Napriek globálnemu populačnému rastu a hospodárskej kríze aj absolútna chudoba (podiel ľudí žijúcich za menej ako 1,25 dolára denne) vo všetkých regiónoch sveta klesá.
V tomto desaťročí prišlo aj k 60-percentnému zvýšeniu globálnej rozvojovej pomoci. Výzva Giving Pledge, ktorej autorom je Bill Gates, prerástla do kampane, pričom na projekty bolo prisľúbené najmenej 125 miliárd dolárov.
Hoci však uplynulé desaťročia poskytlo veľa dôvodov na radosť, existujú aj oblasti, v ktorých sa takým úspechom pýšiť nemôžeme. Klimatické zmeny sa stali jedným z najdiskutovanejších problémov, ale globálne rokovania stroskotali a v oblasti zníženia uhlíkových emisií sa dnes nachádzame prakticky na rovnakom bode ako pred desiatimi rokmi.
Takisto násilné konflikty si vyberajú príliš vysokú daň. A hoci svet splnil rozvojový cieľ tisícročia, zaistiť čistú pitnú vodu, o päť rokov skôr, zabezpečovanie kanalizácie zaostáva: ohromujúca jedna tretina svetovej populácie, teda 2,5 miliardy ľudí, nemá prístup k základnej kanalizácii.
Ďalšie problémy sa vynorili a zosilneli. Ak budú súčasné schémy pokračovať, môže počet úmrtí v dôsledku fajčenia do roku 2030 dosiahnuť približne 10 miliónov osôb: v tomto storočí by tak celkový počet úmrtí, súvisiacich s fajčením tabaku, mohol dosiahnuť približne jednu miliardu osôb oproti sto miliónom v dvadsiatom storočí.
Stav úloh, pred ktorými ľudstvo stojí, sa rýchlo mení. Rovnako sa mení aj naša schopnosť reagovať. Každé štyri roky sa vedci a nositelia Nobelovej ceny snažia identifikovať najinteligentnejšie reakcie na najväčšie problémy, pred ktorými ľudstvo stojí. V roku 2004 vyzdvihol Kodanský konsenzus potrebu prioritizovať opatrenia na kontrolu a liečbu HIV / AIDS. V roku 2008 zameral Kodanský konsenzus pozornosť politikov a filantropov na investície do poskytovania mikronutrientov. Prijatie tejto myšlienky viedlo k vystupňovaniu snahy o obmedzenie „skrytého hladu". Tento rok v máji sa viac ako 30 nositeľov Nobelovej ceny a vedcov zíde znova.
Od roku 2008 sa v dôsledku globálnej hospodárskej krízy stalo ešte väčšou nevyhnutnosťou zabezpečiť, aby sa výdavky na rozvoj a pomoc vynaložili múdro a tam, kde môžu priniesť najväčší úžitok. Tímy svetovo uznávaných odborníkov na ekonómiu najprv spíšu pojednania o nákladoch a prínosoch rôznych investícií, ktoré riešia konkrétne problémy. Debatu a diskusiu pritom podnecuje skutočnosť, že ku každej téme sú spísané tri štúdie, takže k dispozícii je množstvo odborných názorov. To poskytuje rámec, v ktorom vidíme konečnú cenu, zahŕňajúcu náklady, prínosy a druhotné dôsledky pre spoločnosť, ak vynaložíme obmedzené množstvo peňazí určitým konkrétnym spôsobom.
Projekt však ide ešte o krok ďalej. Komisia čelných svetových ekonómov – vrátane štyroch laureátov Nobelovej ceny – testuje odporúčania expertov, debatuje o nich a identifikuje najatraktívnejšie možnosti. Okrem samotných vedeckých štúdií tak dôležitý podnet pre politikov a filantropov predstavuje aj zoznam priorít z dielne nositeľov Nobelovej ceny.
Uplynulé desaťročie prinieslo značný pokrok a dôvod na nádej, ale stále treba vyriešiť veľa dôležitých problémov: podvýživu, kanalizáciu, vzdelanie, klimatické zmeny a prírodné katastrofy, aby som menoval aspoň niekoľko najvýraznejších.
Sú však najvýraznejšie problémy nutne tými, ktoré by sme mali bezprostredne riešiť? Výskum a zoznam priorít nás núti uvažovať o dôvodoch, prečo sú naše súčasné priority práve také, a nabáda nás, aby sme vynakladali obmedzené prostriedky tam, kde prinesú najväčší úžitok. A ktoré veci sú teda najlepšie a mali by sa urobiť ako prvé, to zistíme v máji.
