Prenasledovanie obetí domáceho násilia, s akým sa stretla aj Zuzana Dzivá, nie je na Slovensku nič výnimočné. Zatiaľ síce nie sú k dispozícii žiadne štatistiky: podľa bývalej poslankyne parlamentu Edity Pfundtner (Most-Híd) je však u nás zrejme podobná situácia ako v Česku, kde sa stretla s tzv. nebezpečným prenasledovaním každá štvrtá žena. „Pre obete je to obrovská psychická záťaž. Denne žijú v strachu o život, pričom až donedávna boli úplne bezmocné,” hovorí Edita Pfundtner.
.policajti: dajte ho zbiť
Bývalá poslankyňa s tým má aj osobnú skúsenosť. Keď bývalý partner jej príbuznej psychicky neuniesol rozvod, urobil jej zo života peklo. Večer postával pod jej balkónom, poškodil jej auto, keď z neho odmontoval evidenčné číslo. Inokedy jej do zámky na dverách napchal rôzne predmety, aby sa nemohla dostať domov. „Obťažoval aj jej rodičov, súrodencov či kolegov. Aj ja som zažila zopár nepríjemných telefonátov. Predchádzajúcu partnerku vyštval zo Slovenska,” spomína Edita Pfundtner.
V tomto prípade sa, našťastie, nič nestalo, keďže spomínaný človek si neskôr našiel prácu v zahraničí. Editu Pfundtner však sklamal prístup polície, ktorú jej príbuzná pravidelne kontaktovala. „Vnímali to ako jej subjektívny pocit, ktorý si má vyriešiť s partnerom doma. Dokonca dostala od policajtov aj dobrú radu, že ho má dať zbiť.” Keď im policajti povedali, že jeho správanie môžu vyhodnotiť maximálne ako priestupok, Edita Pfundtner sa rozhodla, že to presadí do zákona ako trestný čin.
.ťažké dokazovanie
Nebezpečné prenasledovanie je pritom už dlhšie trestné takmer vo všetkých okolitých krajinách – vrátane Rakúska či Nemecka, majú ho aj v USA. Od septembra 2011 tak aj na Slovensku platí, že ak vás niekto neustále kontaktuje, obťažuje či obmedzuje, môže byť odsúdený až na jeden rok väzenia. Nemusí vás pritom napadnúť fyzicky, stačí hrozba a sledovanie. „Podporili to poslanci zo všetkých klubov vrátane Smeru,” hovorí Edita Pfundtner.
Problém je však s dokazovaním. Obeť totiž musí mať svedkov alebo si nahrávať telefonáty, ukladať esemesky či maily, prípadne si natočiť útočníka na video. Dá sa to však aj obísť, keď nepoužíva vlastný telefón, volá z pevnej linky, z búdky a podobne. Policajti musia byť navyše zdatnými psychológmi, aby vedeli odhadnúť závažnosť konania – či napríklad nejde len o výmysly psychicky labilného človeka.
.podcenili situáciu?
Edita Pfundtner je však presvedčená, že v prípade Zuzany Dzivej podcenili situáciu.„Myslím si, že o tomto trestnom čine ani nevedeli.” Policajný prezident Jaroslav Spišiak nesúhlasí. „Toto ustanovenie si vyžiadala prax, keďže policajti boli denne konfrontovaní so vzťahovými problémami. Nie každý z nich si však uvedomuje, čo je jeho úlohou.”
Doteraz to totiž fungovalo tak, že policajti robili len to, čo od nich vyžadovali nadriadení. „Aj preto som zaviedol nový systém hodnotenia, aby nekonali ako roboti, ale iniciatívne vymýšľali také konštrukcie, aby ľuďom pomohli,” dodal Spišiak. V prípade Zuzany Dzivej však zostalo všetko po starom: policajti konali len vtedy, keď dostali pokyn zhora.
.policajti: dajte ho zbiť
Bývalá poslankyňa s tým má aj osobnú skúsenosť. Keď bývalý partner jej príbuznej psychicky neuniesol rozvod, urobil jej zo života peklo. Večer postával pod jej balkónom, poškodil jej auto, keď z neho odmontoval evidenčné číslo. Inokedy jej do zámky na dverách napchal rôzne predmety, aby sa nemohla dostať domov. „Obťažoval aj jej rodičov, súrodencov či kolegov. Aj ja som zažila zopár nepríjemných telefonátov. Predchádzajúcu partnerku vyštval zo Slovenska,” spomína Edita Pfundtner.
V tomto prípade sa, našťastie, nič nestalo, keďže spomínaný človek si neskôr našiel prácu v zahraničí. Editu Pfundtner však sklamal prístup polície, ktorú jej príbuzná pravidelne kontaktovala. „Vnímali to ako jej subjektívny pocit, ktorý si má vyriešiť s partnerom doma. Dokonca dostala od policajtov aj dobrú radu, že ho má dať zbiť.” Keď im policajti povedali, že jeho správanie môžu vyhodnotiť maximálne ako priestupok, Edita Pfundtner sa rozhodla, že to presadí do zákona ako trestný čin.
.ťažké dokazovanie
Nebezpečné prenasledovanie je pritom už dlhšie trestné takmer vo všetkých okolitých krajinách – vrátane Rakúska či Nemecka, majú ho aj v USA. Od septembra 2011 tak aj na Slovensku platí, že ak vás niekto neustále kontaktuje, obťažuje či obmedzuje, môže byť odsúdený až na jeden rok väzenia. Nemusí vás pritom napadnúť fyzicky, stačí hrozba a sledovanie. „Podporili to poslanci zo všetkých klubov vrátane Smeru,” hovorí Edita Pfundtner.
Problém je však s dokazovaním. Obeť totiž musí mať svedkov alebo si nahrávať telefonáty, ukladať esemesky či maily, prípadne si natočiť útočníka na video. Dá sa to však aj obísť, keď nepoužíva vlastný telefón, volá z pevnej linky, z búdky a podobne. Policajti musia byť navyše zdatnými psychológmi, aby vedeli odhadnúť závažnosť konania – či napríklad nejde len o výmysly psychicky labilného človeka.
.podcenili situáciu?
Edita Pfundtner je však presvedčená, že v prípade Zuzany Dzivej podcenili situáciu.„Myslím si, že o tomto trestnom čine ani nevedeli.” Policajný prezident Jaroslav Spišiak nesúhlasí. „Toto ustanovenie si vyžiadala prax, keďže policajti boli denne konfrontovaní so vzťahovými problémami. Nie každý z nich si však uvedomuje, čo je jeho úlohou.”
Doteraz to totiž fungovalo tak, že policajti robili len to, čo od nich vyžadovali nadriadení. „Aj preto som zaviedol nový systém hodnotenia, aby nekonali ako roboti, ale iniciatívne vymýšľali také konštrukcie, aby ľuďom pomohli,” dodal Spišiak. V prípade Zuzany Dzivej však zostalo všetko po starom: policajti konali len vtedy, keď dostali pokyn zhora.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.