Cole je 36-ročný malý podnikateľ z New Yorku. Ešte nikdy nehlasoval v prezidentských voľbách za republikánskeho prezidentského kandidáta. „No v Romneyho prípade by som asi zvažoval,“ hovorí. „Nie je taký blázon ako Santorum alebo Ron Paul. A má povesť dobrého krízového manažéra.“ Práve schopný krízový manažér sa teraz Amerike zíde ako soľ. Oživenie ekonomiky je krehké, nezamestnanosť presahuje osem percent a príjmy stagnujú.
„Vrazi z volstrítu“
No Obamovi priaznivci svojho favorita obhajujú s tým, že ekonomické vyhliadky sú v jeho poslednom roku o niečo perspektívnejšie než v tých predchádzajúcich. Volebný štáb úradujúceho prezidenta vypustil do éteru politický spot s novým heslom kampane „Forward“ (Vpred). Má za úlohu nahradiť starý slogan „Zmena, ktorej môžeme veriť“. Obama sa vo videu štylizuje do roly záchrancu amerického národa, ktorý prebral ekonomiku vo voľnom páde a stabilizoval ju stimulmi i bailoutmi v čase, keď mu nekonštruktívna republikánska opozícia hádzala akurát polená pod nohy. V rámci odpočtu toho, čo všetko Obama vykonal, dôjde v propagačnom spote aj na prísnejšiu reguláciu finančníkov na Wall Street.
„Burza už nie je, čím bývala.“ Hovorí nám s nádychom nostalgie maklér, ktorý nás sprevádza po priestoroch newyorskej burzy. Jej hlavná budova má priečelie v neoklasickom štýle s korintským stĺporadím, za ktorým sa ukrýva obchodovacia hala, notoricky známa z televíznych správ. No atmosféra vnútri tejto svätyne kapitalizmu ničím nepripomína ruch a hektický zhon filmov ako Wall Street Olivera Stonea. Nikto nikoho neprekrikuje. Všetci pôsobia uvoľnene, väčšina prítomných znudene postáva vedľa obrovských pultov s počítačmi, ktorých blikajúce obrazovky vzdialene pripomínajú hracie automaty. Niektorí sú zaujatí družnými rozhovormi s kolegami a len občas si odskočia, aby čosi naklikali do klávesnice. Spod veľkej americkej vlajky nás, delegáciu slovenských novinárov, so záujmom pozoruje jeden z obchodníkov, cmúľajúc práve lízanku. „Takže toto sú tí ‚vrazi z volstrítu‘“, pošepká mi kolega. Naráža na scénku z kultového filmu Černí baroni.
Burzu zmenil jednak technologický pokrok (mnohé obchody sú zautomatizované), jednak kríza a regulácie, ktoré po nej nasledovali. Vytlačili odtiaľto veľa malých hráčov. Maklér, ktorý nás sprevádza, spomína na minulosť a dotkne sa aj 11. septembra 2001: „Poznal som zopár ľudí, ktorí v ten deň prišli o život vo vežiach World Trade Centra. Iní však mali šťastie. Viem o jednom chlapíkovi, ktorý prežil jediný z celej firmy. Všetci jeho kolegovia pri teroristických útokoch zahynuli. Jemu zachránilo život to, že práve svoju manželku podvádzal s milenkou...“
.tvrdý chlap Obama
Jedenásť rokov po teroristických útokoch sa na miestach bývalých Dvojičiek nachádzajú dve veľké štvorcové fontány, ktorých zábradlie lemujú mená obetí. Po celom priestranstve sú vysadené stromy a vedľa vyrastá veža One World Trade Center, ktorá bude novou dominantou Manhattanu. Práve na konci apríla, počas našej návštevy, stavebníci prekonali výšku mrakodrapu Empire State Building, čím sa táto zatiaľ nedokončená budova stala najvyššou v New Yorku.
