.my sa snažíme byť celkom nebulvárny časopis, ale tento rozhovor začnem úplne bulvárnou otázkou: kde bude svadba?
V Dóme svätého Martina.
.na Slovensko ste prileteli len v pondelok poobede a v piatok je svadba, takže za tri dni teraz musíte stihnúť veľa.
No, našťastie, veľa vecí zorganizovala mamina so sestrou. Takže som myslela, že s tým bude menej stresu, ale už začínam pociťovať, že je toho ešte veľa a že tie dni do svadby budú naozaj úplne plné. Hlavne tým, že to nebude čisto slovenská svadba, tak sa bude treba postarať o zahraničných hostí, vyzdvihnúť ich z letiska, ubytovať a tak.
.koľko hostí budete mať?
Stošesťdesiat. Z mojej strany je to najmä rodina, z Romainovej strany je to veľa našich spoločných francúzskych priateľov a veľa lyžiarov, ktorých on kedysi trénoval.
.k zoznámeniu s Romainom Vellezom vás doviedlo lyžovanie, čo vás doviedlo k lyžovaniu?
K lyžovaniu ma doviedli rodičia. Ocino bol športovec, venoval sa skialpinizmu aj lyžoval. Mamina nerobila nijaký šport profesionálne ale vždy mala k športu blízko. Na lyže som sa postavila vlastne hneď, ako som začala chodiť. Ako trojročná som už lyžovala.
.kedy ste začali lyžovať súťažne?
Už si to presne nepamätám, odkedy je tá predžiacka kategória, ale také poriadne lyžovanie sa začalo, keď som mala pätnásť rokov a prešla som zo žiackej kategórie medzi dospelých. To bol zlomový moment, keď som sa rozhodovala, či budem lyžovať ďalej, či to má zmysel, či môžem mať nejaké úspechy, alebo nie.
.a aké boli začiatky vo svetovom pohári?
Prvý rok som absolvovala len s tatinom. Potom už sme mali aj vlastného servismana, ale tie prvé roky neboli ľahké. Prišla som do svetového pohára z malej krajiny, nikto ma nepoznal a musela som si vybudovať vzťahy. Ja, keďže som sama, totiž nutne potrebujem ostatné tímy. A to bolo asi najťažšie v celej mojej kariére – dostať sa medzi ne.
.načo potrebujete ostatné tímy?
Kvôli tréningom. V dnešnej dobe už je to tak, že veľa tréningových tratí si treba platiť a čím viac ľudí je na trati, tým to pre každého z nich vychádza lacnejšie. Okrem toho, keď som bola sama s ocinom, tak kým on postavil slalom, tak to zabralo veľa času. Väčšie tímy majú viacerých ľudí a celé je to oveľa jednoduchšie. No a veľmi dôležitá je pre mňa možnosť trénovať s inými pretekárkami a môcť sa nimi porovnávať už v tejto fáze. Lebo na jednej strane je dobré trénovať sám, ale na druhej strane aj v tréningu treba konkurenciu.
.prečo je dôležitá konkurencia už na tréningu?
Hlavne pre možnosť porovnávania. Keď človek trénuje sám, pozrie si video a tam vidí, či už je to dobré technicky, ale nevidí, či je to dotatočne dobré aj z hľadiska rýchlosti. To sa ukáže až pri porovnaní s ostatnými, a to len vtedy, ak ideme v tej istej trati a máme časomieru. Inak sa to zistiť nedá. Takže spoločné tréningy sú dôležité z tohto dôvodu, a určite aj preto, že keď je viac ľudí v tíme, tak tam vzniká súťaživosť a tá núti pretekárov k väčšej rýchlosti. Pri spoločnom aj pri individuálnom tréningu ide človek na svoje maximum, ale pri individuálnom to nie je skutočné maximum.
.ako sa vám teda podarilo dostať sa medzi tie v podstate konkurenčné tímy?
Myslím, že prvý krok sú vždy výsledky. Keď človek nemá výsledky, tak je pre tímy nezaujímavý. Aj ony totiž musia mať niečo z toho pretekára, nie je to len úplne nezištná pomoc niekomu z malej krajiny. Čiže dostala som sa medzi ne svojimi výsledkami. Keď som sa prvýkrát dostala vo svetovom pohári do druhého kola, tak všetci na mňa pozerali, že kto som, čo som, čo tam chcem. Ale potom ten ďalší rok, keď už som pravidelne bodovala vo svetovom pohári, tak už to začalo byť úplne iné.
.ktoré tímy vás na základe výsledkov zobrali medzi seba?
Vlastne všetky. S kým som potrebovala trénovať, s tým som trénovala.
.čo je ťažšie – dostať sa medzi tie tímy, alebo sa tam udržať?
Pre mňa bolo najťažšie to prvé, ale tie prvé úspechy treba potom stále potvrdzovať. Neznámemu človeku sa preteká ľahko, pretože od neho nikto nič neočakáva a on môže len príjemne prekvapiť. Zlom prichádza vtedy, keď sa dostavia prvé úspechy a s nimi tlak verejnosti a fanúšikov. Vtedy sa prestanú počítať len úspechy a začnú sa počítať aj neúspechy. Neúspechy dokonca niekedy viac ako úspechy.
.postupne ste prenikli až medzi úplnú elitu ženského slalomu. Aké sú vzťahy medzi špičkovými svetovými pretekárkami?
V hoteli sme všetky priateľky, ale na kopci sme, obrazne povedané, nepriateľky. Ale už v cieli to súperenie opadne a vrátia sa kamarátske vzťahy. A sú to vzťahy na takej úrovni, že keď lyžiari skončia s kariérou, tak to, čo im najviac chýba, sú práve tí ľudia. Trávime spolu strašne veľa času, počas zimy sa vidíme každý víkend, viac-menej stále tí istí ľudia, a práve toto človeku potom chýba.
.takže vzťahy medzi svetovými súperkami sú vlastne veľmi dobré, na rozdiel od vzťahov medzi vaším tímom a Slovenskou lyžiarskou asociáciou. Tie dlhodobo nie sú ideálne a v tejto sezóne sa ešte výrazne zhoršili. Čo sa vlastne stalo?
V minulosti to bolo tak, že som síce nedostávala financie v dostatočnom množstve, ale mala som pokoj a mohla som si robiť, čo som chcela. Fungovala som teda bez problémov, nikto odo mňa nič nežiadal a ja som robila výsledky. Ale tento rok začali odo mňa žiadať určité veci, ktoré sa mi nepáčili. Vyústilo to až do toho, že som neštartovala na jedných pretekoch a hrozilo, že nebudem štartovať na ďalších asi troch svetových pohároch. Že ma tam naša lyžiarska asociácia jednoducho neprihlási. V novinách sa to podávalo tak, akoby hlavným problémom boli peniaze, ale tie nie sú hlavným problémom. Hlavným problémom sú medziľudské vzťahy.
.a prečo sa vzťahy zhoršili až do tej miery, že vás SLA neprihlásila na preteky a hrozila, že vám neumožní účasť na ďalších podujatiach svetového pohára?
Neviem. Ja sama to nechápem. Ale asi je za tým jedna typická slovenská vlastnosť.
.myslíme závisť?
Áno. Ale už sa nad tým ani nechcem zamýšľať. Ja som to už vo svojej hlave ukončila. Stalo sa, čo sa stalo, a teraz už sú na to iní ľudia, ktorí to riešia.
.ale v tomto prípade ide o úplne nezmyselnú závisť. V celej veci hrá zrejme kľúčovú úlohu prezidentka SLA Janka Gantnerová, ktorá bola v minulosti veľmi úspešnou zjazdárkou. Ak závidí neúspešný úspešnému, to je vcelku zrozumiteľné, ale prečo by mal až tak závidieť úspešný úspešnému?
Nechcem sa vyjadrovať ku konkrétnym ľuďom.
.dobre, tak sa spýtam na niečo iné. Od Romaina zrejme viete, ako to funguje vo Francúzsku. Ako sa ich lyžiarska asociácia stará o svojich reprezentantov?
Tam majú už juniori zabezpečené v podstate všetko. Ich povinnosť je len zobrať si ruksak. O lyže sa im stará niekto iný, celý servis je zabezpečený. Teraz som bola na pretekoch v Rusku, kde boli pozvaní aj francúzski pretekári a prišli tam bez trénerov a celého servisu. No a hovorili mi, že až teraz pochopili, aké to je, byť reprezentantom malej krajiny, ktorý sa musí o všetko postarať sám. Že si uvedomili, akí sú vlastne rozmaznaní.
.a to im všetko platí ich lyžiarsky zväz?
