Ministerstvo kultúry ponúklo na pripomienkovanie nový tlačový zákon. Prvé komentáre hovoria, že mohlo byť aj horšie.
Príjemné je už zistenie, že ide iba o šestnásť paragrafov (pôvodný zákon z roku 1966 ich mal až 30). V tomto prípade je menej určite viac. Pre novinárov je milým prekvapením, že priamo zákon zaručuje – ak v tejto podobe prejde parlamentom – vydavateľovi právo odoprieť súdu alebo inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o zdroji informácie, ako aj o jej obsahu.
Vydavateľ má tiež právo súdu alebo inému orgánu verejnej moci odoprieť predloženie alebo vydanie veci, z ktorej by mohol byť zistený zdroj informácie či jej obsah. Tieto paragrafy, ak nebudú zmäkčené, môžu ochrániť nezávislosť novinárskej práce a investigatívni reportéri nebudú musieť chodiť na políciu čeliť nepríjemným otázkam o zdroji svojich informácií. Sporné sú paragrafy o práve na odpoveď. Napríklad: napíšeme článok o tom, ako naši reportéri videli snem KDH – a od dotknutých môže prísť niekoľkostranová reakcia, kde budú vysvetľovať svoje postoje, svoje názory a budú vyžadovať, aby ich odpoveď bola uverejnená. Kde budú takéto „odpovede“ noviny uverejňovať? Zákon prikazuje: „na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bolo uverejnené skutkové tvrdenie“. To môže rozbiť celé noviny a neprinesie im to zároveň nijakú pridanú hodnotu. Právo na opravu je iná vec – a je v poriadku, keď dotknutý má nárok požadovať adekvátnu opravu. Ale čo je to odpoveď? Prináša ona pravdivý pohľad na veci? Je to paragraf zbytočný a novinám neprospešný. Treba len dúfať, že ostane aj zabudnutý.
.eva Čobejová
Príjemné je už zistenie, že ide iba o šestnásť paragrafov (pôvodný zákon z roku 1966 ich mal až 30). V tomto prípade je menej určite viac. Pre novinárov je milým prekvapením, že priamo zákon zaručuje – ak v tejto podobe prejde parlamentom – vydavateľovi právo odoprieť súdu alebo inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o zdroji informácie, ako aj o jej obsahu.
Vydavateľ má tiež právo súdu alebo inému orgánu verejnej moci odoprieť predloženie alebo vydanie veci, z ktorej by mohol byť zistený zdroj informácie či jej obsah. Tieto paragrafy, ak nebudú zmäkčené, môžu ochrániť nezávislosť novinárskej práce a investigatívni reportéri nebudú musieť chodiť na políciu čeliť nepríjemným otázkam o zdroji svojich informácií. Sporné sú paragrafy o práve na odpoveď. Napríklad: napíšeme článok o tom, ako naši reportéri videli snem KDH – a od dotknutých môže prísť niekoľkostranová reakcia, kde budú vysvetľovať svoje postoje, svoje názory a budú vyžadovať, aby ich odpoveď bola uverejnená. Kde budú takéto „odpovede“ noviny uverejňovať? Zákon prikazuje: „na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bolo uverejnené skutkové tvrdenie“. To môže rozbiť celé noviny a neprinesie im to zároveň nijakú pridanú hodnotu. Právo na opravu je iná vec – a je v poriadku, keď dotknutý má nárok požadovať adekvátnu opravu. Ale čo je to odpoveď? Prináša ona pravdivý pohľad na veci? Je to paragraf zbytočný a novinám neprospešný. Treba len dúfať, že ostane aj zabudnutý.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.