Zahraničná politika nie je veľkou témou prezidentskej kampane. No Barack Obama sa snaží prezentovať svoje zásluhy aj v tejto oblasti. Pacifistom pripomína, že stiahol väčšinu vojakov z Iraku, kým na jastrabov robí dojem tým, že práve jeho administratíve sa podarilo vystopovať a zlikvidovať Usámu bin Ládina. Je to už rok, čo 2. mája 2011 zabili lídra al-Káidy americkí elitní vojaci v Pakistane. Naproti tomu, Romneymu škodí jeho vlastný, štyri roky starý výrok: „Neoplatí sa dať do pohybu nebo i zem a vynaložiť miliardy dolárov len na chytenie jedinej osoby.“
Snahe získať prevahu nad republikánmi v zahraničnobezpečnostných otázkach slúžila aj minulotýždňová prekvapujúca Obamova návšteva Afganistanu. V prejave pred vojakmi na základni v Bagrame načrtol „svetlo na horizonte“, ktoré má viesť k víťaznému ukončeniu dlhej vojny. V roku 2014 afganská armáda prevezme ťažisko zodpovednosti za bezpečnosť svojej krajiny. USA sa zaviazali podporovať vládu v Kábule ešte desať nadväzujúcich rokov. V skutočnosti to nie sú veľmi optimistické vyhliadky. Afganský režim je skorumpovaný, jeho armáda nespoľahlivá a Taliban oznámil, že začína novú jarnú ofenzívu. V každom prípade, fotky „najvyššieho veliteľa“ s jasajúcimi vojakmi vyzerali v novinách dobre. Nemecký denník Die Welt citoval nedávno výrok viceprezidenta Joea Bidena, ktorý prvé volebné obdobie Baracka Obamu zhrnul do slov: „Usáma bin Ládin je mŕtvy, General Motors žije.“
.prvý kvantový politik
„Romney možno nie je miláčikom pravicovej základne, ale rozhodne je miláčikom podnikateľských elít. Bude to veľmi tesný súboj,“ odhaduje novinár Mario Platero, americký korešpondent prestížneho talianskeho hospodárskeho denníka Il Sole 24 Ore. Stretávame sa v priestoroch newyorskej pobočky talianskej banky Intesa Sanpaolo (matka slovenskej VÚB), ktorá nám toto stretnutie sprostredkovala. Storočná výstavná budova je učupená medzi modernými mrakodrapmi, len pár minút chôdze od burzy. Na streche sa nachádza útulná kaplnka a pred tým, ako budovu kúpili Taliani, patrila v 70. rokoch spoločnosti Lehman Brothers.
„Tri veci budú v tejto kampani rozhodujúce: kto bude mať lepšie riadenú kampaň, kto vyzbiera viac peňazí a kto ovládne politický stred,“ pokračuje Platero. „Problém je, že nikto nevie, kde presne sa politický stred nachádza.“ Romney počas kampane čelil výčitke, že nie je dosť konzervatívny a nikto nevie, čo si v skutočnosti myslí. Americký satirik David Javerbaum deň pred 1. aprílom uverejnil v denníku New York Times článok s názvom Kvantová teória Mitta Romneyho. Republikánsky kandidát je podľa neho „prvý kvantový politik“. Tak ako svetlo má z fyzikálneho hľadiska súčasne vlnovú i časticovú podstatu, tak aj Romney je naraz umierneným i konzervatívnym kandidátom – v závislosti od situácie a publika. Jeho postoje sa dajú opísať len pojmom „pravdepodobnosti“, nie „istoty“. A nikto naraz nevie, akú pozíciu Romney zastáva dnes a akú zaujme v budúcnosti. „Je jedno, či je to protón, neutrón alebo mormón – čin pozorovania sa nedá oddeliť od výsledku pozorovania,“ píše Javerbaum.
Lenže Romneymu sa zatiaľ celkom darí získavať si členov konzervatívneho establišmentu. Šesťdesiatpäťročný republikán si z neho bude musieť vybrať niekoho ako kandidáta na post viceprezidenta. Hľadá sa názorovo vyprofilovanejšia osobnosť, než akou je Romney a súčasne nesmie odplašiť stredového voliča, ako to pred štyrmi rokmi spravila Sarah Palinová. Jedno médiami často skloňované meno je vychádzajúca republikánska hviezda, 40-ročný senátor Marco Rubio z Floridy. Tento korunný princ hnutia Tea Party je synom kubánskych emigrantov a mohol by pritiahnuť hispánske hlasy – najmä v nerozhodných štátoch, akým je jeho vlastný. Avšak Rubio sedí v senáte len od vlani a o nomináciu na viceprezidenta príliš nejaví záujem. Nech si však Romney vyberie napokon kohokoľvek, o konzervatívnych voličov sa až tak báť nemusí. Tí za neho zrejme napokon zahlasujú... už len preto, že Romney nie je Barack Obama.
„Vrazi z volstrítu“
No Obamovi priaznivci svojho favorita obhajujú s tým, že ekonomické vyhliadky sú v jeho poslednom roku o niečo perspektívnejšie než v tých predchádzajúcich. Volebný štáb úradujúceho prezidenta vypustil do éteru politický spot s novým heslom kampane „Forward“ (Vpred). Má za úlohu nahradiť starý slogan „Zmena, ktorej môžeme veriť“. Obama sa vo videu štylizuje do roly záchrancu amerického národa, ktorý prebral ekonomiku vo voľnom páde a stabilizoval ju stimulmi i bailoutmi v čase, keď mu nekonštruktívna republikánska opozícia hádzala akurát polená pod nohy. V rámci odpočtu toho, čo všetko Obama vykonal, dôjde v propagačnom spote aj na prísnejšiu reguláciu finančníkov na Wall Street.
„Burza už nie je, čím bývala.“ Hovorí nám s nádychom nostalgie maklér, ktorý nás sprevádza po priestoroch newyorskej burzy. Jej hlavná budova má priečelie v neoklasickom štýle s korintským stĺporadím, za ktorým sa ukrýva obchodovacia hala, notoricky známa z televíznych správ. No atmosféra vnútri tejto svätyne kapitalizmu ničím nepripomína ruch a hektický zhon filmov ako Wall Street Olivera Stonea. Nikto nikoho neprekrikuje. Všetci pôsobia uvoľnene, väčšina prítomných znudene postáva vedľa obrovských pultov s počítačmi, ktorých blikajúce obrazovky vzdialene pripomínajú hracie automaty. Niektorí sú zaujatí družnými rozhovormi s kolegami a len občas si odskočia, aby čosi naklikali do klávesnice. Spod veľkej americkej vlajky nás, delegáciu slovenských novinárov, so záujmom pozoruje jeden z obchodníkov, cmúľajúc práve lízanku. „Takže toto sú tí ‚vrazi z volstrítu‘“, pošepká mi kolega. Naráža na scénku z kultového filmu Černí baroni.
Burzu zmenil jednak technologický pokrok (mnohé obchody sú zautomatizované), jednak kríza a regulácie, ktoré po nej nasledovali. Vytlačili odtiaľto veľa malých hráčov. Maklér, ktorý nás sprevádza, spomína na minulosť a dotkne sa aj 11. septembra 2001: „Poznal som zopár ľudí, ktorí v ten deň prišli o život vo vežiach World Trade Centra. Iní však mali šťastie. Viem o jednom chlapíkovi, ktorý prežil jediný z celej firmy. Všetci jeho kolegovia pri teroristických útokoch zahynuli. Jemu zachránilo život to, že práve svoju manželku podvádzal s milenkou...“
.tvrdý chlap Obama
Jedenásť rokov po teroristických útokoch sa na miestach bývalých Dvojičiek nachádzajú dve veľké štvorcové fontány, ktorých zábradlie lemujú mená obetí. Po celom priestranstve sú vysadené stromy a vedľa vyrastá veža One World Trade Center, ktorá bude novou dominantou Manhattanu. Práve na konci apríla, počas našej návštevy, stavebníci prekonali výšku mrakodrapu Empire State Building, čím sa táto zatiaľ nedokončená budova stala najvyššou v New Yorku.
