Celkom som sa pobavil. Skupina Bez ladu a skladu svojho času vytrhla kus hudby z rozprávky A je to a bez opýtania ju použila vo svojej pesničke Netvrďte. Tieto tri príklady uvádzam preto, lebo jedným z najčítanejších článkov na internetovej stránke tohto časopisu je ten s názvom Cmorik je zlodej. Môj kamarát Peter Bálik v ňom opisuje, ako si Peter Cmorik vzal text pesničky Živých kvetov, urobil k nemu novú hudbu, opýtal sa autorky, či ju môže hrať, tá mu súhlas nedala, ale on to nerešpektoval. Cmorík pesničku dokonca hral na mítingu SDKÚ. Za to je zlodej, jeho čin je označený priehrštím patetických silných slov, dokonca je označený za „sily zla“. Jeho manažér, mimochodom mimoriadne sympatický rockový matador Jožko Šebo, by vraj mal z toho celého mať nejaké „peňáze“. To posledné je úplný nezmysel a Bálik to musí vedieť, manažéri nie sú platení za hranie či nehranie nejakej pesničky a už vôbec im nejdú podiely z tantiémov. Cmorika nechápem – hrať niečo, na čo mi autor nedal súhlas, je čudné. Tento jeho „zločin“ je však natoľko bežnou súčasťou umeleckého sveta, že robiť z toho kauzu je ešte čudnejšie. Otvorený list, blogy, médiá, bulvárny nadpis článku na stránke nebulvárneho média. Ćitatelia sa dočítajú v škandalóznom článku o veci, ktorá sa deje denne. Denne niektorí umelci iných citujú, berú si časti ich diel a používajú ich svojím spôsobom, často totálne protirečiacim originálu. Verzia Źivých kvetov je výborná, Cmorikova je pre mňa nudným popom. Cmorik však za to nie je ani zlo, ani zlodej. Vraj niektorí právnici si myslia opak. A to je najhoršia správa celého sporu. Že si aj z krajiny Van Halen vyberáme namiesto výborných gitarových rifov zvyky pýtať sa na všetko právnikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.