.kedy ste sa zoznámili s Vladimírom Juklom?
Bolo to na Vianoce 1978 v Poprade, kde bol Vladko so Silvom Krčmérym a inými členmi Spoločenstva Fatima, na jednom zo stretnutí kňazov a laických aktivistov, ktoré sa v tejto oblasti vtedy rozbiehali. Krátko predtým som sa vrátil zo Základnej vojenskej služby, v lete ma neprijali na štúdium teológie, a tak som hľadal cestu alternatívneho štúdia a duchovnej prípravy na kňazstvo. Hneď si získal moju dôveru svojím nadšením, citlivým prístupom, duchovnosťou, ktorá spolu s jednoduchosťou a askézou z neho vyžarovala.
.ako vás osobne ovplyvnil ?
Od spomenutého stretnutia sa začali naše pravidelné kontakty. Následne som sa, aj na jeho radu, presťahoval do Bratislavy, kde pokračovala moja formácia ku kňazstvu. Takmer osem rokov bol mojím duchovným poradcom a spovedníkom. Bol to práve on, ktorý mi na záver tajného štúdia dohodol u otca biskupa Korca kňazskú vysviacku, a práve v jeho byte som bezprostredne po vysviacke slúžil svoju prvú svätú omšu.
.v čom ovplyvnil katolícku cirkev na Slovensku?
So Silvom bol žiakom profesora Kolakoviča, od ktorého sa naučil osobnej disciplíne, nebojácnosti, nadšeniu a horlivosti pre šírenie viery. Tieto skúsenosti odovzdávali ľuďom, s ktorými sa poznali. Tým postupne spustili lavínu, ktorá sa šírila po krajine. V Bratislave na všetkých fakultách, založili tajné študentské krúžky s duchovnou náplňou. Cez víkendy neúnavne cestovali po celom Slovensku, vyhľadávali a navštevovali aktívnych kňazov i laikov, a podnecovali vytváranie malých duchovných spoločenstiev vo farnostiach a spoločenstvá kňazov v diecézach. Z tohto apoštolátu sa neskoršie zrodili celoslovenské stretnutia aktivistov, tlač samizdatov, púte s mohutnou účasťou veriacich, podpisové akcie aj Sviečková manifestácia.
.lídrami tajnej cirkvi na Slovensku boli Jukl, Krčméry a Korec. Dá sa povedať v čom bol Jukl iný, v čom sa od týchto dvoch odlišoval?
Nedá sa porovnávať na pár riadkoch. Biskup Korec dával duchovné vedenie, radil, písal, napísal rozsiahlu Knižnicu viery, z ktorej sa čerpalo na stretnutiach, s nemalým rizikom vysviacal. Vladko sa mimoriadne vhodne dopĺňal so Silvom, ktorý bol viac charizmatik – ak to tak možno povedať. Vladko bol systematik. Pomáhala mu v tom aj jeho intelektuálna formácia matematika. Vedel veci analyzovať, premyslieť a potom odvážne tlačiť dopredu.
Bolo to na Vianoce 1978 v Poprade, kde bol Vladko so Silvom Krčmérym a inými členmi Spoločenstva Fatima, na jednom zo stretnutí kňazov a laických aktivistov, ktoré sa v tejto oblasti vtedy rozbiehali. Krátko predtým som sa vrátil zo Základnej vojenskej služby, v lete ma neprijali na štúdium teológie, a tak som hľadal cestu alternatívneho štúdia a duchovnej prípravy na kňazstvo. Hneď si získal moju dôveru svojím nadšením, citlivým prístupom, duchovnosťou, ktorá spolu s jednoduchosťou a askézou z neho vyžarovala.
.ako vás osobne ovplyvnil ?
Od spomenutého stretnutia sa začali naše pravidelné kontakty. Následne som sa, aj na jeho radu, presťahoval do Bratislavy, kde pokračovala moja formácia ku kňazstvu. Takmer osem rokov bol mojím duchovným poradcom a spovedníkom. Bol to práve on, ktorý mi na záver tajného štúdia dohodol u otca biskupa Korca kňazskú vysviacku, a práve v jeho byte som bezprostredne po vysviacke slúžil svoju prvú svätú omšu.
.v čom ovplyvnil katolícku cirkev na Slovensku?
So Silvom bol žiakom profesora Kolakoviča, od ktorého sa naučil osobnej disciplíne, nebojácnosti, nadšeniu a horlivosti pre šírenie viery. Tieto skúsenosti odovzdávali ľuďom, s ktorými sa poznali. Tým postupne spustili lavínu, ktorá sa šírila po krajine. V Bratislave na všetkých fakultách, založili tajné študentské krúžky s duchovnou náplňou. Cez víkendy neúnavne cestovali po celom Slovensku, vyhľadávali a navštevovali aktívnych kňazov i laikov, a podnecovali vytváranie malých duchovných spoločenstiev vo farnostiach a spoločenstvá kňazov v diecézach. Z tohto apoštolátu sa neskoršie zrodili celoslovenské stretnutia aktivistov, tlač samizdatov, púte s mohutnou účasťou veriacich, podpisové akcie aj Sviečková manifestácia.
.lídrami tajnej cirkvi na Slovensku boli Jukl, Krčméry a Korec. Dá sa povedať v čom bol Jukl iný, v čom sa od týchto dvoch odlišoval?
Nedá sa porovnávať na pár riadkoch. Biskup Korec dával duchovné vedenie, radil, písal, napísal rozsiahlu Knižnicu viery, z ktorej sa čerpalo na stretnutiach, s nemalým rizikom vysviacal. Vladko sa mimoriadne vhodne dopĺňal so Silvom, ktorý bol viac charizmatik – ak to tak možno povedať. Vladko bol systematik. Pomáhala mu v tom aj jeho intelektuálna formácia matematika. Vedel veci analyzovať, premyslieť a potom odvážne tlačiť dopredu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.