Bol nádejou mnohých, pre ktorých je pravdou imidž. Na takých vždy pôsobil ako celkom sympatický minister. V primálo estetickej vláde si dovolil dlhšie vlasy, v priveľmi socialistickej strane sa mu nehnusilo podnikanie, v nacionalistickej koalícii nenapádal našich Maďarov a dokonca ani Rómov. Fajn chalan.
Trochu horšie to bolo vždy, keď imidž ustúpil realite.
Smer napríklad zakladal s takým predsedom, ktorý si nevšimol November 1989. Neprekážalo mu to, pretože politiku bral od začiatku len ako cestu k podnikateľskému úspechu, nie ako spor myšlienok a už vôbec nie ako arénu základnej poctivosti. Toto však dlho úspešne tajil.
Jeho najbližším spojencom bola vždy Marylin B., ale keď ju v jeho strane nevkusne odkopli, neprotestoval. Nemal prečo. Aj spojencov bral vždy len ako čosi účelové, žiaden priateľ mu nestál za ohrozenie vlastnej kariéry. Ani ona. Aj toto sa mu dlho darilo zastierať.
Ešte viac o sebe prezradil, keď sa stal ministrom.
Za hovorcu si vybral novinára, ktorý raňajkoval v Elektre a mediálne vystrájal v Ruskovej Markíze – napríklad vtedy, keď dal priestor supermafiánovi, ktorý má na krku už takmer nespočetné obvinenia z brutálnych vrážd. Neprekážalo.
Svoj charakter nechtiac ukázal aj vtedy, keď dostal milú radu vymeniť Spišiaka, pretože ten vedel priveľa o Slotovi a Mečiarovi. Najprv sa toho trochu vyľakal, pretože sa mu nechcelo byť bábkovým ministrom tých dvoch. Ale napokon to urobil. Radšej bábka, ako nič. Čo tam po dôvere ľudí v štát?
Odvtedy sa povesť polície znovu kazí. Pre veľké fauly, akými bolo spektakulárne zatknutie Reháka s Valkom, ale aj pre nebadané návraty nehodných ľudí do okresných štruktúr. Koalícia si žiada svoje, a on tomu bráni len keď ho to nič nestojí.
Ale úplne najviac sme sa o sympatickom ministrovi vnútra dozvedeli vďaka dievčine, ktorá sa nezľakla ani bezcitnej koalície, ani oklamanej väčšiny národa, ani moci štátu. Ona, bezmocná Hedviga, nám všetkým mocne ukázala, aký nebezpečný klam je skrytý v imidži Roberta Kaliňáka. Mnohí tomu dlho neverili, ale dnes je to už jasné – tento minister nehovoril pravdu o tom, ako si sama zalepila obálku s dokladmi, a nehovoril pravdu ani o tom, ako je na nej umiestnená znovu nalepená známka. Aj týmito lžami pomohol vytvoriť dojem, že Hedviga nás všetkých chladnokrvne klame. Kruto jej tým ublížil.
.týždeň nie je priateľom častých odvolávaní ministrov. Vláda, ktorá získala dôveru voličov, má vládnuť, a nie opakovane brániť samú seba. Ani v prípade Roberta Kaliňáka neprahneme po jeho odvolávaní. Sme za omnoho čestnejší postup – minister vnútra má po nekonečnej blamáži pri vyšetrovaní útoku na jedného z občanov tohto štátu konať sám. Po tom, ako sa zapojil do mediálneho lynču jedného z občanov tohto štátu, a ukázalo sa, že nehovoril pravdu, mu už nemôžeme veriť. A keďže dôveru považujeme na jeho poste za kľúčovú, mal by odstúpiť.
.štefan Hríb
Trochu horšie to bolo vždy, keď imidž ustúpil realite.
Smer napríklad zakladal s takým predsedom, ktorý si nevšimol November 1989. Neprekážalo mu to, pretože politiku bral od začiatku len ako cestu k podnikateľskému úspechu, nie ako spor myšlienok a už vôbec nie ako arénu základnej poctivosti. Toto však dlho úspešne tajil.
Jeho najbližším spojencom bola vždy Marylin B., ale keď ju v jeho strane nevkusne odkopli, neprotestoval. Nemal prečo. Aj spojencov bral vždy len ako čosi účelové, žiaden priateľ mu nestál za ohrozenie vlastnej kariéry. Ani ona. Aj toto sa mu dlho darilo zastierať.
Ešte viac o sebe prezradil, keď sa stal ministrom.
Za hovorcu si vybral novinára, ktorý raňajkoval v Elektre a mediálne vystrájal v Ruskovej Markíze – napríklad vtedy, keď dal priestor supermafiánovi, ktorý má na krku už takmer nespočetné obvinenia z brutálnych vrážd. Neprekážalo.
Svoj charakter nechtiac ukázal aj vtedy, keď dostal milú radu vymeniť Spišiaka, pretože ten vedel priveľa o Slotovi a Mečiarovi. Najprv sa toho trochu vyľakal, pretože sa mu nechcelo byť bábkovým ministrom tých dvoch. Ale napokon to urobil. Radšej bábka, ako nič. Čo tam po dôvere ľudí v štát?
Odvtedy sa povesť polície znovu kazí. Pre veľké fauly, akými bolo spektakulárne zatknutie Reháka s Valkom, ale aj pre nebadané návraty nehodných ľudí do okresných štruktúr. Koalícia si žiada svoje, a on tomu bráni len keď ho to nič nestojí.
Ale úplne najviac sme sa o sympatickom ministrovi vnútra dozvedeli vďaka dievčine, ktorá sa nezľakla ani bezcitnej koalície, ani oklamanej väčšiny národa, ani moci štátu. Ona, bezmocná Hedviga, nám všetkým mocne ukázala, aký nebezpečný klam je skrytý v imidži Roberta Kaliňáka. Mnohí tomu dlho neverili, ale dnes je to už jasné – tento minister nehovoril pravdu o tom, ako si sama zalepila obálku s dokladmi, a nehovoril pravdu ani o tom, ako je na nej umiestnená znovu nalepená známka. Aj týmito lžami pomohol vytvoriť dojem, že Hedviga nás všetkých chladnokrvne klame. Kruto jej tým ublížil.
.týždeň nie je priateľom častých odvolávaní ministrov. Vláda, ktorá získala dôveru voličov, má vládnuť, a nie opakovane brániť samú seba. Ani v prípade Roberta Kaliňáka neprahneme po jeho odvolávaní. Sme za omnoho čestnejší postup – minister vnútra má po nekonečnej blamáži pri vyšetrovaní útoku na jedného z občanov tohto štátu konať sám. Po tom, ako sa zapojil do mediálneho lynču jedného z občanov tohto štátu, a ukázalo sa, že nehovoril pravdu, mu už nemôžeme veriť. A keďže dôveru považujeme na jeho poste za kľúčovú, mal by odstúpiť.
.štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.