Áno. Oni síce platili zväzu niečo okolo tisícpäťsto eur, ale to je v porovnaní s nákladmi na celú sezónu úplne malinká suma. A aj voči tomu sa vzbúrili, pretože nevedeli, kde tie peniaze končia. Teraz je to tak, že pretekári dávajú nejaké peniaze, ale tie idú rovno trénerom. A zo zväzu majú pretekári zabezpečené úplne všetko. Náš zväz odo mňa žiadal platiť desať percent z prémií, s čím by som nemala nijaký problém – také pravidlo naozaj existuje v niektorých krajinách. Lenže tie zväzy sa potom o pretekárov starajú a hradia im náklady počas sezóny, pretekári si už potom nemusia platiť nič. U nás to však takto nefunuje. Ja si väčšinu sezóny musím hradiť z vlastných, čiže zo sponzorských peňazí. Ak to porovnám s iným krajinami, potom mi požiadavky nášho zväzu pripadajú nezrozumiteľné. Teda, sú svojím spôsobom zrozumiteľné, ale nesmeruje mi to nikam inam, len k tým medziľudským vzťahom.
.francúzsko je v porovnaní s nami predsa len veľká krajina, takže tu by sme možno presné analógie hľadať nemali, ale ako je to napríklad v Česku? Ako vyzerá podpora štátu v prípade, povedzme, Šárky Záhrobskej?
Myslím, že tam to tiež nie je úplne najlepšie, ale Šárka má sponzorov a funguje tak, ako by som chcela fungovať aj ja. Zväz jej dá pokoj, môže si robiť, čo chce, nosiť oblečenie, aké chce. Peniaze, ktoré sú na ňu pridelené, dostane, a okrem toho už ju zväz len prihlasuje na preteky. Všetko ostatné si organizuje sama. To je presne to, čo chceme aj my, ale nám to tu nechcú umožniť.
.keď už spomíname oblečenie lyžiara, verejnosť môže mať pocit, že jadrom sporu bola práve vaša kombinéza a reklamný priestor na nej. O čo tam išlo?
Ono je to v podstate jednoduché. Mala som zmluvu so SLA, ale oni boli prví, kto ju porušil. Tým, že nedodali načas logá, ktoré tam chceli mať. A keď sa to nedodá načas, potom už sa to nedá len tak pridávať. Kombinéza hrá v súčasnom lyžovaní veľmi dôležitú úlohu. Robili sa rôzne štúdie a zistilo sa, že kombinéza robí niekedy viac ako vosk na lyžiach. A keďže dnes ide naozaj o stotiny sekundy, ktoré sa dajú získať kadečím, tak sa nijaké detaily nesmú zanedbávať. Pri kombinéze je podstatné, aby mala minimálu priepustnosť pre vzduch. Tam sa to nedá robiť tak, že si v priebehu sezóny na kombinézu pridáte nejaké nášivky.
.pretože by to menilo vlastnosti tej kombinézy?
Áno. To sa jednoducho nerobí, pretože cez tie dierky potom preniká viac vzduchu. Logá sponzorov na kombinéze sa riešia špeciálnymi spôsobmi a musí sa to robiť v dostatočnom predstihu. Firmy si dohadujú sponzoring hneď po skončení predchádzajúcej sezóny a nie až na začiatku tej novej.
.mimochodom, v tejto sezóne okrem vás bodovala vo svetovom pohári aj ďalšia naša reprezentantka, Barbara Kantorová. V tých úspešných pretekoch mala na sebe vašu kombinézu. To prečo?
Pretože jej kombinéza mala príliš veľkú priepustnosť. A to pretekára brzdí. Nestráca na tom sekundy, ale už aj dve stotiny môžu byť v dnešnom lyžovaní rozhodujúce.
.príhoda s požičanou kombinézou ukazuje prinajmenšom to, že aspoň medzi pretekármi u nás vládnu normálne vzťahy. Pomáhate niektorým našim mladým pretekárom aj tým, že nemusia trénovať osamotene, tak ako vy zo začiatku?
Trénujem s Adamom Žampom, ktorý je veľmi šikovný. Má naozaj veľký talent a môže z neho niečo byť. Aj preto s ním trénujem. Lebo je to po dlhom čase Slovák, od ktorého sa aj ja môžem niečo naučiť. Je síce odo mňa o dosť mladší, ale už ma dokáže na tréningu poraziť a tá súťaživosť nás obidvoch ťahá dopredu. Už ma dokonca začína porážať aj jeho mladší brat.
.neškrie vás to?
Nie, práveže mne sa to páči. A som rada, že spolu trénujeme aj naďalej. Myslím, že je to pozitívne pre obidve strany.
.kedy začnete s prípravou na budúcu sezónu?
