No poďme od začiatku. Lidice, vypálené v roku 1942 nacistami, sa stali symbolom nacistických zverstiev nielen českého, ale aj európskeho, ba dokonca svetového významu. Takých vypálených dedín bolo, predovšetkým na východe Európy, na Balkáne, ale aj na Slovensku za Slovenského národného povstania, veľa. Dôvod, prečo sa Lidice, kde nacisti ako odvetu za atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha povraždili všetkých miestnych mužov a chlapcov a v koncentračných táboroch potom zavraždili aj väčšinu žien a detí, stali takými známymi, netkvel vo veľkosti tohto zločinu. Bol v tom, že vyhladením nenápadnej stredočeskej dediny sa sami nacisti chválili svetu a dávali ho za výstrahu všetkým, ktorí sa im chceli postaviť na odpor. Paradoxom osudu aj vojnovej logiky potom bolo, že Lidice žiadnu mimoriadnu rolu v atentáte na Heydricha nehrali, a tunajšie obete tak boli po všetkých stránkach, aj z pohľadu onej vojnovej logiky, väčšinou celkom nevinné. Dnes sú zase Lidice dedinou asi s päťstovkou obyvateľov. Pamätník vedľa nich už síce nie je takým povinným pútnickým miestom ako za komunizmu, no stále je na zozname pietnych českých miest niečím veľmi zvláštnym a mimoriadnym. Predovšetkým mohutné súsošie lidických detí, ktorých väčšinu nacisti neposlali na prevýchovu, ale do plynu, sa vymyká z bežného „pomníkového“ umenia.
Lidice si ako prvú zastávku svojej historickej cesty po Česku pred necelým rokom vybral aj predseda Sudetonemeckého lanedsmanšaftu Bernd Posselt. Položením venca pri pomníku lidických obetí (aj podobnou návštevou Terezína) a slovami ospravedlnenia sudetských Nemcov za podiel na zločinoch nacistov si Posselt otvoril dvere k účasti v oficiálnej delegácii bavorského premiéra. Lidice potom navštívil aj sám bavorský premiér Horst Seehofer, ktorý má pre Česko politický význam aj ako patrón sudetských Nemcov, ktorí jeden čas tvorili až polovicu poslancov bavorského krajinského parlamentu.
S domnienkou, že Lidice sa už stali miestom akéhosi česko-(sudeto)nemeckého zmierenia, sa partia mladých Čechov rozhodla požiadať sudetských Nemcov o príspevok na vybudovanie multimediálneho putovania po zničených Lidiciach. Vilém Faltýnek, ktorý za celým nápadom stojí, požiadal o podporu aj Sudetonemecký landsmanšaft, od ktorého dostal na dokončenie projektu asi osemtisíc korún.
Netušil však, aké veľké problémy si tým vyrobí. Lidičania tento dar tvrdo odmietli, dokonca v programe Českej televízie vyhlásili, že medzi nacistami, ktorí Lidice vyvražďovali, boli najmä sudetskí Nemci. To je podľa všetkého nezmysel. Podstatu odporu lidických proti ďalšiemu česko-sudetonemeckému zmierovaniu možno nájsť v inej veci, totiž v tom, že aktívnou „protifašistickou“ bojovníčkou a najväčšou sponzorkou Lidíc je šéfka ultrapravicovej českej strany Suverenita Jana Bobošíková, ktorá sa usiluje infiltrovať starnúce vedenie Zväzu bojovníkov za slobodu. Ako Bobošíková, tak Zväz bojovníkov za slobodu sú dnes najmilitantnejšie protinemecké kruhy v Česku, ktoré spolu s komunistami a Kluby českého pohraničia udržiavajú zvyšky antinemeckej nenávisti.
Vilém Faltýnek, s ktorým som si pred niekoľkými dňami telefonoval, asi ani netušil, že také kruhy v Česku ešte existujú a majú takú moc. Zdesený napokon dar sudetským Nemcom vrátil, pretože, ako dodal, predovšetkým chce ten projekt dokončiť. Do 9. júna, keď je 70. výročie vypálenia Lidíc. Veľmi sa na ten deň neteším. Obávam sa, že ľudia ako Jana Bobošíková tu budú hrať prím. Pri spomienke na zavraždené lidické deti je mi z toho smutno, veľmi smutno.
Autor je redaktor Lidových novín
Lidice si ako prvú zastávku svojej historickej cesty po Česku pred necelým rokom vybral aj predseda Sudetonemeckého lanedsmanšaftu Bernd Posselt. Položením venca pri pomníku lidických obetí (aj podobnou návštevou Terezína) a slovami ospravedlnenia sudetských Nemcov za podiel na zločinoch nacistov si Posselt otvoril dvere k účasti v oficiálnej delegácii bavorského premiéra. Lidice potom navštívil aj sám bavorský premiér Horst Seehofer, ktorý má pre Česko politický význam aj ako patrón sudetských Nemcov, ktorí jeden čas tvorili až polovicu poslancov bavorského krajinského parlamentu.
S domnienkou, že Lidice sa už stali miestom akéhosi česko-(sudeto)nemeckého zmierenia, sa partia mladých Čechov rozhodla požiadať sudetských Nemcov o príspevok na vybudovanie multimediálneho putovania po zničených Lidiciach. Vilém Faltýnek, ktorý za celým nápadom stojí, požiadal o podporu aj Sudetonemecký landsmanšaft, od ktorého dostal na dokončenie projektu asi osemtisíc korún.
Netušil však, aké veľké problémy si tým vyrobí. Lidičania tento dar tvrdo odmietli, dokonca v programe Českej televízie vyhlásili, že medzi nacistami, ktorí Lidice vyvražďovali, boli najmä sudetskí Nemci. To je podľa všetkého nezmysel. Podstatu odporu lidických proti ďalšiemu česko-sudetonemeckému zmierovaniu možno nájsť v inej veci, totiž v tom, že aktívnou „protifašistickou“ bojovníčkou a najväčšou sponzorkou Lidíc je šéfka ultrapravicovej českej strany Suverenita Jana Bobošíková, ktorá sa usiluje infiltrovať starnúce vedenie Zväzu bojovníkov za slobodu. Ako Bobošíková, tak Zväz bojovníkov za slobodu sú dnes najmilitantnejšie protinemecké kruhy v Česku, ktoré spolu s komunistami a Kluby českého pohraničia udržiavajú zvyšky antinemeckej nenávisti.
Vilém Faltýnek, s ktorým som si pred niekoľkými dňami telefonoval, asi ani netušil, že také kruhy v Česku ešte existujú a majú takú moc. Zdesený napokon dar sudetským Nemcom vrátil, pretože, ako dodal, predovšetkým chce ten projekt dokončiť. Do 9. júna, keď je 70. výročie vypálenia Lidíc. Veľmi sa na ten deň neteším. Obávam sa, že ľudia ako Jana Bobošíková tu budú hrať prím. Pri spomienke na zavraždené lidické deti je mi z toho smutno, veľmi smutno.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.