V Poprade sa to koncom minulého týždňa udialo. Rozdiel bol len v tom, že nešlo o futbalistov, ale o hudobníkov. A nešlo o futbalovú školu, ale o Stredoeurópsku hudobnú akadémiu eduMEMA. Ľudia ako Milan Turković, Sergio Azzolini, Miloš Valent, Dmitri Berlinsky či Alexei Lubimov patria do svetovej špičky súčasného interpretačného umenia.
.čo dokážeme zahrať
„Nemôžete hrať Bacha bez toho, aby ste rozumeli jeho kompozičnej logike," hovorí lutnista Luciano Contini. „Bachovi nikdy neporozumieme," kontruje mu huslista Dmitri Berlinsky. „Už 25 rokov študujem kontrapunkt a dobre mu rozumiem," vraví taliansky lutnista. „Už 35 rokov študujem kontrapunkt a stále objavujem nové veci," kontruje mu ruský huslista. Všetko sa to deje vo veľkej, vzdušnej miestnosti Tatranskej galérie. Za okrúhlym stolom špičkoví umelci debatujú o „historicky poučenej" interpretácii starej hudby.
Počúvať dospelých mužov, ktorí vášnivo polemizujú o tóne, na ktorom má byť dôraz v Bachovom prelúdiu a dokážu sa pohádať o tom, či je v hudbe dôležitejšia „logika", alebo „mystérium" je samo osebe zaujímavé. Vidíte ľudí, ktorí celé svoje životy odovzdali niečomu takému nepraktickému a zároveň takému silnému, ako je hudba. Napriek ostrosti názorov ma na týchto pánoch najviac fascinuje otvorenosť a pokora. „My vlastne len rekonštruujeme hudbu starých majstrov a snažíme sa byť pritom pravdiví – voči nim aj voči sebe," hovorí Alexei Lubimov, bodrý šesťdesiatnik s bielou briadkou a s detskou iskrou v očiach za silnými okuliarmi. Alexei Lubimov je jeden z najvýraznejších súčasných klaviristov, ktorý hrá starú aj súčasnú hudbu (večer nám pri pive rozpráva o festivale, ktorý v Moskve už roky organizuje pri píležitosti narodenín Johna Cagea). „Vždy sa snažíme nájsť prijateľný kompromis medzi tým, čo o hudbe vieme a tým, čo dokážeme zahrať," vraví lámanou angličtinou ruský maestro, ktorého albumy vydáva prestížne vydavateľstvo ECM.
.hudobná akadémia
„Nielen sila, aj krehkosť je v hudbe dôležitá," hovorí prominentný taliansky fagotista Sergio Azzolini. Opisuje svoje pocity pri hre na barokovom nástroji. „Keď hrám na starom nástroji, cítim sa ako dieťa." Sergio Azzolini je jeden zo štrnástich učiteľov na eduMEMA. V centre tejto, svojím zameraním, kvalitou a záberom ojedinelej akcie sú majstrovské triedy, v ktorých skúsení majstri odovzdávajú niečo z toho, čo vedia slovenským, maďarským a poľským študentom konzervatórií a vysokých hudobných škôl. Dôraz sa pritom kladie na historicky poučenú interpretáciu starej hudby. Na rozdiel od podobných akcií študenti nemusia hrať len na historických nástrojoch – autentická interpretácia starej hudby je dnes všeobecným trendom, čo potvrdil aj koncertný majster Slovenskej filharmónie Jarolím Ružička v spomínanej diskusii: ani náš prvý symfonický orchester už nehrá barokovú či klasicistickú hudbu v duchu donedávna všeobecne platnej romantickej tradície.
Zúčastnil som sa (ako divák, samozrejme) na jednej trojhodinovej majstrovskej triede Sergia Azzoliniho. Tento vtipný a charizmatický Talian neukazoval, čo všetko vie, ale snažil sa povzbudiť každého jedného študenta. „Takéto workshopy človeka rozvíjajú a obohacujú," povedala mi Joana z Varšavy, ktorá sa v minulosti k fagotu dostala čírou náhodou („It is very complicated," keď som sa o tej náhode chcel dozvedieť viac). Zato Tomáš mi rozhodnutie pre fagot popísal celkom presne: „Keď som študoval na bratislavskom konzervatóriu violončelo, profesor Filipovič mi dal päťku a povedal mi, že radšej mám ísť predávať párky. Povedal som si, že to radšej budem hrať na hoboji." Tomáš dnes študuje hoboj a violončelo vo Viedni a špecializuje sa na starú muziku. József, ktorý študuje na konzervatóriu v Pécsi zase ako 6-ročný počul Prokofievovu detskú skladbu Peter a vlk. „Strašne sa mi páčil zvuk hoboja a chcel som na ňom hrať. Hoci sa mi to celkom nepodarilo, som spokojný aj s fagotom."
