Znižovanie nezamestnanosti, konkrétne nezamestnanosti mladých a dlhodobej nezamestnanosti v regiónoch, sa dostalo medzi 10 kľúčových priorít novej vlády. Samotný text programového vyhlásenia poskytuje len málo konkrétnych informácií o tom, ako chce nová vláda splnenie tejto priority dosiahnuť.
Pri pozornejšom čítaní sa predsa len dá zo 65 strán slovnej vaty identifikovať aspoň niekoľko konkrétnejších zámerov, pričom niektoré z nich budú mať na zamestnanosť pozitívny dopad, iné zasa negatívny. Medzi pozitíva sa dá zaradiť zámer na znižovanie administratívneho zaťaženia podnikania (aj keď – koľko sme už mali vlád s týmto chvályhodným zámerom a čo po nich zostalo?), ohlásené zjednodušenie odvodových a daňových povinností, či „primerané" zníženie „nadštandardne vysokého počtu štátnych sviatkov a voľných dní" podmienené dohodou sociálnych partnerov. A k pozitívam sa dá zaradiť aj poznanie, že tvorbu pracovných miest ovplyvňujú rôzne druhy hospodárskej politiky, ktoré by mali byť dlhodobo vzájomne previazané.
Tu sa však výpočet pozitív nielen končí, ale zároveň sa začína aj výpočet negatív.
Sú to totiž práve zámery v iných oblastiach, ktoré budú mať negatívny dopad na udržanie zamestnanosti či vytváranie nových pracovných miest. Aj keď nás vládne vyhlásenie ubezpečuje, že pôjde o opatrenia, ktoré nebudú deformovať trh, väčšina z nich bude mať presne tento efekt. Patrí k nim zvyšovanie daní, predovšetkým zavedenie vyššej sadzby dane z príjmu, ktoré je v príkrom protiklade so snahou o zvyšovanie zamestnanosti.
Ďalšou politikou, ktorá by mala byť úzko previazaná s politikou zamestnanosti, je vzdelávanie. Časť vládneho programu o školstve však zväčša obsahuje opäť len všetkými garnitúrami tisíckrát omieľané frázy o zladení obsahu vzdelávania a odbornej prípravy s aktuálnymi potrebami trhu práce. Riešením nezamestnanosti určite nebudú avizované dotované miesta a granty na živnosť či tzv. zelené miesta. Ide len o umelo vytvorené pracovné miesta, ktoré zväčša zaniknú v momente, keď vláda prestane vyplácať dotácie na ich vytvorenie či udržanie.
Asi najväčší vplyv na politiku zamestnanosti v nasledujúcom období bude mať predvolebné heslo o istotách pre občanov. Pomerne ľahko sa s ním vyhrávajú voľby, ale oveľa ťažšie sa s ním bude zvyšovať zamestnanosť. Snaha o jeho uplatnenie v pracovnoprávnej legislatíve môže slovenský trh práce výrazne poškodiť v čase, keď svet hľadá spôsoby, ako trhy práce viac spružniť. A tak sa zrejme dočkáme zmeny Zákonníka práce, aj keď až po „kvalifikovanom prerokovaní so sociálnymi partnermi", a v prospech zamestnancov sa podľa vládneho programu bude meniť aj iná pracovnoprávna legislatíva, najmä BOZP.
Dôraz vládnej strany na istoty sa v programe vlády premietol v podobe až prílišného dôrazu na prácu v zamestnaneckom pomere. V časti Zamestnanosť sa spomína aj Rada solidarity a rozvoja, ktorá sa však tiež môže stať negatívom, ak sa stane nástrojom na obchádzanie tripartity a presadzovanie záujmov niektorých podnikateľských organizácií, ktoré dnes nie sú súčasťou tripartity, ale majú nadštandardný vplyv.
Ani text programového vyhlásenia, ani prvé rozhovory nového ministra práce pre médiá nám zatiaľ o politike zamestnanosti veľa neprezradili. Múdrejší budeme, až keď vágne zámery začnú nadobúdať legislatívnu podobu a ministerstvo práce začne predkladať konkrétne návrhy zákonov a opatrení. Už teraz sa však dá povedať, že vláda nijaký čarovný prútik na zvyšovanie zamestnanosti nepredstavila. Víťazstvom bude, ak sa aspoň zdrží prijímania najväčších excesov, ktoré by neprimerane poškodili schopnosť podnikov zamestnávať a vytvárať nové pracovné miesta.
Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Pri pozornejšom čítaní sa predsa len dá zo 65 strán slovnej vaty identifikovať aspoň niekoľko konkrétnejších zámerov, pričom niektoré z nich budú mať na zamestnanosť pozitívny dopad, iné zasa negatívny. Medzi pozitíva sa dá zaradiť zámer na znižovanie administratívneho zaťaženia podnikania (aj keď – koľko sme už mali vlád s týmto chvályhodným zámerom a čo po nich zostalo?), ohlásené zjednodušenie odvodových a daňových povinností, či „primerané" zníženie „nadštandardne vysokého počtu štátnych sviatkov a voľných dní" podmienené dohodou sociálnych partnerov. A k pozitívam sa dá zaradiť aj poznanie, že tvorbu pracovných miest ovplyvňujú rôzne druhy hospodárskej politiky, ktoré by mali byť dlhodobo vzájomne previazané.
Tu sa však výpočet pozitív nielen končí, ale zároveň sa začína aj výpočet negatív.
Sú to totiž práve zámery v iných oblastiach, ktoré budú mať negatívny dopad na udržanie zamestnanosti či vytváranie nových pracovných miest. Aj keď nás vládne vyhlásenie ubezpečuje, že pôjde o opatrenia, ktoré nebudú deformovať trh, väčšina z nich bude mať presne tento efekt. Patrí k nim zvyšovanie daní, predovšetkým zavedenie vyššej sadzby dane z príjmu, ktoré je v príkrom protiklade so snahou o zvyšovanie zamestnanosti.
Ďalšou politikou, ktorá by mala byť úzko previazaná s politikou zamestnanosti, je vzdelávanie. Časť vládneho programu o školstve však zväčša obsahuje opäť len všetkými garnitúrami tisíckrát omieľané frázy o zladení obsahu vzdelávania a odbornej prípravy s aktuálnymi potrebami trhu práce. Riešením nezamestnanosti určite nebudú avizované dotované miesta a granty na živnosť či tzv. zelené miesta. Ide len o umelo vytvorené pracovné miesta, ktoré zväčša zaniknú v momente, keď vláda prestane vyplácať dotácie na ich vytvorenie či udržanie.
Asi najväčší vplyv na politiku zamestnanosti v nasledujúcom období bude mať predvolebné heslo o istotách pre občanov. Pomerne ľahko sa s ním vyhrávajú voľby, ale oveľa ťažšie sa s ním bude zvyšovať zamestnanosť. Snaha o jeho uplatnenie v pracovnoprávnej legislatíve môže slovenský trh práce výrazne poškodiť v čase, keď svet hľadá spôsoby, ako trhy práce viac spružniť. A tak sa zrejme dočkáme zmeny Zákonníka práce, aj keď až po „kvalifikovanom prerokovaní so sociálnymi partnermi", a v prospech zamestnancov sa podľa vládneho programu bude meniť aj iná pracovnoprávna legislatíva, najmä BOZP.
Dôraz vládnej strany na istoty sa v programe vlády premietol v podobe až prílišného dôrazu na prácu v zamestnaneckom pomere. V časti Zamestnanosť sa spomína aj Rada solidarity a rozvoja, ktorá sa však tiež môže stať negatívom, ak sa stane nástrojom na obchádzanie tripartity a presadzovanie záujmov niektorých podnikateľských organizácií, ktoré dnes nie sú súčasťou tripartity, ale majú nadštandardný vplyv.
Ani text programového vyhlásenia, ani prvé rozhovory nového ministra práce pre médiá nám zatiaľ o politike zamestnanosti veľa neprezradili. Múdrejší budeme, až keď vágne zámery začnú nadobúdať legislatívnu podobu a ministerstvo práce začne predkladať konkrétne návrhy zákonov a opatrení. Už teraz sa však dá povedať, že vláda nijaký čarovný prútik na zvyšovanie zamestnanosti nepredstavila. Víťazstvom bude, ak sa aspoň zdrží prijímania najväčších excesov, ktoré by neprimerane poškodili schopnosť podnikov zamestnávať a vytvárať nové pracovné miesta.
Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.