„O nerealizovanom scenári nechcem hovoriť. Až keď z toho bude film," odpovedala nám Zuzana Liová v roku 2007, keď sme sa jej pýtali na scenár s názvom Dom, ktorý krátko predtým získal Cenu Krzysztofa Kieślowského TVP Award. Na našu skeptickú otázku o tom aká je nádej, že z oceneného scenára film skutočne aj vznikne, Zuzana so smiechom odpovedala: „Nádej je vždy."
.z Rajeckých Teplíc k Tichu
Zuzana Liová pochádza z Rajeckých Teplíc, najprv – ešte na základnej škole – skúšala písať poviedky, no neskôr, ako stredoškoláčka, objavila film. „Vo filme netreba všetko opísať slovami, stačí to vytvoriť a ukázať," povedala autorovi tohto článku v jeho programe Slová_FM. Zuzana sa preto rozhodla pre štúdium dramaturgie a scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Začínala ako dokumentaristka. Ešte počas štúdia nakrútila film Slečna Mária (2000), neskôr vytvorila dokumentárny portrét Paľko zo série TV Markíza V tieni (2003).
Po skončení štúdia spoupracovala ako dramaturgička so Slovenskou televíziou, pripravovala upútavky k programom, bola členkou autorského tímu prvého slovenského televízneho seriálu Medzi nami, napísala scenár k jednej časti Ordinácie v ružovej záhrade, spolupracovala aj pri tvorbe seriálu Mesto tieňov.
Takto sa mladá scenáristka dostala k všetkým možným televíznym formátom, tie ju však príliš nenapĺňali a „popri zamestnaní" pracovala na filmovom scenári.
Bol však začiatok nultých rokov a slovenská kinematografia bola v hlbokej kríze. V roku 2004 však Rybníčkova STV vypísala súbeh námetov na televízny film, ktorý hodlala produkovať. Námet Zuzany Liovej tento súbeh vyhral, z námetu vznikol scenár, no z nejakého dôvodu sa nenašiel režisér (napriek tomu, že v roku 2005, keď sa mal film nakrúcať, vznikol jeden-jediný slovenský film – Šulíkov Slnečný štát). Televízia dala Zuzane možnosť tento film režírovať, ona to prijala, a tak vznikol jej televízny filmový debut Ticho. „Keby som réžiu odmietla, režisér by sa nakoniec našiel. Ale do scenára som dala veľa energie a jednoducho som nechcela, aby ho režíroval niekto, komu je téma vzdialená," povedala nám krátko po televíznej premiére Ticha. Tá premiéra dopadla nad očakávanie dobre: autorský film málo známej debutantky si v televízii pozrelo okolo 400-tisíc divákov. Ticho je pritom vážny, dalo by sa povedať „sociálny" film, odohrávajúci sa na slovenskom vidieku. Jeho hlavná hrdinka Marta, matka štyroch detí, sa v ňom rozhoduje, či si má piate dieťa, ktoré nosí pod srdcom, nechať zobrať, alebo ho má – napriek zložitej sociálnej situácii – prijať.
.od Ticha k Domu
V čase, keď malo Ticho televíznu premiéru, mala už Zuzana Liová takmer hotový scenár k filmu Dom, dokonca zaň už v roku 2003 dostala Cenu Tibora Vichtu. O štyri roky neskôr, po absolvovaní tvorivých seminárov a workshopov v Nemecku, Španielsku a Poľsku, dostal scenár Domu prestížnu Cenu Krzysztofa Kieślowského, ktorú sme spomínali v úvode. Scenár je však jedna vec, film druhá. Až koncom nultých rokov sa našli producenti, ktorí Zuzaninmu scenáru uverili a nenápadne, bez veľkej mediálnej pozornosti, sa začala práca na filme. Premiéru mal v roku 2011 na Berlinale. „Rovnako ako Loach, aj Liová dokáže postaviť kameru na to správne miesto, aby zachytila i nepatrné gestá svojich hercov a dala nám zabudnúť, že sledujeme niečo fiktívne,“ uviedol v súvislosti s filmom rešpektovaný Hollywood Reporter.
Film Dom je, podobne ako jeho autorka, nenápadný. Jeho jadrom je celkom „obyčajný" príbeh, aký mnohí z nás vo viac či menej intenzívnej verzii zažili: rodičovská láska, ktorá dáva všetko, len nie slobodu. Sloboda, ktorá má svoj pôvab, no ťažko sa v nej žije.
Práve v tej „obyčajnosti" je sila oboch filmov Zuzany Liovej. Ako keby sa jej netýkali módne vlny či mediálny ohlas zaručujúce témy. Namiesto známych tvárí stavia na autentickosť a presvedčivosť výrazu, namiesto „veľkých tém" ju zaujímajú „malé životy".
Hoci má za sebou len televízny a „kinový" debut, je Zuzana už teraz pozoruhodnou osobnosťou slovenskej kinematografie. Ide svojou cestou, než by mala robiť umelecké kompromisy, radšej trpezlivo čaká a keď sa dočká, tak vytvorí hlboký, pravdivý autorský film o nás a o našej dobe. Zuzana Liová je nenápadná, takmer placho pôsobiaca filmárka s veľkým talentom a so zriedkavo sa vyskytujúcou schopnosťou bez veľkých slov hovoriť o veľkých veciach.
