Deň je čas, za aký sa Zem otočí okolo vlastnej osi. Rok je čas, za ktorý Zem obehne okolo Slnka. Všetky problémy s kalendárom sú spôsobené tým, že jeden rok netrvá presne celočíselný počet dní.
Jeden rok trvá 365 dní, šesť hodín a nejaké tie minúty. Koľko minút, to závisí od presnej astronomickej definície roka, t. j. od definície toho, čo konkrétne považujeme za jeden dovŕšený obeh Zeme (pre takzvaný siderický rok je to 9 minút a 9 sekúnd, pre tropický rok je to mínus 11 minút a 15 sekúnd).
Tých šesť hodín vyriešime ľahko. Keďže 6 x 4 = 24, čo je práve dĺžka jedného dňa, stačí pridať ku každému štvrtému roku jeden deň. Ak však zabudneme na tie minúty, po dostatočne dlhom čase nám to narobí v kalendári poriadny bordel.
Ale takto to nebude navždy. Rotácia Zeme okolo vlastnej osi sa spomaľuje, takže raz bude trvať rok presne 365 dní. Prečo je to tak? Na vine je Mesiac. Gravitačná sila Mesiaca totiž spôsobuje na Zemi príliv a odliv, a tým mierne mení tvar Zeme. Len čo je tvar Zeme zmenený, nastupuje gravitačná sila Mesiaca „ešte raz“ (v skutočnosti sa to deje celé naraz) a pôsobí proti jej rotácii. Výsledkom je spomaľovanie rýchlosti rotácie.
Mimochodom, Mesiac takto Zemi len vracia to, čo ona urobila jemu. Gravitačná sila Zeme milióny rokov mierne menila tvar Mesiaca (bez vody je síce zmena tvaru menej výrazná, ale nejaká predsa len je) a potom jeho rotáciu spomaľovala. A keďže Mesiac je podstatne ľahší ako Zem, prejavilo sa to na ňom dosť výrazne. Zem už dokonca stihla spomaliť rotáciu Mesiaca na minimálnu hodnotu. Ak sa totiž čas rotácie spomalí až tak, že sa vyrovná času obehu, tak potom už k nijakému ďalšiemu spomaľovaniu nedochádza. A to už sa Mesiacu stalo – práve preto vidíme stále len jeho privrátenú stranu.
Ak počkáme niekoľko miliárd rokov, aj rotácia Zeme sa spomalí na podobnú hodnotu a jeden deň bude trvať presne jeden mesiac. Rok bude mať len dvanásť dní, a zemská klíma sa zmení na nepoznanie. S tým však nič nenarobíme. Jedine hádam, že by sme usporiadali po celej Zemi sériu fakt dobrých koncertov.
.martin Mojžiš
Jeden rok trvá 365 dní, šesť hodín a nejaké tie minúty. Koľko minút, to závisí od presnej astronomickej definície roka, t. j. od definície toho, čo konkrétne považujeme za jeden dovŕšený obeh Zeme (pre takzvaný siderický rok je to 9 minút a 9 sekúnd, pre tropický rok je to mínus 11 minút a 15 sekúnd).
Tých šesť hodín vyriešime ľahko. Keďže 6 x 4 = 24, čo je práve dĺžka jedného dňa, stačí pridať ku každému štvrtému roku jeden deň. Ak však zabudneme na tie minúty, po dostatočne dlhom čase nám to narobí v kalendári poriadny bordel.
Ale takto to nebude navždy. Rotácia Zeme okolo vlastnej osi sa spomaľuje, takže raz bude trvať rok presne 365 dní. Prečo je to tak? Na vine je Mesiac. Gravitačná sila Mesiaca totiž spôsobuje na Zemi príliv a odliv, a tým mierne mení tvar Zeme. Len čo je tvar Zeme zmenený, nastupuje gravitačná sila Mesiaca „ešte raz“ (v skutočnosti sa to deje celé naraz) a pôsobí proti jej rotácii. Výsledkom je spomaľovanie rýchlosti rotácie.
Mimochodom, Mesiac takto Zemi len vracia to, čo ona urobila jemu. Gravitačná sila Zeme milióny rokov mierne menila tvar Mesiaca (bez vody je síce zmena tvaru menej výrazná, ale nejaká predsa len je) a potom jeho rotáciu spomaľovala. A keďže Mesiac je podstatne ľahší ako Zem, prejavilo sa to na ňom dosť výrazne. Zem už dokonca stihla spomaliť rotáciu Mesiaca na minimálnu hodnotu. Ak sa totiž čas rotácie spomalí až tak, že sa vyrovná času obehu, tak potom už k nijakému ďalšiemu spomaľovaniu nedochádza. A to už sa Mesiacu stalo – práve preto vidíme stále len jeho privrátenú stranu.
Ak počkáme niekoľko miliárd rokov, aj rotácia Zeme sa spomalí na podobnú hodnotu a jeden deň bude trvať presne jeden mesiac. Rok bude mať len dvanásť dní, a zemská klíma sa zmení na nepoznanie. S tým však nič nenarobíme. Jedine hádam, že by sme usporiadali po celej Zemi sériu fakt dobrých koncertov.
.martin Mojžiš
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.