Sergio svojich študentov neučí správny prstoklad, ani im nedáva prednášky o barokovej hudbe. „Radšej budeme spolu hrať," hovorí, pričom celú prvú hodinu venuje správnemu dýchaniu. „Toto je hudba: hrať spolu a dýchať spolu," vraví strapatý taliansky maestro.
.a ešte hudba
eduMEMA nie je len akadémia, ale aj festival. V roku 2009 zorganizovala prvý ročník (ešte pod názvom MEMA) muzikologička a hudobná promotérka Anna Hrindová. Táto popradská rodáčka sa začiatkom deväťdesiatych rokov stala manažérkou Pražského komorného orchestra, s ktorým precestovala celý svet, neskôr si založila vlastnú agentúru (v tejto branži sa tomu hovorí „Impresariát"), ktorá zastupovala viacerých medzinárodne uznávaných umelcov. Pred niekoľkými rokmi si spolu s manželom fagotistom (v súčasnosti žijú v Katare) povedali, že by bolo dobré pritiahnuť kvalitných umelcov na Slovensko a rozšíriť tak hudobný obzor slovenským študentom hudby. Tak vytvorili model MEMA / eduMEMA. Teda majstrovské triedy, prednášky, diskusie, koncerty a pridali k nim ešte fotografický workshop Jana Šibíka z českého Reflexu. („Jednoducho mám rada jeho fotografie a zdalo sa mi, že by mohol mladých fotografov veľa naučiť," hovorí Anna Hrindová. „Tak som ho pozvala do Popradu.")
Tie koncerty majú skutočne zaujímavú, na Slovensku neobvyklú dramaturgiu (dramaturgom eduMEMA bol náš spolupracovník Andrej Šuba). Napríklad otvárací koncert: kostru koncertu tvorila Bachova Sonáta č. 1 g mol pre sólové husle, pričom dve jej časti zahrala Ulli Engel z Viedne na barokových husliach a dve časti zahral Dmitri Berlinsky (do Popradu prišiel rovno z New Yorku) na moderných husliach, čím vznikla priamo pred našimi očami a ušami konfrontácia dvoch prístupov k interpretácii starej hudby (u mňa vyhrali barokové husle). Vrcholom večera (popri krásnych kúskoch od Vivaldiho, Händela a Fascha) bola kombinácia hudby Georga Philippa Telemanna a slovenských tancov. Išlo o ukážku z neobyčajného projektu huslistu Miloša Valenta Barbaric Beauty, ktorý tento vynikajúci muzikant nahral so súborom Holland Baroque Society. Na otváracom koncerte eduMEMA vystúpil s kolegami „učiteľmi" a bolo to strhujúce: baroková čistota, prepletená s ľudovou živelnosťou a s divokými improvizáciami.
Mimoriadnym zážitkom bol prvý z troch koncertov Beethoven Plus klaviristu Alexeia Lubimova a jeho žiaka Alexeia Zueva. Mladší Alexei koncert otvoril a uzavrel Beethovenovými neskorými sonátami, starší Alexei zahral neoklasickú Klavírnu sonátu od Stravinského, Schoenbergovu Suitu pre klavír (fragmentárnu skladbu, ktorá vďaka geniálnemu hudobnému citu klaviristu držala pokope), zaujímavý Stockhausenov Klavierstück IX. a Sonátu pre klavír č. 6 od Galiny Ustvolskej (ak mal večer vrchol, tak toto bol on: energická, priam zúrivá hudba, ktorá sa preklápala z pianissima do fortissima – klavirista pri hraní nepoužíval len prsty, ale aj dlane, päste a lakte). Druhý koncert Beethoven Plus bol v Košiciach a tretí bude túto stredu 9. mája v bratislavskej Redute.