Keď sa po svadbe vrátim do Francúzska, tak pomaly začnem niečo robiť. Zo začiatku asi najmä turistiku a tenis, čiže také príjemné veci. Koncom mája potom začnem s hlavnou kondičnou prípravou a v polovici júna ideme prvýkrát na lyže. V letnej príprave si v prvom rade budem musieť skonštruovať lyže, ktoré budú lepšie ako tento rok. Je to vlastne všetko len na mne a bude s tým veľa roboty. Chcem to urobiť naozaj dobre, stráviť pri testovaní veľa času a urobiť tie lyže najlepšie, ako sa len bude dať.
.a od polovice júna už plynule prechádzate do pretekárskej sezóny?
Áno, to už sa potom zastaví až v marci.
.koľko najazdíte na lyžiach v príprave?
To neviem. Ja si nepíšem tréningový denník, v ktorom by som zapisovala kilometre. Píšem si svoj vlastný špeciálny tréningový denník a čísla nie sú pre mňa až také dôležité.
.kto vám vlastne pripravuje a vedie tréningy?
Pripravujú ich Romain s tatinom. Oni pripravia plán, a potom sa ma spýtajú, či s tým súhlasím. Nakoniec sa o tom všetci traja porozprávame, dávame aj na pocity, snažíme sa zmeniť veci, ktoré v minulom roku nevyšli. V podstate to robíme všetci traja spolu.
.ide o úplne podrobný tréningový plán?
V lyžovaní sa nedá plánovať príliš podrobne, pretože veľa závisí od počasia. Či už sú to ľadovce, na ktorých začíname vo Francúzsku, alebo potom v auguste Nový Zéland, počasie môže tie plány úplne zmeniť. Z troch týždňov môže byť pekné počasie sedem dní, alebo celý čas, a to nedokážete ovplyvniť. Môžeme mať napríklad plán na Nový Zéland, že budeme vždy tri dni trénovať, a potom bude deň voľna, ale v skutočnosti to tak nikdy nie je. Čiže vždy je to len približný plán, ktorý sa potom mení.
.trénujete a pretekáte v rôznych strediskách, na rôznych tratiach. Aké trate vám vyhovujú najviac?
Každý slalom je iný. V každom je iné postavenie trate, každý je na inom kopci, na inom povrchu. Ťažko povedať, čo mi z toho vyhovuje najviac, ale mojou silnou stránkou sú roviny, čiže nie príliš strmé kopce.
.a ako je to s postavením bránok? Hrá nejakú úlohu to, či sa daná bránka ide z pravej, alebo z ľavej strany? V mnohých športoch je jasný rozdiel medzi pravákmi a ľavákmi. Hrá to nejakú úlohu aj v slalome?
Áno, napríklad ja mám lepší oblúk doprava, keď stojím na vonkajšej ľavej lyži.
.to znamená, že potom viac trénujete pravú nohu?
Nie, to už je prosto tak.
.dobre, ak teda v lete pôjde všetko tak, ako má, nastúpite do novej sezóny s pomerne vysokými ambíciami. Budete pretekať opäť za Slovensko? Nestane sa z vás po svadbe Francúzka?
Asi o francúzske občianstvo požiadam, ale nič to nezmení na tom, že pretekať budem za Slovensko. O občianstvo požiadam kvôli deťom. Deti budú Francúzi a bolo by čudné, keby som aj ja nemala rovnaké občianstvo.
.kedy plánujete skončiť s lyžovaním a mať deti?
Asi až o štyri roky. Určite chcem ísť na olympiádu do Soči, ak zostanem zdravá, a potom som si povedala, že ešte by som zostala do majstrovstiev sveta v nasledujúcom roku. To je asi môj limit, pokiaľ by som chcela ísť. A potom chcem mať deti. Určite.
Veronika Zuzulová/
Slovenská reprezentantka v zjazdovom lyžovaní, špecialistka na slalom. Juniorská majsterka sveta (2002) a halová majsterka Európy (2010). Dvojnásobná víťazka európskeho pohára v slalome.V svetovom pohári preteká od roku 2001, v prvej sezóne ešte nebodovala, ale v nasledujúcej už skončila v slalome na celkovom 23. mieste. Jej doteraz najväčším úspechom v svetovom pohári je celkové tretie miesto v slalome v roku 2008. Doteraz sa jej nepodarilo vyhrať ani jedny preteky svetového pohára, ale šesťkrát skončila na druhom a sedemkrát na treťom mieste. Na olympiáde vo Vancouveri skončila v slalome na desiatom mieste.
