Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Chúlostivá situácia
Koncom apríla ušiel z domáceho väzenia nevidiaci Číňan, disident známy pod prezývkou „bosý právnik“. Čchen Kuang-čcheng tak urobil práve v čase, keď je v Číne na oficiálnej návšteve americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Pre obidve veľmoci tak vznikla chúlostivá situácia. Bolo by pohodlnejšie, keby sa predstavitelia Washingtonu aj Pekingu mohli len potľapkávať po pleciach, Hillary Clintonová by aspoň formálne spomenula ľudské práva a čínsky prezident Chu Ťin-tchao by ju akože vypočul. Lenže známy disident na úteku, ktorého osud pozná svet, a teraz ho s napätím sledujú médiá, im spravil škrt cez politickú idylku.
Čchen Kuang-čcheng utiekol z domáceho väzenia, spočiatku sa skrýval na vidieku a úradom dal vedieť, že si neželá odísť z čínskeho územia. Potom sa uchýlil na americkú ambasádu. Čínskych predstaviteľov to pobúrilo a Čchen Kuang-čcheng po šiestich dňoch z veľvyslanectva odišiel, keď mu prisľúbili bezpečnosť. Potom si však uvedomil rozsah ohrozenia a v obavách o osud seba i svojej rodiny žiadal prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu, aby mu pomohol opustiť Čínu. Agentúra AP uviedla, že telefonoval s členmi amerického kongresu a oznámil, že chce vycestovať do USA. Čínske úrady sa vyjadrili, že Čchen Kuang-čcheng môže študovať v zahraničí „v súlade so zákonmi ako všetci čínski občania“. Samozrejme, zákony poskytnú množstvo dôvodov, pre ktoré ľudskoprávny aktivista, odsúdený za činnosť proti štátu, povolenie na štúdium nemusí dostať.
Je to až dojímavý obraz. Jeden slepý človek stojí medzi dvoma veľmocami a vidí viac ako všetci tí vysokopostavení ľudia, ktorí sa navzájom ubezpečujú o pevnosti vzťahov medzi USA a Čínou. Navyše svojou ľudskoprávnou agendou nie je pre Washington tak celkom pohodlný. Čchen Kuang-čcheng totiž bojoval proti vynúteným interrupciám, ktoré sú v Číne bežnou politikou udržiavania populácie v štátom tolerovanej miere. Nuž a vynútené interrupcie nie sú pre liberálnu administratívu prezidenta primárnym ľudskoprávnym problémom. Washington má dilemu: ak nebude konať v disidentov prospech, odsúdeniu verejnej mienky sa nevyhne. Ak konať bude, vzťahy s Pekingom sa môžu zhoršiť. Osud „bosého právnika“ a jeho blízkych tak visí na vlásku. Jeho morálna prevaha je však nepopierateľná.
.mg

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla doterajšie maximum. Smutné čísla hovoria, že v marci bolo v sedemnástich štátoch eurozóny až o 169-tisíc nezamestnaných viac než vo februári. Údaje, zverejnené deň po sviatku práce, nepotešili osobitne Španielov, ktorí sú na tom najhoršie (24,1 percenta), Grékov (21,7 percenta ešte v januári) a Portugalcov (15,3 percenta).
.mg

Gréci volili

Gréci v nedeľu volili. Bolo to po uzávierke .týždňa, takže výsledky sa dali len odhadovať. Očakávali sa zisky extrémnejších zoskupení z pravého i ľavého okraja spektra. Nacisti aj leninisti mohli získať na úkor stredopravých a stredoľavých strán najmä preto, že grécka verejnosť odmieta úsporné opatrenia, ktorými je podmienený 130-miliardový balíček pomoci z EÚ.
.mg

Dokumenty

Centrum pre boj s terorizmom z vojenskej akadémie West Point zverejnilo 175-stranový výber dokumentov z pakistanského sídla Usámu bin Ládina. Dokumenty vypovedajú o stave teroristických kruhov pred bin Ládinovou smrťou. Listy, ktoré dostával bin Ládin od lídrov al-Káidy, odhaľujú ich spory o stratégii a odhodlanie útočiť na USA, dokonca zabiť amerického prezidenta.
.mg

Proti štítu

Použitím veličiny nazvanej „preventívne deštruktívna sila“ sa Rusko vyhráža, ak by sa nezrušili plány na budovanie protiraketového systému v strednej Európe. Hrozbu vyslovil Nikolaj Makarov, náčelník ruského generálneho štábu. Ellen Tauscherová, vyslankyňa amerického ministerstva obrany v Moskve, reagovala vyhlásením pre agentúru AP: „Toto sme už počuli.“
.mg

Facehodnota

Smrť Facebooku hlásali, predpovedali a želali si mnohí. Zatiaľ to na ňu nevyzerá. O tom, že mnohými milovaná a ďalšími nenávidená sociálna sieť sa teší čulému životu, vypovedá cena, za ktorú sa budú pri počiatočnej verejnej ponuke predávať jej akcie. Firma si ju stanovila v rozmedzí od 28 do 35 dolárov za jednu akciu, čo predstavuje celkovú hodnotu firmy od 85 do 95 miliárd dolárov. Za viac sa v roku 2004 neponúkal ani Google.
.mg


Julia Tymošenková/

Väznenej ukrajinskej expremiérke už ponúka liečenie okrem Nemecka aj Rusko. Tymošenková tvrdí, že ju vo väzbe fyzicky týrajú. Ukrajinská vláda odmieta jej vycestovanie, hoci aj zo zdravotných dôvodov. Imidž Ukrajiny pred futbalovými majstrovstvami  je na bode mrazu.

Francois Hollande/
Minulý týždeň sa odohrala maximálne sledovaná a maximálne ostrá televízna debata medzi dvoma kandidátmi vo francúzskych prezidentských voľbách. Výsledky nedeľných volieb sú už známe, pred uzávierkou .týždňa to vyzeralo na prevahu socialistu Francoisa Hollanda.

Louise Menschová/
Politický diskurz je čoraz hrubší. Britská konzervatívna poslankyňa z Výboru pre médiá nepodporila stanovisko, ktorým Výbor označil Ruperta Murdocha za „neschopného“ viesť medzinárodnú firmu“. Menschovú vzápätí na Twitteri zahrnuli mizogýnskymi urážkami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite