V programe novej vlády by sa dalo nájsť všeličo. Sú v ňom rozumné zámery aj utópie, vylučujúce sa protiklady aj súlad, šetrenie aj rozhadzovanie. Ten program je pomerne ľahké kritizovať sprava a ľahké je aj zistiť, že jeho splnenie ekonomiku nerozhýbe, ale spomalí. To všetko si všimneme v budúcom vydaní. Teraz sa obmedzím na jediný rozmer: takmer úplnú absenciu sviežeho nápadu, takej systémovej reformy, ktorá by posunula krajinu niekam ďalej.
Teoretické vysvetlenia sú len dve. Buď už krajina reformy nepotrebuje, pretože nimi úspešne prešla, alebo v Smere chýba kreativita, takže reformy jednoducho nedokáže vymyslieť.
Prvá možnosť je nonsens. Potrebujeme predsa lepšiu ústavu, inú justíciu, lepší volebný zákon a desiatky systémových zmien. Slovensko už 20 rokov čaká na životne dôležitú reformu školstva, v zdravotníctve našiel odvahu len Rudolf Zajac a odvtedy už nikto, odvodový systém je neudržateľný, armáda hynie, nefunguje financovanie vedy ani športu. Ak Slovensko nechce ostať zaostávajúcou provinciou, reformy a tvorivé riešenia sú absolútne nevyhnutné.
To, že v programovom vyhlásení absentujú, má teda jediné vysvetlenie: Smer sa stále nestal stranou dobrých riešení, naopak, zostáva pohodlnou stranou ich kritiky.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: strana Roberta Fica má plné právo kritizovať pravicové reformy (hoci pri daniach, dôchodkoch či nemocniciach nešlo o pravicové, ale len rozumné zmeny). Ale ak tu má vyrásť civilizovaná sociálna demokracia, musí okrem kritiky pravice ponúkať vlastnú, inteligentnú alternatívu. Kde teda je?
Najvýraznejšie body programového vyhlásenia sú štyri: Smer chce splniť záväzok deficitu pod 3 percentá v roku 2013, nechce sa pri šetrení dotknúť životnej úrovne menej zarábajúcich, zruší rovnú daň a zvýši dane bohatším, bude podporovať eurovaly z Bruselu. Prvý bod je sympatický, druhý je nereálny, a ďalšie dva poškodia ekonomiku. Ale nič z toho nie je originálne, nič z toho si nevyžadovalo inteligentný nápad či odvážne riešenie, na ktorom by ktosi dlhodobo pracoval.
Predpokladám, že toto bude popri ekonomickom pozadí Smeru kľúčový problém novej vlády: bez práce na vlastných riešeniach a ich namáhavom presadzovaní to bude opäť iba udržiavacia vláda, a taká spravidla podlieha pokušeniam moci. Lebo nič iné, než moc, nemá na práci.
Programové vyhlásenie vlády Smeru považujem za utópiu o rozvoji v čase krízy, no nie je to katastrofa. Ale, milí ľavičiari, už by to chcelo oveľa viac, než len kritiku a rušenie nápadov iných.
.týždeň získal 12 cien na Best of photojournalism 2012
Po tom, čo .týždeň získal najviac ocenení na domácej Novinárskej cene, prišla minulý týždeň zo Spojených štátov ďalšia potešiteľná správa: .týždeň získal na svetovej súťaži Best of photojournalism 2012 až 12 ocenení. Získali sme okrem iných aj prvú cenu v kľúčovej kategórii Obrazový editor roka – stali sa nimi náš kreatívny riaditeľ Róbert Csere a naša obrazová redaktorka Vladimíra Pčolová (za nimi skončili obrazoví editori The Seattle Times a Sports Illustrated). Kolegovia, klobúk dolu. Tento skvelý úspech teší, ale berieme ho aj ako záväzok nepodliezť ani v budúcich rokoch vysoko nastavenú latku kvality.
Teoretické vysvetlenia sú len dve. Buď už krajina reformy nepotrebuje, pretože nimi úspešne prešla, alebo v Smere chýba kreativita, takže reformy jednoducho nedokáže vymyslieť.
Prvá možnosť je nonsens. Potrebujeme predsa lepšiu ústavu, inú justíciu, lepší volebný zákon a desiatky systémových zmien. Slovensko už 20 rokov čaká na životne dôležitú reformu školstva, v zdravotníctve našiel odvahu len Rudolf Zajac a odvtedy už nikto, odvodový systém je neudržateľný, armáda hynie, nefunguje financovanie vedy ani športu. Ak Slovensko nechce ostať zaostávajúcou provinciou, reformy a tvorivé riešenia sú absolútne nevyhnutné.
To, že v programovom vyhlásení absentujú, má teda jediné vysvetlenie: Smer sa stále nestal stranou dobrých riešení, naopak, zostáva pohodlnou stranou ich kritiky.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: strana Roberta Fica má plné právo kritizovať pravicové reformy (hoci pri daniach, dôchodkoch či nemocniciach nešlo o pravicové, ale len rozumné zmeny). Ale ak tu má vyrásť civilizovaná sociálna demokracia, musí okrem kritiky pravice ponúkať vlastnú, inteligentnú alternatívu. Kde teda je?
Najvýraznejšie body programového vyhlásenia sú štyri: Smer chce splniť záväzok deficitu pod 3 percentá v roku 2013, nechce sa pri šetrení dotknúť životnej úrovne menej zarábajúcich, zruší rovnú daň a zvýši dane bohatším, bude podporovať eurovaly z Bruselu. Prvý bod je sympatický, druhý je nereálny, a ďalšie dva poškodia ekonomiku. Ale nič z toho nie je originálne, nič z toho si nevyžadovalo inteligentný nápad či odvážne riešenie, na ktorom by ktosi dlhodobo pracoval.
Predpokladám, že toto bude popri ekonomickom pozadí Smeru kľúčový problém novej vlády: bez práce na vlastných riešeniach a ich namáhavom presadzovaní to bude opäť iba udržiavacia vláda, a taká spravidla podlieha pokušeniam moci. Lebo nič iné, než moc, nemá na práci.
Programové vyhlásenie vlády Smeru považujem za utópiu o rozvoji v čase krízy, no nie je to katastrofa. Ale, milí ľavičiari, už by to chcelo oveľa viac, než len kritiku a rušenie nápadov iných.
.týždeň získal 12 cien na Best of photojournalism 2012
Po tom, čo .týždeň získal najviac ocenení na domácej Novinárskej cene, prišla minulý týždeň zo Spojených štátov ďalšia potešiteľná správa: .týždeň získal na svetovej súťaži Best of photojournalism 2012 až 12 ocenení. Získali sme okrem iných aj prvú cenu v kľúčovej kategórii Obrazový editor roka – stali sa nimi náš kreatívny riaditeľ Róbert Csere a naša obrazová redaktorka Vladimíra Pčolová (za nimi skončili obrazoví editori The Seattle Times a Sports Illustrated). Kolegovia, klobúk dolu. Tento skvelý úspech teší, ale berieme ho aj ako záväzok nepodliezť ani v budúcich rokoch vysoko nastavenú latku kvality.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.