.nič nie je isté. Po Nemecku bude ústavnosť „fiškálneho paktu“ a nového Európskeho stabilizačného mechanizmu (takzvaný trvalý euroval) na súde posudzovať aj Írsko. Preskúmať ich dal írsky poslanec Thomas Pringle. Prieskumy hovoria, že v írskom referende o fiškálnom pakte 31. mája by 30 percent ľudí hlasovalo za, 23 percent proti – no až 39 percent je nerozhodnutých.
.holanďania verzus Barroso
Medzinárodný menový fond vydal správu o globálnej finančnej stabilite, v ktorej varuje, že európske banky môžu v nasledujúcich 18 mesiacoch okresať svoje súvahy až o 2 bilióny eur (7 percent ich aktív). To by podľa MMF viedlo k poklesu úverov pre ekonomiku o 1,7 percenta. José Viñals, riaditeľ Odboru peňažných a kapitálových trhov v MMF, však tvrdí, že „reštrukturalizácia je kľúčová“ a banky, ktoré nie sú „životaschopné“, by mali byť zavreté. Konečne počuť viaceré hlasy volajúce po reštrukturalizácii nesolventných bánk, ktoré sa zatiaľ zdajú nedotknuteľné. Po takmer dva roky dlhej údajnej „kríze likvidity“ je naozaj na čase. No na skoré a razantné vyčistenie bankového sektora to stále nevyzerá. Na to je tých hlasov príliš málo.
Ani jadro už nie je to, čo bývalo. Ratingová agentúra Fitch vydala varovanie, že Holandsko môže prísť o svoj AAA rating, ak do svojho rozpočtu neimplementuje zásadné úspory. Holandská vláda v rámci hľadania úspor navrhla aj škrtnúť 10 miliárd eur, ktorými prispieva do Európskeho globalizačného fondu, čo vyvolalo okamžitú kritiku zo strany prezidenta Európskej komisie Joseho Barrosa : „Naozaj nerozumiem, ako môžu vlády v týchto skutočne ťažkých časoch pre Európu presadzovať šetrenie na európskych programoch.“ V Európe podľa neho chýba solidarita. Holandskí akademici Harrie Verbon a David Hollanders to vidia s podstatou holandských problémov trochu inak: „Škrty vo verejných financiách sú falošným riešením. Holandsko garantuje miliardy eur dlhov Južnej Európy....a toto je ten ozajstný problém.“
.španielski alchymisti
Španielska aukcia desaťročných dlhopisov, ktorá predstavovala dôležitý test nálady na trhoch, prebehla vo štvrtok pomerne hladko. Výnosy síce mierne narástli, ale dopyt vysoko prevyšoval objem 2,5 mld. eur. Takže peňaženky späť do vrecka, pomoc Španielsku sa zatiaľ nekoná. Aj keď Mr. Euro – Jean Claude Juncker svet presviedča, že na to nedôjde: „Chcel by som vyzvať finančné trhy na to, aby sa správali racionálne. Španielsko nebude potrebovať externú pomoc.“ povedal.
V španielskom fonde na ochranu bankových vkladov nie je dostatok zdrojov. Peniaze nechce dať ani španielsky štát, ktorý bojuje so znižovaním deficitu. Tak prišli autority s kreatívnym riešením. Fondu požičajú 24 miliárd samotné banky, pričom na úvere sa budú podieľať podľa trhového podielu. Čiže banky požičajú garančnému fondu peniaze na zachraňovanie samotných bánk. Pekná ilustrácia finančnej alchýmie a magického realizmu, na ktorých sú postavené záchranné mechanizmy v európskej kríze.
Pamätáte sa na reči európskych predstaviteľov o potrebe vlastnej európskej „nezávislej“ ratingovej agentúry, ktorá by konkurovala americkej veľkej trojke? Spoločnosť Roland Berger, poverená jej založením, má problémy s nedostatkom záujmu investorov poskytnúť zdroje (300 mil. eur) na takýto projekt. Zdá sa, že naplnenie tohto sna európskych úradníkov sa odkladá.
.eCB v kurze
Nicolas Sarkozy má pred každými prezidentskými voľbami jednu veľmi obľúbenú tému. Je ňou nové zadefinovanie úloh ECB a využitie znehodnotenia eura na podporu hospodárskeho rastu. Takéto kroky sľuboval pred voľbami v máji roku 2007 a použitie ECB na podporu rastu sľubuje aj dnes. Chce nanovo definovať úlohu centrálnej banky v Maastrichtskej zmluve. „Ak centrálna banka nepodporuje rast, tak ho nebude dostatok.“ Porušil tak dohodu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, že rola ECB nebude predmetom jeho prezidentskej kampane. Kampaň je naozaj tvrdá, ide o všetko. Sarko v nej prišiel takmer aj o hodinky za 55 000 eur.
Zamestnanci Európskej centrálnej banky požadujú indexáciu svojich dôchodkov o výšku spotrebiteľskej inflácie. Prečo? Chcú sa poistiť proti vlastnému zlyhaniu, lebo príliš neveria v schopnosť napĺňať svoj mandát – zabezpečiť cenovú stabilitu v únii?
.záverom
Taliansko posúva plány na vyrovnaný rozpočet z roku 2013 na rok 2014.Talianske múzeum umenia začalo na protest proti škrtom v dotáciách páliť obrazy. Prvý už zhorel, ďalej plánujú páliť tri obrazy za týždeň. Čo tak radšej tie obrazy predávať? Ani si nechcem predstaviť, čo sa bude diať, keď začnú protestovať talianske činohry.
