Už výberový proces trpel viacerými nedokonalosťami a prejavili sa pri ňom črty netransparentnosti, ktoré nevyvrátili ani argumenty Spojených štátov amerických. Práve naopak, tieto argumenty boli dokonalou ukážkou jazykového zahmlievania, ktoré prevláda v americkej politickej diskusii: tak ako sa kobercové nálety počas vietnamskej vojny nazývali „pacifikáciou“ a ako sa dnes ilegálni imigranti označujú za „nedokumentovaných cudzincov“.
Keby bola súťaž otvorená a jej kritériá vychádzali z hodnotenia účastníkov, rozhodnutiu dvadsaťpäťčlennej výkonnej rady by mali predchádzať diskusie medzi kandidátmi. Tipujem, že Okonjo-Iweala so svojou obrovskou kompetenciou a známou duchaplnosťou by v nich bola Kima porazila. A svet by bol uvidel, prečo jej toľkí z nás držia palce.
Nuž, ale celosvetový vplyv amerických liberálnych médií nemožno podceňovať. Kým Economist stál za nigérijskou ministerkou financií, New York Times odporúčali zvoliť Kima. V USA sú tento rok prezidentské voľby: keby bol prezident Barack Obama nominoval hoci stĺp pouličného osvetlenia, renomovaný americký denník by si bol našiel spôsob, ako ho vychváliť do neba.
Navyše, tak ako kandidatúra Ralpha Nadera (a tiež americký najvyšší súd) zabránili Alovi Gorovi, aby v roku 2000 porazil Georgea W. Busha, aj teraz treba vidieť, že Okonjovú-Iwealovú poškodila kandidatúra Josého Antonia Ocampa, bývalého ministra financií Kolumbie, ktorého podporila Brazília. Jeho kandidatúra spravila z Okonjovej-Iwealovej regionálnu „africkú kandidátku“, kým Ocampo bol zase „latinskoamerický“ kandidát.
Brazília mala spolupracovať s Indiou, Mexikom a Juhoafrickou republikou, a spoločne podporiť Okonjovú-Iwealovú. Keď sa Brazília napokon rozhodla vydať týmto smerom, bolo neskoro a všetko bolo rozhodnuté.
Žiaľ, človek sa nemôže ubrániť myšlienke, že Kimovo zvolenie sa možno stane katastrofou pre rozvoj. Jeho tiráda proti liberálnym reformám v roku 2000, proti tým reformám, ktoré transformovali krajiny ako India a Čína na svetových šampiónov v ekonomickom raste, ktoré znížili chudobu a priniesli prospech marginalizovaným skupiným ľudí, dokazujú, že Kimovi v základných otázkach chýba správny úsudok. Nik si nespomína, že by bol tieto svoje vyjadrenia oľutoval, a to je znak, že podobne bláznivé názory má dodnes a použije ich, aby zvrátil desaťročia pokroku v ekonomikách rozvojových krajín.
Ja sa však obávam, že Kim bude pohromou aj pre otázky zdravotníctva – a to je pritom oblasť, kde si spravodlivo vyslúžil obdiv za boj proti aids, malárii a tuberkulóze. Vďaka ekonomickému rastu, ktorý vyplynul z reforiem, ktoré Kim odsúdil, sa teraz krajiny ako India a Brazília tešia vyšším finančným výnosom a môžu ich vynakladať na zdravotnú starostlivosť pre chudobných a iné verejné statky.
Výsledkom je, že zdravotnícke témy, ktorým sa bude Kim venovať vo Svetovej banke, sa veľmi líšia od „veľkých“ chorôb, s ktorými sa zaoberal v minulosti. Napríklad India zápasí s rovnováhou medzi verejným a súkromným poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre bežné zdravotné problémy a s otázkami kvalifikácie a dostupnosti (presnejšie, má mať India „bosých doktorov“, alebo sa má usilovať len o úplne kvalifikovaných poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti?).