Zahraničná politika nie je veľkou témou prezidentskej kampane. No Barack Obama sa snaží prezentovať svoje zásluhy aj v tejto oblasti. Pacifistom pripomína, že stiahol väčšinu vojakov z Iraku, kým na jastrabov robí dojem tým, že práve jeho administratíve sa podarilo vystopovať a zlikvidovať Usámu bin Ládina. Je to už rok, čo 2. mája 2011 zabili lídra al-Káidy americkí elitní vojaci v Pakistane. Naproti tomu, Romneymu škodí jeho vlastný, štyri roky starý výrok: „Neoplatí sa dať do pohybu nebo i zem a vynaložiť miliardy dolárov len na chytenie jedinej osoby.“
Snahe získať prevahu nad republikánmi v zahraničnobezpečnostných otázkach slúžila aj minulotýždňová prekvapujúca Obamova návšteva Afganistanu. V prejave pred vojakmi na základni v Bagrame načrtol „svetlo na horizonte“, ktoré má viesť k víťaznému ukončeniu dlhej vojny. V roku 2014 afganská armáda prevezme ťažisko zodpovednosti za bezpečnosť svojej krajiny. USA sa zaviazali podporovať vládu v Kábule ešte desať nadväzujúcich rokov. V skutočnosti to nie sú veľmi optimistické vyhliadky. Afganský režim je skorumpovaný, jeho armáda nespoľahlivá a Taliban oznámil, že začína novú jarnú ofenzívu. V každom prípade, fotky „najvyššieho veliteľa“ s jasajúcimi vojakmi vyzerali v novinách dobre. Nemecký denník Die Welt citoval nedávno výrok viceprezidenta Joea Bidena, ktorý prvé volebné obdobie Baracka Obamu zhrnul do slov: „Usáma bin Ládin je mŕtvy, General Motors žije.“
.prvý kvantový politik
„Romney možno nie je miláčikom pravicovej základne, ale rozhodne je miláčikom podnikateľských elít. Bude to veľmi tesný súboj,“ odhaduje novinár Mario Platero, americký korešpondent prestížneho talianskeho hospodárskeho denníka Il Sole 24 Ore. Stretávame sa v priestoroch newyorskej pobočky talianskej banky Intesa Sanpaolo (matka slovenskej VÚB), ktorá nám toto stretnutie sprostredkovala. Storočná výstavná budova je učupená medzi modernými mrakodrapmi, len pár minút chôdze od burzy. Na streche sa nachádza útulná kaplnka a pred tým, ako budovu kúpili Taliani, patrila v 70. rokoch spoločnosti Lehman Brothers.
„Tri veci budú v tejto kampani rozhodujúce: kto bude mať lepšie riadenú kampaň, kto vyzbiera viac peňazí a kto ovládne politický stred,“ pokračuje Platero. „Problém je, že nikto nevie, kde presne sa politický stred nachádza.“ Romney počas kampane čelil výčitke, že nie je dosť konzervatívny a nikto nevie, čo si v skutočnosti myslí. Americký satirik David Javerbaum deň pred 1. aprílom uverejnil v denníku New York Times článok s názvom Kvantová teória Mitta Romneyho. Republikánsky kandidát je podľa neho „prvý kvantový politik“. Tak ako svetlo má z fyzikálneho hľadiska súčasne vlnovú i časticovú podstatu, tak aj Romney je naraz umierneným i konzervatívnym kandidátom – v závislosti od situácie a publika. Jeho postoje sa dajú opísať len pojmom „pravdepodobnosti“, nie „istoty“. A nikto naraz nevie, akú pozíciu Romney zastáva dnes a akú zaujme v budúcnosti. „Je jedno, či je to protón, neutrón alebo mormón – čin pozorovania sa nedá oddeliť od výsledku pozorovania,“ píše Javerbaum.
Lenže Romneymu sa zatiaľ celkom darí získavať si členov konzervatívneho establišmentu. Šesťdesiatpäťročný republikán si z neho bude musieť vybrať niekoho ako kandidáta na post viceprezidenta. Hľadá sa názorovo vyprofilovanejšia osobnosť, než akou je Romney a súčasne nesmie odplašiť stredového voliča, ako to pred štyrmi rokmi spravila Sarah Palinová. Jedno médiami často skloňované meno je vychádzajúca republikánska hviezda, 40-ročný senátor Marco Rubio z Floridy. Tento korunný princ hnutia Tea Party je synom kubánskych emigrantov a mohol by pritiahnuť hispánske hlasy – najmä v nerozhodných štátoch, akým je jeho vlastný. Avšak Rubio sedí v senáte len od vlani a o nomináciu na viceprezidenta príliš nejaví záujem. Nech si však Romney vyberie napokon kohokoľvek, o konzervatívnych voličov sa až tak báť nemusí. Tí za neho zrejme napokon zahlasujú... už len preto, že Romney nie je Barack Obama.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.