Celkom ma teší, že tento rok mi po dlhom čase na prvého mája napadla len krásna báseň Karla Hynka Máchu Byl pozdní večer, první máj... a nenapadali mi všetky tie bizarné sprievody, ktoré teraz tak schuti parodujeme, pričom na nich nič vtipné nebolo. Pekne to vystihol Shooty na jeho kresbe – otecko vo zväzáckom pri vtipálkovi v uniforme milicionára vraví dievčatku „... a takto sme špásovali na prvého mája, 14. marca si pôjdeme zahajlovať...“ Presné. Z rovnakého dôvodu vynechávam každoročnú údajne parádnu trenčiansku akciu Boľševik párty, vždy kamarátom, ktorí to robia, vravím, kedy bude najbližšia Fašista párty, či si tam budeme púšťať Rež a rúbaj do krve, vykrikovať Nech žije SS a budeme sa tváriť, aká je to „sranda“. Na prvomájové sprievody si spomeniem vždy, keď sa svet ide urehotať od smiechu pri pohľade na chudákov v Severnej Kórei, ktorí tak húfne a nadšenecky povinne manifestujú oddanosť strane a božskému Kimovi. Občas cítim, akí sa cítime voči nim na výške, my, ktorí sme ešte nedávno úplne identicky pochodovali a kričali na povel heslá oslavujúce KSČ a Lenina. Dobre, bolo úsmevné pár dní pred samotnou „spontánnou“ slávnosťou prechádzať sa vo viacradoch po školskom dvore a vidieť spolužiačky vykrikovať všetky tie zvrátenosti, mávať na budovu a profesorský zbor. Len aby nás smiech neprešiel, keď sa bude našej držiteľke rána zdať celý ten pochodový režim natoľko cool, že si ho raz bude chcieť vyskúšať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.