.ako si sa dostal k hudbe Pražského výběru?
Pre mňa underground nebol o tom, že niekto do niečoho len tak mláti. Ja som chcel, aby hudba Karpatských chrbátov bola náročnejšia, ale zároveň aby mala jednoduché bláznivé texty, ktoré by ju vyvážili. Karpatské chrbáty vznikli v roku 1982, no vtedy sme sa ešte volali Veget. Hrali sme underground, ale vôbec sme netušili, že to, čo hráme, je underground. Na Slovensku sme však boli s týmto druhom hudby úplne osamotení. Raz som šiel na chatu, kde niekto pustil Pražský výběr. Zrazu som počul kapelu, ktorá bola veľmi podobne „nastrelená“ ako my. Dokonca mali kostýmy ako my a používali aj podobné hudobné postupy, len oni ich, na rozdiel od nás, hrali dokonale. Bol som strašne šťastný. Akoby mi dal niekto razítko, že to, čo robí naša kapela, je správne. Keď som počul Straku v hrsti, behal mi mráz po chrbte. Dodnes je to jeden z mojich najväčších hudobných zážitkov a po rokoch ma stále rovnako baví.
.keď sa presunieme do súčasnosti, vidím ťa na pódiu s Michaelom Kocábom. Prišlo mi to ako úplne logické, že práve Kocáb hrá s Karpatskými chrbátmi. Ako došlo k vašej spolupráci?
Nebolo to zo dňa na deň. Ja som taký, že keď chcem niečo mať, tak to chcem hneď teraz. Môžu za to Vrbovské vetry. Vždy som tam pozýval kapely, ktoré mám rád, a nie že zavoláme tých a tých a príde veľa ľudí. Nie, zavoláme tých, ktorých moje srdce volá! Boli tam Buty alebo Laura, samozrejme, chcel som aj Pražský výběr. Lenže ten sa rozpadol, tak som chcel Pražský výběr II., ale austrálsky gitarista, ktorý s nimi hrával, nedostal dva mesiace pred Vetrami vízum, a tak z toho nič nebolo. Na ďalší rok som vyslal signál do Prahy, že by bolo perfektné, keby si Kocáb s nami zaspieval nejakú pesničku. Súhlasil, dokonca si vybral skladbu Človek bez talentu, ale na Vetry opäť neprišiel, pretože ako minister musel odletieť do Bruselu. Takže zasa nič. Mňa to ale nebolelo, malo to tak byť. Akcia Karpatské chrbáty a Kocáb bola pôvodne dohodnutá na tohtoročné Vetry, pretože na jeseň minulého roka som sa sa stretol s Michaelom v Prahe. Dal som mu naše cédečká, ktoré sa mu veľmi páčili a dohodli sme sa, že nacvičíme viac piesní a že si zaspieva aj na našom novom albume. Bolo to nádherné stretnutie, dokonca som od neho dostal do daru rumba gule, na ktorých hrá ešte v starom klipe Olda je přítel můj. Lenže, čo sa nestalo. V decembri zomrel Václav Havel a Miško Kaščák, ktorý vedel o našej komunikácii s Michaelom, nás s Kocábom pozval, aby sme si spolu zahrali na spomienkovom koncerte na počesť Václava Havla v Bratislave. Nacvičili sme štyri veci od Pražského výběru, ale s Michaelom sme sa prvýkrát stretli až na pódiu. Splnil sa nám sen. Keď sme nedávno hrali spolu v Prahe, už sme tam na pódiu nestáli ako dvaja neznámi ľudia, ale ako kamaráti. Bol to fantastický koncert, nikdy predtým som nevidel Michaela takého šťastného.
.aké máte ďalšie plány?
S pôvodným Pražským výběrom sme spolu hrali v PKO, krátko predtým, ako sa rozpadli. Vtedy som si nedovolil prekročiť prach ich šatne a dnes nám spieva na našom novom CD, ktoré sa volá Veget, tak ako sme sa volali na začiatku. Nebránil sa, že by zaspieval aj viac skladieb, ale nakoniec účinkuje v dvoch. Aj keby spieval v jednej, bol by som šťastný. Teším sa, ako si spolu zahráme spolu na tohtoročnej Pohode a Vrbovských vetroch. Dúfam, že tých spoločných akcií bude ešte viac. Karpatské chrbáty existujú už tridsať rokov a až teraz mám pocit, že konečne zbierame ovocie. Spokojný som!