Slnko v sieti za najlepší film rokov 2010 a 2011 je v tých najlepších rukách.
.z Rajeckých Teplíc k Tichu
Zuzana Liová pochádza z Rajeckých Teplíc, najprv – ešte na základnej škole – skúšala písať poviedky, no neskôr, ako stredoškoláčka, objavila film. „Vo filme netreba všetko opísať slovami, stačí to vytvoriť a ukázať," povedala autorovi tohto článku v jeho programe Slová_FM. Zuzana sa preto rozhodla pre štúdium dramaturgie a scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Začínala ako dokumentaristka. Ešte počas štúdia nakrútila film Slečna Mária (2000), neskôr vytvorila dokumentárny portrét Paľko zo série TV Markíza V tieni (2003).
Po skončení štúdia spoupracovala ako dramaturgička so Slovenskou televíziou, pripravovala upútavky k programom, bola členkou autorského tímu prvého slovenského televízneho seriálu Medzi nami, napísala scenár k jednej časti Ordinácie v ružovej záhrade, spolupracovala aj pri tvorbe seriálu Mesto tieňov.
Takto sa mladá scenáristka dostala k všetkým možným televíznym formátom, tie ju však príliš nenapĺňali a „popri zamestnaní" pracovala na filmovom scenári.
Bol však začiatok nultých rokov a slovenská kinematografia bola v hlbokej kríze. V roku 2004 však Rybníčkova STV vypísala súbeh námetov na televízny film, ktorý hodlala produkovať. Námet Zuzany Liovej tento súbeh vyhral, z námetu vznikol scenár, no z nejakého dôvodu sa nenašiel režisér (napriek tomu, že v roku 2005, keď sa mal film nakrúcať, vznikol jeden-jediný slovenský film – Šulíkov Slnečný štát). Televízia dala Zuzane možnosť tento film režírovať, ona to prijala, a tak vznikol jej televízny filmový debut Ticho. „Keby som réžiu odmietla, režisér by sa nakoniec našiel. Ale do scenára som dala veľa energie a jednoducho som nechcela, aby ho režíroval niekto, komu je téma vzdialená," povedala nám krátko po televíznej premiére Ticha. Tá premiéra dopadla nad očakávanie dobre: autorský film málo známej debutantky si v televízii pozrelo okolo 400-tisíc divákov. Ticho je pritom vážny, dalo by sa povedať „sociálny" film, odohrávajúci sa na slovenskom vidieku. Jeho hlavná hrdinka Marta, matka štyroch detí, sa v ňom rozhoduje, či si má piate dieťa, ktoré nosí pod srdcom, nechať zobrať, alebo ho má – napriek zložitej sociálnej situácii – prijať.
.od Ticha k Domu
V čase, keď malo Ticho televíznu premiéru, mala už Zuzana Liová takmer hotový scenár k filmu Dom, dokonca zaň už v roku 2003 dostala Cenu Tibora Vichtu. O štyri roky neskôr, po absolvovaní tvorivých seminárov a workshopov v Nemecku, Španielsku a Poľsku, dostal scenár Domu prestížnu Cenu Krzysztofa Kieślowského, ktorú sme spomínali v úvode. Scenár je však jedna vec, film druhá. Až koncom nultých rokov sa našli producenti, ktorí Zuzaninmu scenáru uverili a nenápadne, bez veľkej mediálnej pozornosti, sa začala práca na filme. Premiéru mal v roku 2011 na Berlinale. „Rovnako ako Loach, aj Liová dokáže postaviť kameru na to správne miesto, aby zachytila i nepatrné gestá svojich hercov a dala nám zabudnúť, že sledujeme niečo fiktívne,“ uviedol v súvislosti s filmom rešpektovaný Hollywood Reporter.
Film Dom je, podobne ako jeho autorka, nenápadný. Jeho jadrom je celkom „obyčajný" príbeh, aký mnohí z nás vo viac či menej intenzívnej verzii zažili: rodičovská láska, ktorá dáva všetko, len nie slobodu. Sloboda, ktorá má svoj pôvab, no ťažko sa v nej žije.
Práve v tej „obyčajnosti" je sila oboch filmov Zuzany Liovej. Ako keby sa jej netýkali módne vlny či mediálny ohlas zaručujúce témy. Namiesto známych tvárí stavia na autentickosť a presvedčivosť výrazu, namiesto „veľkých tém" ju zaujímajú „malé životy".
Hoci má za sebou len televízny a „kinový" debut, je Zuzana už teraz pozoruhodnou osobnosťou slovenskej kinematografie. Ide svojou cestou, než by mala robiť umelecké kompromisy, radšej trpezlivo čaká a keď sa dočká, tak vytvorí hlboký, pravdivý autorský film o nás a o našej dobe. Zuzana Liová je nenápadná, takmer placho pôsobiaca filmárka s veľkým talentom a so zriedkavo sa vyskytujúcou schopnosťou bez veľkých slov hovoriť o veľkých veciach.
Slnko v sieti za najlepší film rokov 2010 a 2011 je v tých najlepších rukách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.