Autor je ekonomický analytik, pracuje v INESS
.holanďania verzus Barroso
Medzinárodný menový fond vydal správu o globálnej finančnej stabilite, v ktorej varuje, že európske banky môžu v nasledujúcich 18 mesiacoch okresať svoje súvahy až o 2 bilióny eur (7 percent ich aktív). To by podľa MMF viedlo k poklesu úverov pre ekonomiku o 1,7 percenta. José Viñals, riaditeľ Odboru peňažných a kapitálových trhov v MMF, však tvrdí, že „reštrukturalizácia je kľúčová“ a banky, ktoré nie sú „životaschopné“, by mali byť zavreté. Konečne počuť viaceré hlasy volajúce po reštrukturalizácii nesolventných bánk, ktoré sa zatiaľ zdajú nedotknuteľné. Po takmer dva roky dlhej údajnej „kríze likvidity“ je naozaj na čase. No na skoré a razantné vyčistenie bankového sektora to stále nevyzerá. Na to je tých hlasov príliš málo.
Ani jadro už nie je to, čo bývalo. Ratingová agentúra Fitch vydala varovanie, že Holandsko môže prísť o svoj AAA rating, ak do svojho rozpočtu neimplementuje zásadné úspory. Holandská vláda v rámci hľadania úspor navrhla aj škrtnúť 10 miliárd eur, ktorými prispieva do Európskeho globalizačného fondu, čo vyvolalo okamžitú kritiku zo strany prezidenta Európskej komisie Joseho Barrosa : „Naozaj nerozumiem, ako môžu vlády v týchto skutočne ťažkých časoch pre Európu presadzovať šetrenie na európskych programoch.“ V Európe podľa neho chýba solidarita. Holandskí akademici Harrie Verbon a David Hollanders to vidia s podstatou holandských problémov trochu inak: „Škrty vo verejných financiách sú falošným riešením. Holandsko garantuje miliardy eur dlhov Južnej Európy....a toto je ten ozajstný problém.“
.španielski alchymisti
Španielska aukcia desaťročných dlhopisov, ktorá predstavovala dôležitý test nálady na trhoch, prebehla vo štvrtok pomerne hladko. Výnosy síce mierne narástli, ale dopyt vysoko prevyšoval objem 2,5 mld. eur. Takže peňaženky späť do vrecka, pomoc Španielsku sa zatiaľ nekoná. Aj keď Mr. Euro – Jean Claude Juncker svet presviedča, že na to nedôjde: „Chcel by som vyzvať finančné trhy na to, aby sa správali racionálne. Španielsko nebude potrebovať externú pomoc.“ povedal.
V španielskom fonde na ochranu bankových vkladov nie je dostatok zdrojov. Peniaze nechce dať ani španielsky štát, ktorý bojuje so znižovaním deficitu. Tak prišli autority s kreatívnym riešením. Fondu požičajú 24 miliárd samotné banky, pričom na úvere sa budú podieľať podľa trhového podielu. Čiže banky požičajú garančnému fondu peniaze na zachraňovanie samotných bánk. Pekná ilustrácia finančnej alchýmie a magického realizmu, na ktorých sú postavené záchranné mechanizmy v európskej kríze.
Pamätáte sa na reči európskych predstaviteľov o potrebe vlastnej európskej „nezávislej“ ratingovej agentúry, ktorá by konkurovala americkej veľkej trojke? Spoločnosť Roland Berger, poverená jej založením, má problémy s nedostatkom záujmu investorov poskytnúť zdroje (300 mil. eur) na takýto projekt. Zdá sa, že naplnenie tohto sna európskych úradníkov sa odkladá.
.eCB v kurze
Nicolas Sarkozy má pred každými prezidentskými voľbami jednu veľmi obľúbenú tému. Je ňou nové zadefinovanie úloh ECB a využitie znehodnotenia eura na podporu hospodárskeho rastu. Takéto kroky sľuboval pred voľbami v máji roku 2007 a použitie ECB na podporu rastu sľubuje aj dnes. Chce nanovo definovať úlohu centrálnej banky v Maastrichtskej zmluve. „Ak centrálna banka nepodporuje rast, tak ho nebude dostatok.“ Porušil tak dohodu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, že rola ECB nebude predmetom jeho prezidentskej kampane. Kampaň je naozaj tvrdá, ide o všetko. Sarko v nej prišiel takmer aj o hodinky za 55 000 eur.
Zamestnanci Európskej centrálnej banky požadujú indexáciu svojich dôchodkov o výšku spotrebiteľskej inflácie. Prečo? Chcú sa poistiť proti vlastnému zlyhaniu, lebo príliš neveria v schopnosť napĺňať svoj mandát – zabezpečiť cenovú stabilitu v únii?
.záverom
Taliansko posúva plány na vyrovnaný rozpočet z roku 2013 na rok 2014.Talianske múzeum umenia začalo na protest proti škrtom v dotáciách páliť obrazy. Prvý už zhorel, ďalej plánujú páliť tri obrazy za týždeň. Čo tak radšej tie obrazy predávať? Ani si nechcem predstaviť, čo sa bude diať, keď začnú protestovať talianske činohry.
Autor je ekonomický analytik, pracuje v INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.