Miro

Miro rástol hokejovo aj osobnostne s každou sezónou. Po problémoch v prvých rokoch jeho pôsobenia v NHL sa nevzdal, zaťal zuby a rozhodol sa dokázať hokejovému svetu, že na to má. A svet to rýchlo uznal. V tíme Buffala Sabres sa postupne stal ikonou a nedávny zisk Stanley Cupu bol už len logickým vyvrcholením jeho talentu a celoživotnej driny. Celý jeho príbeh dokazuje, že Slovensko je schopné zrodiť a do istého veku aj vychovať výnimočné hokejové deti. Avšak pokiaľ niekto vyčnieval a nechcel sa uspokojiť s priemerom, musel napokon vždy odísť do zahraničia.
Slovensku splatil Miro Šatan požičané vrchovatou mierou: ako dlhoročný kapitán reprezentácie a spolutvorca všetkých reprezentačných úspechov rozdával nielen radosť, ale súčasne aj dvíhal sebavedomie miliónom ľudí. A ešte aj dnes na ňom vidno, ako ho hokej baví a ako pri ňom myslí na divákov. Jednoznačnou a hlavnou autoritou bol aj v kádri majstrovského Slovana. Ustavične burcoval svojich spoluhráčov, odovzdával im skúsenosti, povzbudzoval a vychovával nových strelcov, naposledy Hudáčka. A počas cesty do kabíny nikdy neodoprel fanúšikom svoje „priťuknutie“ rukavicou.
Keď sa Miro Šatan rozhodol z Ameriky vrátiť, prišiel z veľkého sveta späť do malej krajiny, kde sa narodil a ktorej už odovzdal tak veľmi veľa. Tá ho však prijala svojsky – najprv sa ho o stovky miliónov pokúsili ošklbať obchodní partneri, neskôr ho na ľade mrzačil akýsi Bača. Urobil to dokonca dvakrát, za prizerania sa médií, krvilačných fanúšikov a aj vedenia hokejového zväzu. A na štadiónoch po Slovensku na neho často reagovali až vulgárne. Prečo je to tak? Prečo si dlhodobo nevážime najlepších?
Miro, keď teraz zaslúžene dvíhaš nad hlavu ďalšiu zo svojich trofejí, určite cítiš športovú satisfakciu. Ale Slovensko by Ti malo povedať ešte niečo navyše: ďakujeme a prepáč!

Autor je zverolekár.