Najbližší koniec sveta bude 21. decembra 2012. Iná, o čosi menej vzrušujúca verzia tohto tvrdenia, hovorí, že na tento dátum pripadá koniec mayského kalendára.
Mayovia mali v skutočnosti až tri kalendáre – civilný haab, posvätný tzolkin a takzvaný dlhý kalendár. Z hľadiska bežného života boli pre Mayov dôležité najmä prvé dva, z hľadiska konca sveta je pre nás zaujímavý najmä ten tretí.
Civilný mayský kalendár bol celkom obyčajný – rok v ňom mal 365 dní a hádam jediné zaujímavé na ňom bolo to, že 5 dní v ňom považovali za explicitne zlé dni. Dôvodom bola zrejme mayská dvadsiatková sústava, vďaka ktorej mal mayský mesiac 20 dní a do jedného roka sa tak zmestilo 18 mesiacov, pričom 5 dní ostalo navyše. A čo dobrého sa už len dá čakať od takýchto nezaradených dní?
Posvätný kalendár nemal podobné nepríjemnosti. Jeho rok mal 260 dní, čiže 13 mesiacov po 20 dní. Takýto 260-dňový rok bol typický pre stredoamerické civilizácie a jeho pôvod nie je dodnes celkom jasný. Podľa jednej z hypotéz je odvodený od priemernej dĺžky tehotenstva meranej od prvej vynechanej menštruácie (poznámka: my meriame dĺžku tehotenstva od poslednej nevynechanej menštruácie, a tá je okolo 280 dní).
Podľa inej zaujímavej hypotézy pochádza 260-dňový rok od Olmekov, ktorí žili v oblasti 15. stupňa severnej zemepisnej šírky, na ktorej je Slnko v nadhlavníku dvakrát za slnečný rok, pričom interval medzi týmito dvoma udalosťami je práve 260 dní.
Kombináciou obyčajného a posvätného kalendára vznikol 52-ročný cyklus, v ktorého rámci bol každý deň jednoznačne určený kombináciou dátumov v rámci oboch kalendárov, a to aj bez udania roku. Keďže dĺžka ľudského života v tých časoch zrejme nepresahovala 52 rokov, kombinácia týchto dvoch kalendárov úplne postačovala na všetky praktické účely.
Na určovanie dní v dlhšom časovom horizonte používali Mayovia svoj tretí – dlhý kalendár. Základnou jednotkou bol jeden deň, ďalšou 20-dňový winal, potom 18-winalový tun, ďalej 20-tunový katun a napokon 20-katunový bantun. Letopočet bol určený piatimi číslami, ktoré udávali počet bantunov, katunov, tunov, winalov a dní od začiatku mayského letopočtu. Najvyšším dátumom je 13.0.0.0.0 a podľa všeobecne prijatej synchronizácie mayského a gregoriánskeho kalendára zodpovedá tento dátum práve 21. decembru 2012. No a čo dobrého sa už len dá čakať od takéhoto dátumu?
Takže sa môžeme tak príjemne báť, ako to už len my ľudia vieme, a vymýšľať si, čo všetko sa v tento deň stane. A čo ak sa nestane nič? Nevadí, počkáme tri dni a budeme sa tešiť z darčekov.
.martin Mojžiš
Mayovia mali v skutočnosti až tri kalendáre – civilný haab, posvätný tzolkin a takzvaný dlhý kalendár. Z hľadiska bežného života boli pre Mayov dôležité najmä prvé dva, z hľadiska konca sveta je pre nás zaujímavý najmä ten tretí.
Civilný mayský kalendár bol celkom obyčajný – rok v ňom mal 365 dní a hádam jediné zaujímavé na ňom bolo to, že 5 dní v ňom považovali za explicitne zlé dni. Dôvodom bola zrejme mayská dvadsiatková sústava, vďaka ktorej mal mayský mesiac 20 dní a do jedného roka sa tak zmestilo 18 mesiacov, pričom 5 dní ostalo navyše. A čo dobrého sa už len dá čakať od takýchto nezaradených dní?
Posvätný kalendár nemal podobné nepríjemnosti. Jeho rok mal 260 dní, čiže 13 mesiacov po 20 dní. Takýto 260-dňový rok bol typický pre stredoamerické civilizácie a jeho pôvod nie je dodnes celkom jasný. Podľa jednej z hypotéz je odvodený od priemernej dĺžky tehotenstva meranej od prvej vynechanej menštruácie (poznámka: my meriame dĺžku tehotenstva od poslednej nevynechanej menštruácie, a tá je okolo 280 dní).
Podľa inej zaujímavej hypotézy pochádza 260-dňový rok od Olmekov, ktorí žili v oblasti 15. stupňa severnej zemepisnej šírky, na ktorej je Slnko v nadhlavníku dvakrát za slnečný rok, pričom interval medzi týmito dvoma udalosťami je práve 260 dní.
Kombináciou obyčajného a posvätného kalendára vznikol 52-ročný cyklus, v ktorého rámci bol každý deň jednoznačne určený kombináciou dátumov v rámci oboch kalendárov, a to aj bez udania roku. Keďže dĺžka ľudského života v tých časoch zrejme nepresahovala 52 rokov, kombinácia týchto dvoch kalendárov úplne postačovala na všetky praktické účely.
Na určovanie dní v dlhšom časovom horizonte používali Mayovia svoj tretí – dlhý kalendár. Základnou jednotkou bol jeden deň, ďalšou 20-dňový winal, potom 18-winalový tun, ďalej 20-tunový katun a napokon 20-katunový bantun. Letopočet bol určený piatimi číslami, ktoré udávali počet bantunov, katunov, tunov, winalov a dní od začiatku mayského letopočtu. Najvyšším dátumom je 13.0.0.0.0 a podľa všeobecne prijatej synchronizácie mayského a gregoriánskeho kalendára zodpovedá tento dátum práve 21. decembru 2012. No a čo dobrého sa už len dá čakať od takéhoto dátumu?
Takže sa môžeme tak príjemne báť, ako to už len my ľudia vieme, a vymýšľať si, čo všetko sa v tento deň stane. A čo ak sa nestane nič? Nevadí, počkáme tri dni a budeme sa tešiť z darčekov.
.martin Mojžiš
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.