Hudobná akadémia a festival eduMEMA si veľa ľudí na Slovensku nevšimlo. Aj napriek tomu to bola mimoriadna hudobná udalosť.
.čo dokážeme zahrať
„Nemôžete hrať Bacha bez toho, aby ste rozumeli jeho kompozičnej logike," hovorí lutnista Luciano Contini. „Bachovi nikdy neporozumieme," kontruje mu huslista Dmitri Berlinsky. „Už 25 rokov študujem kontrapunkt a dobre mu rozumiem," vraví taliansky lutnista. „Už 35 rokov študujem kontrapunkt a stále objavujem nové veci," kontruje mu ruský huslista. Všetko sa to deje vo veľkej, vzdušnej miestnosti Tatranskej galérie. Za okrúhlym stolom špičkoví umelci debatujú o „historicky poučenej" interpretácii starej hudby.
Počúvať dospelých mužov, ktorí vášnivo polemizujú o tóne, na ktorom má byť dôraz v Bachovom prelúdiu a dokážu sa pohádať o tom, či je v hudbe dôležitejšia „logika", alebo „mystérium" je samo osebe zaujímavé. Vidíte ľudí, ktorí celé svoje životy odovzdali niečomu takému nepraktickému a zároveň takému silnému, ako je hudba. Napriek ostrosti názorov ma na týchto pánoch najviac fascinuje otvorenosť a pokora. „My vlastne len rekonštruujeme hudbu starých majstrov a snažíme sa byť pritom pravdiví – voči nim aj voči sebe," hovorí Alexei Lubimov, bodrý šesťdesiatnik s bielou briadkou a s detskou iskrou v očiach za silnými okuliarmi. Alexei Lubimov je jeden z najvýraznejších súčasných klaviristov, ktorý hrá starú aj súčasnú hudbu (večer nám pri pive rozpráva o festivale, ktorý v Moskve už roky organizuje pri píležitosti narodenín Johna Cagea). „Vždy sa snažíme nájsť prijateľný kompromis medzi tým, čo o hudbe vieme a tým, čo dokážeme zahrať," vraví lámanou angličtinou ruský maestro, ktorého albumy vydáva prestížne vydavateľstvo ECM.
.hudobná akadémia
„Nielen sila, aj krehkosť je v hudbe dôležitá," hovorí prominentný taliansky fagotista Sergio Azzolini. Opisuje svoje pocity pri hre na barokovom nástroji. „Keď hrám na starom nástroji, cítim sa ako dieťa." Sergio Azzolini je jeden zo štrnástich učiteľov na eduMEMA. V centre tejto, svojím zameraním, kvalitou a záberom ojedinelej akcie sú majstrovské triedy, v ktorých skúsení majstri odovzdávajú niečo z toho, čo vedia slovenským, maďarským a poľským študentom konzervatórií a vysokých hudobných škôl. Dôraz sa pritom kladie na historicky poučenú interpretáciu starej hudby. Na rozdiel od podobných akcií študenti nemusia hrať len na historických nástrojoch – autentická interpretácia starej hudby je dnes všeobecným trendom, čo potvrdil aj koncertný majster Slovenskej filharmónie Jarolím Ružička v spomínanej diskusii: ani náš prvý symfonický orchester už nehrá barokovú či klasicistickú hudbu v duchu donedávna všeobecne platnej romantickej tradície.
Zúčastnil som sa (ako divák, samozrejme) na jednej trojhodinovej majstrovskej triede Sergia Azzoliniho. Tento vtipný a charizmatický Talian neukazoval, čo všetko vie, ale snažil sa povzbudiť každého jedného študenta. „Takéto workshopy človeka rozvíjajú a obohacujú," povedala mi Joana z Varšavy, ktorá sa v minulosti k fagotu dostala čírou náhodou („It is very complicated," keď som sa o tej náhode chcel dozvedieť viac). Zato Tomáš mi rozhodnutie pre fagot popísal celkom presne: „Keď som študoval na bratislavskom konzervatóriu violončelo, profesor Filipovič mi dal päťku a povedal mi, že radšej mám ísť predávať párky. Povedal som si, že to radšej budem hrať na hoboji." Tomáš dnes študuje hoboj a violončelo vo Viedni a špecializuje sa na starú muziku. József, ktorý študuje na konzervatóriu v Pécsi zase ako 6-ročný počul Prokofievovu detskú skladbu Peter a vlk. „Strašne sa mi páčil zvuk hoboja a chcel som na ňom hrať. Hoci sa mi to celkom nepodarilo, som spokojný aj s fagotom."