Pre mňa underground nebol o tom, že niekto do niečoho len tak mláti. Ja som chcel, aby hudba Karpatských chrbátov bola náročnejšia, ale zároveň aby mala jednoduché bláznivé texty, ktoré by ju vyvážili. Karpatské chrbáty vznikli v roku 1982, no vtedy sme sa ešte volali Veget. Hrali sme underground, ale vôbec sme netušili, že to, čo hráme, je underground. Na Slovensku sme však boli s týmto druhom hudby úplne osamotení. Raz som šiel na chatu, kde niekto pustil Pražský výběr. Zrazu som počul kapelu, ktorá bola veľmi podobne „nastrelená“ ako my. Dokonca mali kostýmy ako my a používali aj podobné hudobné postupy, len oni ich, na rozdiel od nás, hrali dokonale. Bol som strašne šťastný. Akoby mi dal niekto razítko, že to, čo robí naša kapela, je správne. Keď som počul Straku v hrsti, behal mi mráz po chrbte. Dodnes je to jeden z mojich najväčších hudobných zážitkov a po rokoch ma stále rovnako baví.
.keď sa presunieme do súčasnosti, vidím ťa na pódiu s Michaelom Kocábom. Prišlo mi to ako úplne logické, že práve Kocáb hrá s Karpatskými chrbátmi. Ako došlo k vašej spolupráci?
Nebolo to zo dňa na deň. Ja som taký, že keď chcem niečo mať, tak to chcem hneď teraz. Môžu za to Vrbovské vetry. Vždy som tam pozýval kapely, ktoré mám rád, a nie že zavoláme tých a tých a príde veľa ľudí. Nie, zavoláme tých, ktorých moje srdce volá! Boli tam Buty alebo Laura, samozrejme, chcel som aj Pražský výběr. Lenže ten sa rozpadol, tak som chcel Pražský výběr II., ale austrálsky gitarista, ktorý s nimi hrával, nedostal dva mesiace pred Vetrami vízum, a tak z toho nič nebolo. Na ďalší rok som vyslal signál do Prahy, že by bolo perfektné, keby si Kocáb s nami zaspieval nejakú pesničku. Súhlasil, dokonca si vybral skladbu Človek bez talentu, ale na Vetry opäť neprišiel, pretože ako minister musel odletieť do Bruselu. Takže zasa nič. Mňa to ale nebolelo, malo to tak byť. Akcia Karpatské chrbáty a Kocáb bola pôvodne dohodnutá na tohtoročné Vetry, pretože na jeseň minulého roka som sa sa stretol s Michaelom v Prahe. Dal som mu naše cédečká, ktoré sa mu veľmi páčili a dohodli sme sa, že nacvičíme viac piesní a že si zaspieva aj na našom novom albume. Bolo to nádherné stretnutie, dokonca som od neho dostal do daru rumba gule, na ktorých hrá ešte v starom klipe Olda je přítel můj. Lenže, čo sa nestalo. V decembri zomrel Václav Havel a Miško Kaščák, ktorý vedel o našej komunikácii s Michaelom, nás s Kocábom pozval, aby sme si spolu zahrali na spomienkovom koncerte na počesť Václava Havla v Bratislave. Nacvičili sme štyri veci od Pražského výběru, ale s Michaelom sme sa prvýkrát stretli až na pódiu. Splnil sa nám sen. Keď sme nedávno hrali spolu v Prahe, už sme tam na pódiu nestáli ako dvaja neznámi ľudia, ale ako kamaráti. Bol to fantastický koncert, nikdy predtým som nevidel Michaela takého šťastného.
.aké máte ďalšie plány?
S pôvodným Pražským výběrom sme spolu hrali v PKO, krátko predtým, ako sa rozpadli. Vtedy som si nedovolil prekročiť prach ich šatne a dnes nám spieva na našom novom CD, ktoré sa volá Veget, tak ako sme sa volali na začiatku. Nebránil sa, že by zaspieval aj viac skladieb, ale nakoniec účinkuje v dvoch. Aj keby spieval v jednej, bol by som šťastný. Teším sa, ako si spolu zahráme spolu na tohtoročnej Pohode a Vrbovských vetroch. Dúfam, že tých spoločných akcií bude ešte viac. Karpatské chrbáty existujú už tridsať rokov a až teraz mám pocit, že konečne zbierame ovocie. Spokojný som!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.