.finančná kríza otriasla dôverou ľudí v náš súčasný hospodársky systém, no svoju dávku kritiky si odniesla aj veda, ktorá sa ekonomikou zaoberá. Ako je možné, že lampy svietia, autá idú a mikrovlnky zohrievajú jedlo, kým hlavný prúd ekonómie nie je schopný predvídať spoľahlivo krízy ani mnohé iné javy?
.zjednodušené predpoklady
Tomáš Sedláček je jedným z mediálne najznámejších českých ekonómov. Vyjadruje sa zrozumiteľne a s (dô)vtipom, pričom jeho komentáre aktuálneho diania bývajú prešpikované analógiami z oblasti filozofie, mytológie či náboženstva. Pred tromi rokmi mu vyšiel bestseller Ekonomie dobra a zla, ktorý bol medzičasom preložený aj do angličtiny. Už tam kriticky rozoberal prílišnú závislosť ekonómie od matematického modelovania.
Jeho kolega David Orrell súhlasí s jeho kritickým pohľadom. Vo svojej nedávno vydanej knihe Economyths (Ekonomýty) objasňuje, ako ekonómovia kedysi začali pri skúmaní spoločenských javov používať podobné matematické nástroje, s akými fyzika veľmi úspešne dokázala vysvetliť prírodné javy. A prečo to nedopadlo v prípade ekonómie najlepšie.
Obaja autori tieto pohľady približujú čitateľovi aj v ich novej spoločnej knižke. Problém je, že hospodársky organizmus je nelineárny a omnoho komplexnejší ako neživá príroda. Je to takzvaný emergentný systém. To znamená, že z interakcií miliónov trhových hráčov, ktorí sa riadia pomerne jednoduchými pravidlami, vznikajú ohromne komplexné útvary – vzájomne závislé firmy rôznych veľkostí a zamerania, tvorené prepojenými jednotlivcami, z ktorých každý niečo predáva a niečo kupuje.
Aby ekonomickí modelári obišli túto komplexnosť, postavili svoju vedu na niekoľkých zjednodušujúcich predpokladoch, ktoré možno dosadiť do rovníc a vzorcov. Už dnes majú mnohé z nich silu nespochybniteľných „článkov viery“. Autori tvrdia, že každá viera (aj viera v ekonómiu) sa opiera o určité mýty. A provokatívne dodávajú, že posledná kríza nebola dosť tvrdá nato, aby sme sa ich vzdali. Stále napríklad chceme rast HDP dosahovať prostredníctvom zadlžovania. Z niektorých umelých ukazovateľov si robíme modly, no nevieme poriadne, ako vyčísliť ekologické súvislosti, krásu alebo obyčajné šťastie.
.výzvy pre ekonómiu
Sedláček si všíma, že tvrdé čísla, tváriace sa ako fakty, vždy potierajú mäkké nevyčísliteľné hodnoty: „Pritom pravda nie je v čísle alebo v modeli, ale v kontexte, teda v mäkkom okolí.“ Táto posadnutosť číslami je však pochopiteľná, keďže manažéri chcú mať svoje rozhodnutia podložené faktmi, aj keď tie sú v skutočnosti iluzórne. O mnohých mýtoch vieme, že nie sú pravdivé, no držíme sa ich, pretože nič lepšie nemáme. Menej by tu preto bolo viac. Orrell hovorí, že potrebujeme viac pokory, pripustenie väčšej neistoty a jej dobré pochopenie. Nevyčíta ekonómom, že nevedeli predpovedať krízu, pretože to považuje a priori za nemožné. Vyčíta im, že ju umožnili vytváraním falošného pocitu istoty. Orrell a Sedláček však načrtávajú aj možné východiská pre ekonómiu, ktoré spočívajú v preberaní nových poznatkov biológie či psychológie.
V závere autori tvrdia, že zjednodušujúce matematické modelovanie v ekonómii prežíva, pretože poskytuje sofistikovane sa tváriacu legitimáciu pre moc, postavenie a rozprávkové zisky najbohatších svetových finančníkov. Autori majú na mysli vzájomne prepletený korupčný kartel veľkého biznisu a veľkej vlády s finančnými inštitúciami, ktoré štáty obdarili výsadami, takže dnes narástli do rozmerov, keď sú „príliš veľké, než aby ich daňovník nechal padnúť“. Kniha Soumrak homo economicus sa dá zhltnúť za jedno popoludnie. Navyše je písaná formou rozhovoru, ktorý svojimi otázkami rozdúchava novinár Roman Chlupatý. Takže čitateľ nemá pocit, že číta zložité akademické pojednanie. Skôr si pripadá, akoby bol na pive s tromi bystrými ľuďmi.