Sergio svojich študentov neučí správny prstoklad, ani im nedáva prednášky o barokovej hudbe. „Radšej budeme spolu hrať," hovorí, pričom celú prvú hodinu venuje správnemu dýchaniu. „Toto je hudba: hrať spolu a dýchať spolu," vraví strapatý taliansky maestro.
.a ešte hudba
eduMEMA nie je len akadémia, ale aj festival. V roku 2009 zorganizovala prvý ročník (ešte pod názvom MEMA) muzikologička a hudobná promotérka Anna Hrindová. Táto popradská rodáčka sa začiatkom deväťdesiatych rokov stala manažérkou Pražského komorného orchestra, s ktorým precestovala celý svet, neskôr si založila vlastnú agentúru (v tejto branži sa tomu hovorí „Impresariát"), ktorá zastupovala viacerých medzinárodne uznávaných umelcov. Pred niekoľkými rokmi si spolu s manželom fagotistom (v súčasnosti žijú v Katare) povedali, že by bolo dobré pritiahnuť kvalitných umelcov na Slovensko a rozšíriť tak hudobný obzor slovenským študentom hudby. Tak vytvorili model MEMA / eduMEMA. Teda majstrovské triedy, prednášky, diskusie, koncerty a pridali k nim ešte fotografický workshop Jana Šibíka z českého Reflexu. („Jednoducho mám rada jeho fotografie a zdalo sa mi, že by mohol mladých fotografov veľa naučiť," hovorí Anna Hrindová. „Tak som ho pozvala do Popradu.")
Tie koncerty majú skutočne zaujímavú, na Slovensku neobvyklú dramaturgiu (dramaturgom eduMEMA bol náš spolupracovník Andrej Šuba). Napríklad otvárací koncert: kostru koncertu tvorila Bachova Sonáta č. 1 g mol pre sólové husle, pričom dve jej časti zahrala Ulli Engel z Viedne na barokových husliach a dve časti zahral Dmitri Berlinsky (do Popradu prišiel rovno z New Yorku) na moderných husliach, čím vznikla priamo pred našimi očami a ušami konfrontácia dvoch prístupov k interpretácii starej hudby (u mňa vyhrali barokové husle). Vrcholom večera (popri krásnych kúskoch od Vivaldiho, Händela a Fascha) bola kombinácia hudby Georga Philippa Telemanna a slovenských tancov. Išlo o ukážku z neobyčajného projektu huslistu Miloša Valenta Barbaric Beauty, ktorý tento vynikajúci muzikant nahral so súborom Holland Baroque Society. Na otváracom koncerte eduMEMA vystúpil s kolegami „učiteľmi" a bolo to strhujúce: baroková čistota, prepletená s ľudovou živelnosťou a s divokými improvizáciami.
Mimoriadnym zážitkom bol prvý z troch koncertov Beethoven Plus klaviristu Alexeia Lubimova a jeho žiaka Alexeia Zueva. Mladší Alexei koncert otvoril a uzavrel Beethovenovými neskorými sonátami, starší Alexei zahral neoklasickú Klavírnu sonátu od Stravinského, Schoenbergovu Suitu pre klavír (fragmentárnu skladbu, ktorá vďaka geniálnemu hudobnému citu klaviristu držala pokope), zaujímavý Stockhausenov Klavierstück IX. a Sonátu pre klavír č. 6 od Galiny Ustvolskej (ak mal večer vrchol, tak toto bol on: energická, priam zúrivá hudba, ktorá sa preklápala z pianissima do fortissima – klavirista pri hraní nepoužíval len prsty, ale aj dlane, päste a lakte). Druhý koncert Beethoven Plus bol v Košiciach a tretí bude túto stredu 9. mája v bratislavskej Redute.
Hudobná akadémia a festival eduMEMA si veľa ľudí na Slovensku nevšimlo. Aj napriek tomu to bola mimoriadna hudobná udalosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.