Dokáže byť Kim lídrom aj v týchto a ďalších otázkach, ktoré presahujú jeho skúsenosti? Nevedno, ale neblahé tušenie zostáva.
Autor je profesor ekonómie a práva na Columbia University.
©Project Syndicate
Keby bola súťaž otvorená a jej kritériá vychádzali z hodnotenia účastníkov, rozhodnutiu dvadsaťpäťčlennej výkonnej rady by mali predchádzať diskusie medzi kandidátmi. Tipujem, že Okonjo-Iweala so svojou obrovskou kompetenciou a známou duchaplnosťou by v nich bola Kima porazila. A svet by bol uvidel, prečo jej toľkí z nás držia palce.
Nuž, ale celosvetový vplyv amerických liberálnych médií nemožno podceňovať. Kým Economist stál za nigérijskou ministerkou financií, New York Times odporúčali zvoliť Kima. V USA sú tento rok prezidentské voľby: keby bol prezident Barack Obama nominoval hoci stĺp pouličného osvetlenia, renomovaný americký denník by si bol našiel spôsob, ako ho vychváliť do neba.
Navyše, tak ako kandidatúra Ralpha Nadera (a tiež americký najvyšší súd) zabránili Alovi Gorovi, aby v roku 2000 porazil Georgea W. Busha, aj teraz treba vidieť, že Okonjovú-Iwealovú poškodila kandidatúra Josého Antonia Ocampa, bývalého ministra financií Kolumbie, ktorého podporila Brazília. Jeho kandidatúra spravila z Okonjovej-Iwealovej regionálnu „africkú kandidátku“, kým Ocampo bol zase „latinskoamerický“ kandidát.
Brazília mala spolupracovať s Indiou, Mexikom a Juhoafrickou republikou, a spoločne podporiť Okonjovú-Iwealovú. Keď sa Brazília napokon rozhodla vydať týmto smerom, bolo neskoro a všetko bolo rozhodnuté.
Žiaľ, človek sa nemôže ubrániť myšlienke, že Kimovo zvolenie sa možno stane katastrofou pre rozvoj. Jeho tiráda proti liberálnym reformám v roku 2000, proti tým reformám, ktoré transformovali krajiny ako India a Čína na svetových šampiónov v ekonomickom raste, ktoré znížili chudobu a priniesli prospech marginalizovaným skupiným ľudí, dokazujú, že Kimovi v základných otázkach chýba správny úsudok. Nik si nespomína, že by bol tieto svoje vyjadrenia oľutoval, a to je znak, že podobne bláznivé názory má dodnes a použije ich, aby zvrátil desaťročia pokroku v ekonomikách rozvojových krajín.
Ja sa však obávam, že Kim bude pohromou aj pre otázky zdravotníctva – a to je pritom oblasť, kde si spravodlivo vyslúžil obdiv za boj proti aids, malárii a tuberkulóze. Vďaka ekonomickému rastu, ktorý vyplynul z reforiem, ktoré Kim odsúdil, sa teraz krajiny ako India a Brazília tešia vyšším finančným výnosom a môžu ich vynakladať na zdravotnú starostlivosť pre chudobných a iné verejné statky.
Výsledkom je, že zdravotnícke témy, ktorým sa bude Kim venovať vo Svetovej banke, sa veľmi líšia od „veľkých“ chorôb, s ktorými sa zaoberal v minulosti. Napríklad India zápasí s rovnováhou medzi verejným a súkromným poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre bežné zdravotné problémy a s otázkami kvalifikácie a dostupnosti (presnejšie, má mať India „bosých doktorov“, alebo sa má usilovať len o úplne kvalifikovaných poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti?).
Dokáže byť Kim lídrom aj v týchto a ďalších otázkach, ktoré presahujú jeho skúsenosti? Nevedno, ale neblahé tušenie zostáva.
Autor je profesor ekonómie a práva na Columbia University.
©Project Syndicate
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.