamenného námestia sa môžeme bez výhrad pripojiť.“
Všetko je teraz v rukách mesta, najmä Staré Mesto môže celý proces výrazne ovplyvniť. A Staré Mesto sa ozvalo k celej kauze jasným stanoviskom. Vedeniu Starého Mesta síce tiež prekáža neporiadok, ktorý je teraz na Kamennom námestí, ale starostka Tatiana Rosová pre .týždeň povedala: „V prvom rade nesúhlasím s tým, aby bol neporiadok dôvodom na zbúranie nejakej stavby. Neporiadok sa dá odstrániť pomerne rýchlo, ale posudzovanie zbúrania nejakej stavby by malo byť veľmi opatrné. Na Slovensku sme si už zvykli, že búrame stavby po menej ako štyridsiatich rokoch, keď ešte nestihli ani preukázať svoju historickú opodstatnenosť.“ Starostka Rosová pripomína aj fakt, že riešenie Kamenného námestia je zachytené v Územnom pláne zóny (Dunajská a tam sa nepredpokladá žiadne búranie. „Je to niečo ako ‚zákon mesta‘, ale niekto aj s vedomím existencie tohto zákona konal a koná v rozpore s tým. Pripomína mi to obdobie 90. rokov, keď sa opakovane presadzoval súkromný záujem na úkor verejného.“
Aj z týchto slov sa zdá, že myšlienka zbúrať komplex na Kamennom námestí má stále dostatok odporcov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.