V Dóme svätého Martina.
.na Slovensko ste prileteli len v pondelok poobede a v piatok je svadba, takže za tri dni teraz musíte stihnúť veľa.
No, našťastie, veľa vecí zorganizovala mamina so sestrou. Takže som myslela, že s tým bude menej stresu, ale už začínam pociťovať, že je toho ešte veľa a že tie dni do svadby budú naozaj úplne plné. Hlavne tým, že to nebude čisto slovenská svadba, tak sa bude treba postarať o zahraničných hostí, vyzdvihnúť ich z letiska, ubytovať a tak.
.koľko hostí budete mať?
Stošesťdesiat. Z mojej strany je to najmä rodina, z Romainovej strany je to veľa našich spoločných francúzskych priateľov a veľa lyžiarov, ktorých on kedysi trénoval.
.k zoznámeniu s Romainom Vellezom vás doviedlo lyžovanie, čo vás doviedlo k lyžovaniu?
K lyžovaniu ma doviedli rodičia. Ocino bol športovec, venoval sa skialpinizmu aj lyžoval. Mamina nerobila nijaký šport profesionálne ale vždy mala k športu blízko. Na lyže som sa postavila vlastne hneď, ako som začala chodiť. Ako trojročná som už lyžovala.
.kedy ste začali lyžovať súťažne?
Už si to presne nepamätám, odkedy je tá predžiacka kategória, ale také poriadne lyžovanie sa začalo, keď som mala pätnásť rokov a prešla som zo žiackej kategórie medzi dospelých. To bol zlomový moment, keď som sa rozhodovala, či budem lyžovať ďalej, či to má zmysel, či môžem mať nejaké úspechy, alebo nie.
.a aké boli začiatky vo svetovom pohári?
Prvý rok som absolvovala len s tatinom. Potom už sme mali aj vlastného servismana, ale tie prvé roky neboli ľahké. Prišla som do svetového pohára z malej krajiny, nikto ma nepoznal a musela som si vybudovať vzťahy. Ja, keďže som sama, totiž nutne potrebujem ostatné tímy. A to bolo asi najťažšie v celej mojej kariére – dostať sa medzi ne.
.načo potrebujete ostatné tímy?
Kvôli tréningom. V dnešnej dobe už je to tak, že veľa tréningových tratí si treba platiť a čím viac ľudí je na trati, tým to pre každého z nich vychádza lacnejšie. Okrem toho, keď som bola sama s ocinom, tak kým on postavil slalom, tak to zabralo veľa času. Väčšie tímy majú viacerých ľudí a celé je to oveľa jednoduchšie. No a veľmi dôležitá je pre mňa možnosť trénovať s inými pretekárkami a môcť sa nimi porovnávať už v tejto fáze. Lebo na jednej strane je dobré trénovať sám, ale na druhej strane aj v tréningu treba konkurenciu.
.prečo je dôležitá konkurencia už na tréningu?
Hlavne pre možnosť porovnávania. Keď človek trénuje sám, pozrie si video a tam vidí, či už je to dobré technicky, ale nevidí, či je to dotatočne dobré aj z hľadiska rýchlosti. To sa ukáže až pri porovnaní s ostatnými, a to len vtedy, ak ideme v tej istej trati a máme časomieru. Inak sa to zistiť nedá. Takže spoločné tréningy sú dôležité z tohto dôvodu, a určite aj preto, že keď je viac ľudí v tíme, tak tam vzniká súťaživosť a tá núti pretekárov k väčšej rýchlosti. Pri spoločnom aj pri individuálnom tréningu ide človek na svoje maximum, ale pri individuálnom to nie je skutočné maximum.
.ako sa vám teda podarilo dostať sa medzi tie v podstate konkurenčné tímy?
Myslím, že prvý krok sú vždy výsledky. Keď človek nemá výsledky, tak je pre tímy nezaujímavý. Aj ony totiž musia mať niečo z toho pretekára, nie je to len úplne nezištná pomoc niekomu z malej krajiny. Čiže dostala som sa medzi ne svojimi výsledkami. Keď som sa prvýkrát dostala vo svetovom pohári do druhého kola, tak všetci na mňa pozerali, že kto som, čo som, čo tam chcem. Ale potom ten ďalší rok, keď už som pravidelne bodovala vo svetovom pohári, tak už to začalo byť úplne iné.
.ktoré tímy vás na základe výsledkov zobrali medzi seba?