Copyright: Project Syndicate, 2012
V tomto desaťročí prišlo aj k 60-percentnému zvýšeniu globálnej rozvojovej pomoci. Výzva Giving Pledge, ktorej autorom je Bill Gates, prerástla do kampane, pričom na projekty bolo prisľúbené najmenej 125 miliárd dolárov.
Hoci však uplynulé desaťročia poskytlo veľa dôvodov na radosť, existujú aj oblasti, v ktorých sa takým úspechom pýšiť nemôžeme. Klimatické zmeny sa stali jedným z najdiskutovanejších problémov, ale globálne rokovania stroskotali a v oblasti zníženia uhlíkových emisií sa dnes nachádzame prakticky na rovnakom bode ako pred desiatimi rokmi.
Takisto násilné konflikty si vyberajú príliš vysokú daň. A hoci svet splnil rozvojový cieľ tisícročia, zaistiť čistú pitnú vodu, o päť rokov skôr, zabezpečovanie kanalizácie zaostáva: ohromujúca jedna tretina svetovej populácie, teda 2,5 miliardy ľudí, nemá prístup k základnej kanalizácii.
Ďalšie problémy sa vynorili a zosilneli. Ak budú súčasné schémy pokračovať, môže počet úmrtí v dôsledku fajčenia do roku 2030 dosiahnuť približne 10 miliónov osôb: v tomto storočí by tak celkový počet úmrtí, súvisiacich s fajčením tabaku, mohol dosiahnuť približne jednu miliardu osôb oproti sto miliónom v dvadsiatom storočí.
Stav úloh, pred ktorými ľudstvo stojí, sa rýchlo mení. Rovnako sa mení aj naša schopnosť reagovať. Každé štyri roky sa vedci a nositelia Nobelovej ceny snažia identifikovať najinteligentnejšie reakcie na najväčšie problémy, pred ktorými ľudstvo stojí. V roku 2004 vyzdvihol Kodanský konsenzus potrebu prioritizovať opatrenia na kontrolu a liečbu HIV / AIDS. V roku 2008 zameral Kodanský konsenzus pozornosť politikov a filantropov na investície do poskytovania mikronutrientov. Prijatie tejto myšlienky viedlo k vystupňovaniu snahy o obmedzenie „skrytého hladu". Tento rok v máji sa viac ako 30 nositeľov Nobelovej ceny a vedcov zíde znova.
Od roku 2008 sa v dôsledku globálnej hospodárskej krízy stalo ešte väčšou nevyhnutnosťou zabezpečiť, aby sa výdavky na rozvoj a pomoc vynaložili múdro a tam, kde môžu priniesť najväčší úžitok. Tímy svetovo uznávaných odborníkov na ekonómiu najprv spíšu pojednania o nákladoch a prínosoch rôznych investícií, ktoré riešia konkrétne problémy. Debatu a diskusiu pritom podnecuje skutočnosť, že ku každej téme sú spísané tri štúdie, takže k dispozícii je množstvo odborných názorov. To poskytuje rámec, v ktorom vidíme konečnú cenu, zahŕňajúcu náklady, prínosy a druhotné dôsledky pre spoločnosť, ak vynaložíme obmedzené množstvo peňazí určitým konkrétnym spôsobom.
Projekt však ide ešte o krok ďalej. Komisia čelných svetových ekonómov – vrátane štyroch laureátov Nobelovej ceny – testuje odporúčania expertov, debatuje o nich a identifikuje najatraktívnejšie možnosti. Okrem samotných vedeckých štúdií tak dôležitý podnet pre politikov a filantropov predstavuje aj zoznam priorít z dielne nositeľov Nobelovej ceny.
Uplynulé desaťročie prinieslo značný pokrok a dôvod na nádej, ale stále treba vyriešiť veľa dôležitých problémov: podvýživu, kanalizáciu, vzdelanie, klimatické zmeny a prírodné katastrofy, aby som menoval aspoň niekoľko najvýraznejších.
Sú však najvýraznejšie problémy nutne tými, ktoré by sme mali bezprostredne riešiť? Výskum a zoznam priorít nás núti uvažovať o dôvodoch, prečo sú naše súčasné priority práve také, a nabáda nás, aby sme vynakladali obmedzené prostriedky tam, kde prinesú najväčší úžitok. A ktoré veci sú teda najlepšie a mali by sa urobiť ako prvé, to zistíme v máji.
Copyright: Project Syndicate, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.