Roman Chlupatý, Tomáš Sedláček, David Orrell: Soumrak homo economicus, vyd. 65. pole, Praha 2012.
.zjednodušené predpoklady
Tomáš Sedláček je jedným z mediálne najznámejších českých ekonómov. Vyjadruje sa zrozumiteľne a s (dô)vtipom, pričom jeho komentáre aktuálneho diania bývajú prešpikované analógiami z oblasti filozofie, mytológie či náboženstva. Pred tromi rokmi mu vyšiel bestseller Ekonomie dobra a zla, ktorý bol medzičasom preložený aj do angličtiny. Už tam kriticky rozoberal prílišnú závislosť ekonómie od matematického modelovania.
Jeho kolega David Orrell súhlasí s jeho kritickým pohľadom. Vo svojej nedávno vydanej knihe Economyths (Ekonomýty) objasňuje, ako ekonómovia kedysi začali pri skúmaní spoločenských javov používať podobné matematické nástroje, s akými fyzika veľmi úspešne dokázala vysvetliť prírodné javy. A prečo to nedopadlo v prípade ekonómie najlepšie.
Obaja autori tieto pohľady približujú čitateľovi aj v ich novej spoločnej knižke. Problém je, že hospodársky organizmus je nelineárny a omnoho komplexnejší ako neživá príroda. Je to takzvaný emergentný systém. To znamená, že z interakcií miliónov trhových hráčov, ktorí sa riadia pomerne jednoduchými pravidlami, vznikajú ohromne komplexné útvary – vzájomne závislé firmy rôznych veľkostí a zamerania, tvorené prepojenými jednotlivcami, z ktorých každý niečo predáva a niečo kupuje.
Aby ekonomickí modelári obišli túto komplexnosť, postavili svoju vedu na niekoľkých zjednodušujúcich predpokladoch, ktoré možno dosadiť do rovníc a vzorcov. Už dnes majú mnohé z nich silu nespochybniteľných „článkov viery“. Autori tvrdia, že každá viera (aj viera v ekonómiu) sa opiera o určité mýty. A provokatívne dodávajú, že posledná kríza nebola dosť tvrdá nato, aby sme sa ich vzdali. Stále napríklad chceme rast HDP dosahovať prostredníctvom zadlžovania. Z niektorých umelých ukazovateľov si robíme modly, no nevieme poriadne, ako vyčísliť ekologické súvislosti, krásu alebo obyčajné šťastie.
.výzvy pre ekonómiu
Sedláček si všíma, že tvrdé čísla, tváriace sa ako fakty, vždy potierajú mäkké nevyčísliteľné hodnoty: „Pritom pravda nie je v čísle alebo v modeli, ale v kontexte, teda v mäkkom okolí.“ Táto posadnutosť číslami je však pochopiteľná, keďže manažéri chcú mať svoje rozhodnutia podložené faktmi, aj keď tie sú v skutočnosti iluzórne. O mnohých mýtoch vieme, že nie sú pravdivé, no držíme sa ich, pretože nič lepšie nemáme. Menej by tu preto bolo viac. Orrell hovorí, že potrebujeme viac pokory, pripustenie väčšej neistoty a jej dobré pochopenie. Nevyčíta ekonómom, že nevedeli predpovedať krízu, pretože to považuje a priori za nemožné. Vyčíta im, že ju umožnili vytváraním falošného pocitu istoty. Orrell a Sedláček však načrtávajú aj možné východiská pre ekonómiu, ktoré spočívajú v preberaní nových poznatkov biológie či psychológie.
V závere autori tvrdia, že zjednodušujúce matematické modelovanie v ekonómii prežíva, pretože poskytuje sofistikovane sa tváriacu legitimáciu pre moc, postavenie a rozprávkové zisky najbohatších svetových finančníkov. Autori majú na mysli vzájomne prepletený korupčný kartel veľkého biznisu a veľkej vlády s finančnými inštitúciami, ktoré štáty obdarili výsadami, takže dnes narástli do rozmerov, keď sú „príliš veľké, než aby ich daňovník nechal padnúť“. Kniha Soumrak homo economicus sa dá zhltnúť za jedno popoludnie. Navyše je písaná formou rozhovoru, ktorý svojimi otázkami rozdúchava novinár Roman Chlupatý. Takže čitateľ nemá pocit, že číta zložité akademické pojednanie. Skôr si pripadá, akoby bol na pive s tromi bystrými ľuďmi.
Roman Chlupatý, Tomáš Sedláček, David Orrell: Soumrak homo economicus, vyd. 65. pole, Praha 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.