Na viacerých miestach je spomenutá vôľa nachádzať celospoločenský konsenzus. Skutočné zámery vlády treba hľadať skôr medzi riadkami. Lenže papier znesie všeličo a v praxi sa určite vyskytnú otázniky, ako kabinet napĺňa niektoré šalamúnske formulácie programového vyhlásenia.
.pozitíva
Z kladných stránok dokumentu je určite nutné vyzdvihnúť cieľ zlepšovať podnikateľské prostredie, najmä pre malých a stredných podnikateľov. Vláda chce navrhnúť nový stavebný zákon, ktorým sa má urýchliť územné a stavebné konanie. V pôsobnosti ministerstva dopravy by malo dôjsť k úsporám zlúčením rôznych regulačných úradov a fungovanie celej štátnej správy čaká audit. Styk občana s úradmi sa má sústrediť na jednom kontaktnom mieste tak, aby „obiehali informácie, nie občan“. Nie veľmi originálne, ale poteší.
Rovnako ako drobnosti typu alternatívna forma vyplácania dávok páchateľom protiprávnych konaní, naznačenie diverzifikácie energetických zdrojov, prehodnotenie počtu štátnych sviatkov a voľných dní (máme ich priveľa), či zmena legislatívnych pravidiel tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Na papieri dobre vyzerá aj sľubované zlepšenie finančnej gramotnosti širokej verejnosti.
Vláda sľubuje boj proti daňovým únikom, čo je nepochybne chvályhodné, keďže len pri dani z pridanej hodnoty ročne uniká štátu 2,3 miliardy eur. Je to o 0,5 až 1 miliardu eur viac, akko treba získať v rámci konsolidácie verejných financií, aby sme do roku 2013 stiahli deficit pod 3 percentá. Hoci vláda chce stabilizovať verejné financie, chystá sa nato prevažne prostredníctvom vyšších daní. A tu už prichádzame k prevažujúcim, záporným stránkam programového dokumentu.
.negatíva
Zvýšenie prerozdeľovania je v programovom vyhlásení označené za nevyhnutné bez podpory akýmkoľvek argumentom. Má sa zvýšiť aj progresivita dane z príjmov fyzických i právnických osôb, a štátny rozpočet budú napĺňať aj majetkové dane či vyššie zdaňovanie hazardu. Ťažké časy čakajú banky. Kombinácia zvýšenia bankového odvodu, spolu s daňou pre veľké firmy, či dokonca daňou z finančných transakcií, by mohli ohroziť úverovanie slovenského hospodárstva.
Vláda za istých okolností pripúšťa aj reguláciu cien, čo sa bije s kvalitnejším podnikateľským prostredím, ba dokonca s trhovou ekonomikou ako takou. Zjednodušiť sa má opäť vyvlastňovanie pozemkov pri budovaní dopravnej infraštruktúry. Za vetami o lepšej ochrane spotrebiteľa by sa zase mohla skrývať snaha poškodiť reguláciami niektoré biznisy.
Kým v slovenských pomeroch vláda prisahá na štát a jeho zásahy do ekonomiky, na európskej úrovni sa bezpodmienečne hlási k Bruselu. Niekoľkokrát sa spomína čerpanie eurofondov. Zvýšenie koordinácie rozpočtových politík členských štátov dokonca vláda považuje za nevyhnutné. Nikde sa nešpecifikujú medze tejto „proeurópskosti“. Vláda akurát avizuje, že v roku 2014 dá vypracovať analýzu o desaťročí členstva SR v EÚ so stanovením priorít na ďalšie obdobie. Keďže presnejšie údaje zväčša chýbajú, čitateľ sa môže rozplývať aspoň nad roztomilými budovateľskými slovnými spojeniami ako „strieborná ekonomika“, „konzistentná výroba“, či „sociálne občianstvo“. V programovom vyhlásení druhej Ficovej vlády sa 20-krát skloňuje „trvalo udržateľný rozvoj“. A tvorcovia dokumentu svoju vládu označujú ako „vládu istôt pre občanov“.
.pozitíva
Z kladných stránok dokumentu je určite nutné vyzdvihnúť cieľ zlepšovať podnikateľské prostredie, najmä pre malých a stredných podnikateľov. Vláda chce navrhnúť nový stavebný zákon, ktorým sa má urýchliť územné a stavebné konanie. V pôsobnosti ministerstva dopravy by malo dôjsť k úsporám zlúčením rôznych regulačných úradov a fungovanie celej štátnej správy čaká audit. Styk občana s úradmi sa má sústrediť na jednom kontaktnom mieste tak, aby „obiehali informácie, nie občan“. Nie veľmi originálne, ale poteší.
Rovnako ako drobnosti typu alternatívna forma vyplácania dávok páchateľom protiprávnych konaní, naznačenie diverzifikácie energetických zdrojov, prehodnotenie počtu štátnych sviatkov a voľných dní (máme ich priveľa), či zmena legislatívnych pravidiel tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Na papieri dobre vyzerá aj sľubované zlepšenie finančnej gramotnosti širokej verejnosti.
Vláda sľubuje boj proti daňovým únikom, čo je nepochybne chvályhodné, keďže len pri dani z pridanej hodnoty ročne uniká štátu 2,3 miliardy eur. Je to o 0,5 až 1 miliardu eur viac, akko treba získať v rámci konsolidácie verejných financií, aby sme do roku 2013 stiahli deficit pod 3 percentá. Hoci vláda chce stabilizovať verejné financie, chystá sa nato prevažne prostredníctvom vyšších daní. A tu už prichádzame k prevažujúcim, záporným stránkam programového dokumentu.
.negatíva
Zvýšenie prerozdeľovania je v programovom vyhlásení označené za nevyhnutné bez podpory akýmkoľvek argumentom. Má sa zvýšiť aj progresivita dane z príjmov fyzických i právnických osôb, a štátny rozpočet budú napĺňať aj majetkové dane či vyššie zdaňovanie hazardu. Ťažké časy čakajú banky. Kombinácia zvýšenia bankového odvodu, spolu s daňou pre veľké firmy, či dokonca daňou z finančných transakcií, by mohli ohroziť úverovanie slovenského hospodárstva.
Vláda za istých okolností pripúšťa aj reguláciu cien, čo sa bije s kvalitnejším podnikateľským prostredím, ba dokonca s trhovou ekonomikou ako takou. Zjednodušiť sa má opäť vyvlastňovanie pozemkov pri budovaní dopravnej infraštruktúry. Za vetami o lepšej ochrane spotrebiteľa by sa zase mohla skrývať snaha poškodiť reguláciami niektoré biznisy.
Kým v slovenských pomeroch vláda prisahá na štát a jeho zásahy do ekonomiky, na európskej úrovni sa bezpodmienečne hlási k Bruselu. Niekoľkokrát sa spomína čerpanie eurofondov. Zvýšenie koordinácie rozpočtových politík členských štátov dokonca vláda považuje za nevyhnutné. Nikde sa nešpecifikujú medze tejto „proeurópskosti“. Vláda akurát avizuje, že v roku 2014 dá vypracovať analýzu o desaťročí členstva SR v EÚ so stanovením priorít na ďalšie obdobie. Keďže presnejšie údaje zväčša chýbajú, čitateľ sa môže rozplývať aspoň nad roztomilými budovateľskými slovnými spojeniami ako „strieborná ekonomika“, „konzistentná výroba“, či „sociálne občianstvo“. V programovom vyhlásení druhej Ficovej vlády sa 20-krát skloňuje „trvalo udržateľný rozvoj“. A tvorcovia dokumentu svoju vládu označujú ako „vládu istôt pre občanov“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.