Vlastne všetky. S kým som potrebovala trénovať, s tým som trénovala.
.čo je ťažšie – dostať sa medzi tie tímy, alebo sa tam udržať?
Pre mňa bolo najťažšie to prvé, ale tie prvé úspechy treba potom stále potvrdzovať. Neznámemu človeku sa preteká ľahko, pretože od neho nikto nič neočakáva a on môže len príjemne prekvapiť. Zlom prichádza vtedy, keď sa dostavia prvé úspechy a s nimi tlak verejnosti a fanúšikov. Vtedy sa prestanú počítať len úspechy a začnú sa počítať aj neúspechy. Neúspechy dokonca niekedy viac ako úspechy.
.postupne ste prenikli až medzi úplnú elitu ženského slalomu. Aké sú vzťahy medzi špičkovými svetovými pretekárkami?
V hoteli sme všetky priateľky, ale na kopci sme, obrazne povedané, nepriateľky. Ale už v cieli to súperenie opadne a vrátia sa kamarátske vzťahy. A sú to vzťahy na takej úrovni, že keď lyžiari skončia s kariérou, tak to, čo im najviac chýba, sú práve tí ľudia. Trávime spolu strašne veľa času, počas zimy sa vidíme každý víkend, viac-menej stále tí istí ľudia, a práve toto človeku potom chýba.
.takže vzťahy medzi svetovými súperkami sú vlastne veľmi dobré, na rozdiel od vzťahov medzi vaším tímom a Slovenskou lyžiarskou asociáciou. Tie dlhodobo nie sú ideálne a v tejto sezóne sa ešte výrazne zhoršili. Čo sa vlastne stalo?
V minulosti to bolo tak, že som síce nedostávala financie v dostatočnom množstve, ale mala som pokoj a mohla som si robiť, čo som chcela. Fungovala som teda bez problémov, nikto odo mňa nič nežiadal a ja som robila výsledky. Ale tento rok začali odo mňa žiadať určité veci, ktoré sa mi nepáčili. Vyústilo to až do toho, že som neštartovala na jedných pretekoch a hrozilo, že nebudem štartovať na ďalších asi troch svetových pohároch. Že ma tam naša lyžiarska asociácia jednoducho neprihlási. V novinách sa to podávalo tak, akoby hlavným problémom boli peniaze, ale tie nie sú hlavným problémom. Hlavným problémom sú medziľudské vzťahy.
.a prečo sa vzťahy zhoršili až do tej miery, že vás SLA neprihlásila na preteky a hrozila, že vám neumožní účasť na ďalších podujatiach svetového pohára?
Neviem. Ja sama to nechápem. Ale asi je za tým jedna typická slovenská vlastnosť.
.myslíme závisť?
Áno. Ale už sa nad tým ani nechcem zamýšľať. Ja som to už vo svojej hlave ukončila. Stalo sa, čo sa stalo, a teraz už sú na to iní ľudia, ktorí to riešia.
.ale v tomto prípade ide o úplne nezmyselnú závisť. V celej veci hrá zrejme kľúčovú úlohu prezidentka SLA Janka Gantnerová, ktorá bola v minulosti veľmi úspešnou zjazdárkou. Ak závidí neúspešný úspešnému, to je vcelku zrozumiteľné, ale prečo by mal až tak závidieť úspešný úspešnému?
Nechcem sa vyjadrovať ku konkrétnym ľuďom.
.dobre, tak sa spýtam na niečo iné. Od Romaina zrejme viete, ako to funguje vo Francúzsku. Ako sa ich lyžiarska asociácia stará o svojich reprezentantov?
Tam majú už juniori zabezpečené v podstate všetko. Ich povinnosť je len zobrať si ruksak. O lyže sa im stará niekto iný, celý servis je zabezpečený. Teraz som bola na pretekoch v Rusku, kde boli pozvaní aj francúzski pretekári a prišli tam bez trénerov a celého servisu. No a hovorili mi, že až teraz pochopili, aké to je, byť reprezentantom malej krajiny, ktorý sa musí o všetko postarať sám. Že si uvedomili, akí sú vlastne rozmaznaní.
.a to im všetko platí ich lyžiarsky zväz?
Áno. Oni síce platili zväzu niečo okolo tisícpäťsto eur, ale to je v porovnaní s nákladmi na celú sezónu úplne malinká suma. A aj voči tomu sa vzbúrili, pretože nevedeli, kde tie peniaze končia. Teraz je to tak, že pretekári dávajú nejaké peniaze, ale tie idú rovno trénerom. A zo zväzu majú pretekári zabezpečené úplne všetko. Náš zväz odo mňa žiadal platiť desať percent z prémií, s čím by som nemala nijaký problém – také pravidlo naozaj existuje v niektorých krajinách. Lenže tie zväzy sa potom o pretekárov starajú a hradia im náklady počas sezóny, pretekári si už potom nemusia platiť nič. U nás to však takto nefunuje. Ja si väčšinu sezóny musím hradiť z vlastných, čiže zo sponzorských peňazí. Ak to porovnám s iným krajinami, potom mi požiadavky nášho zväzu pripadajú nezrozumiteľné. Teda, sú svojím spôsobom zrozumiteľné, ale nesmeruje mi to nikam inam, len k tým medziľudským vzťahom.
.francúzsko je v porovnaní s nami predsa len veľká krajina, takže tu by sme možno presné analógie hľadať nemali, ale ako je to napríklad v Česku? Ako vyzerá podpora štátu v prípade, povedzme, Šárky Záhrobskej?
Myslím, že tam to tiež nie je úplne najlepšie, ale Šárka má sponzorov a funguje tak, ako by som chcela fungovať aj ja. Zväz jej dá pokoj, môže si robiť, čo chce, nosiť oblečenie, aké chce. Peniaze, ktoré sú na ňu pridelené, dostane, a okrem toho už ju zväz len prihlasuje na preteky. Všetko ostatné si organizuje sama. To je presne to, čo chceme aj my, ale nám to tu nechcú umožniť.
.keď už spomíname oblečenie lyžiara, verejnosť môže mať pocit, že jadrom sporu bola práve vaša kombinéza a reklamný priestor na nej. O čo tam išlo?
Ono je to v podstate jednoduché. Mala som zmluvu so SLA, ale oni boli prví, kto ju porušil. Tým, že nedodali načas logá, ktoré tam chceli mať. A keď sa to nedodá načas, potom už sa to nedá len tak pridávať. Kombinéza hrá v súčasnom lyžovaní veľmi dôležitú úlohu. Robili sa rôzne štúdie a zistilo sa, že kombinéza robí niekedy viac ako vosk na lyžiach. A keďže dnes ide naozaj o stotiny sekundy, ktoré sa dajú získať kadečím, tak sa nijaké detaily nesmú zanedbávať. Pri kombinéze je podstatné, aby mala minimálu priepustnosť pre vzduch. Tam sa to nedá robiť tak, že si v priebehu sezóny na kombinézu pridáte nejaké nášivky.
.pretože by to menilo vlastnosti tej kombinézy?
Áno. To sa jednoducho nerobí, pretože cez tie dierky potom preniká viac vzduchu. Logá sponzorov na kombinéze sa riešia špeciálnymi spôsobmi a musí sa to robiť v dostatočnom predstihu. Firmy si dohadujú sponzoring hneď po skončení predchádzajúcej sezóny a nie až na začiatku tej novej.
.mimochodom, v tejto sezóne okrem vás bodovala vo svetovom pohári aj ďalšia naša reprezentantka, Barbara Kantorová. V tých úspešných pretekoch mala na sebe vašu kombinézu. To prečo?
Pretože jej kombinéza mala príliš veľkú priepustnosť. A to pretekára brzdí. Nestráca na tom sekundy, ale už aj dve stotiny môžu byť v dnešnom lyžovaní rozhodujúce.
.príhoda s požičanou kombinézou ukazuje prinajmenšom to, že aspoň medzi pretekármi u nás vládnu normálne vzťahy. Pomáhate niektorým našim mladým pretekárom aj tým, že nemusia trénovať osamotene, tak ako vy zo začiatku?
Trénujem s Adamom Žampom, ktorý je veľmi šikovný. Má naozaj veľký talent a môže z neho niečo byť. Aj preto s ním trénujem. Lebo je to po dlhom čase Slovák, od ktorého sa aj ja môžem niečo naučiť. Je síce odo mňa o dosť mladší, ale už ma dokáže na tréningu poraziť a tá súťaživosť nás obidvoch ťahá dopredu. Už ma dokonca začína porážať aj jeho mladší brat.
.neškrie vás to?
Nie, práveže mne sa to páči. A som rada, že spolu trénujeme aj naďalej. Myslím, že je to pozitívne pre obidve strany.
.kedy začnete s prípravou na budúcu sezónu?
Keď sa po svadbe vrátim do Francúzska, tak pomaly začnem niečo robiť. Zo začiatku asi najmä turistiku a tenis, čiže také príjemné veci. Koncom mája potom začnem s hlavnou kondičnou prípravou a v polovici júna ideme prvýkrát na lyže. V letnej príprave si v prvom rade budem musieť skonštruovať lyže, ktoré budú lepšie ako tento rok. Je to vlastne všetko len na mne a bude s tým veľa roboty. Chcem to urobiť naozaj dobre, stráviť pri testovaní veľa času a urobiť tie lyže najlepšie, ako sa len bude dať.
.a od polovice júna už plynule prechádzate do pretekárskej sezóny?
Áno, to už sa potom zastaví až v marci.
.koľko najazdíte na lyžiach v príprave?
To neviem. Ja si nepíšem tréningový denník, v ktorom by som zapisovala kilometre. Píšem si svoj vlastný špeciálny tréningový denník a čísla nie sú pre mňa až také dôležité.
.kto vám vlastne pripravuje a vedie tréningy?
Pripravujú ich Romain s tatinom. Oni pripravia plán, a potom sa ma spýtajú, či s tým súhlasím. Nakoniec sa o tom všetci traja porozprávame, dávame aj na pocity, snažíme sa zmeniť veci, ktoré v minulom roku nevyšli. V podstate to robíme všetci traja spolu.
.ide o úplne podrobný tréningový plán?
V lyžovaní sa nedá plánovať príliš podrobne, pretože veľa závisí od počasia. Či už sú to ľadovce, na ktorých začíname vo Francúzsku, alebo potom v auguste Nový Zéland, počasie môže tie plány úplne zmeniť. Z troch týždňov môže byť pekné počasie sedem dní, alebo celý čas, a to nedokážete ovplyvniť. Môžeme mať napríklad plán na Nový Zéland, že budeme vždy tri dni trénovať, a potom bude deň voľna, ale v skutočnosti to tak nikdy nie je. Čiže vždy je to len približný plán, ktorý sa potom mení.
.trénujete a pretekáte v rôznych strediskách, na rôznych tratiach. Aké trate vám vyhovujú najviac?
Každý slalom je iný. V každom je iné postavenie trate, každý je na inom kopci, na inom povrchu. Ťažko povedať, čo mi z toho vyhovuje najviac, ale mojou silnou stránkou sú roviny, čiže nie príliš strmé kopce.
.a ako je to s postavením bránok? Hrá nejakú úlohu to, či sa daná bránka ide z pravej, alebo z ľavej strany? V mnohých športoch je jasný rozdiel medzi pravákmi a ľavákmi. Hrá to nejakú úlohu aj v slalome?
Áno, napríklad ja mám lepší oblúk doprava, keď stojím na vonkajšej ľavej lyži.
.to znamená, že potom viac trénujete pravú nohu?
Nie, to už je prosto tak.
.dobre, ak teda v lete pôjde všetko tak, ako má, nastúpite do novej sezóny s pomerne vysokými ambíciami. Budete pretekať opäť za Slovensko? Nestane sa z vás po svadbe Francúzka?
Asi o francúzske občianstvo požiadam, ale nič to nezmení na tom, že pretekať budem za Slovensko. O občianstvo požiadam kvôli deťom. Deti budú Francúzi a bolo by čudné, keby som aj ja nemala rovnaké občianstvo.
.kedy plánujete skončiť s lyžovaním a mať deti?
Asi až o štyri roky. Určite chcem ísť na olympiádu do Soči, ak zostanem zdravá, a potom som si povedala, že ešte by som zostala do majstrovstiev sveta v nasledujúcom roku. To je asi môj limit, pokiaľ by som chcela ísť. A potom chcem mať deti. Určite.
Veronika Zuzulová/
Slovenská reprezentantka v zjazdovom lyžovaní, špecialistka na slalom. Juniorská majsterka sveta (2002) a halová majsterka Európy (2010). Dvojnásobná víťazka európskeho pohára v slalome.V svetovom pohári preteká od roku 2001, v prvej sezóne ešte nebodovala, ale v nasledujúcej už skončila v slalome na celkovom 23. mieste. Jej doteraz najväčším úspechom v svetovom pohári je celkové tretie miesto v slalome v roku 2008. Doteraz sa jej nepodarilo vyhrať ani jedny preteky svetového pohára, ale šesťkrát skončila na druhom a sedemkrát na treťom mieste. Na olympiáde vo Vancouveri skončila v slalome na desiatom mieste.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.